SEATTLE — Vlani na jeseň v snahe inšpirovať národný futbalový tím, ktorému chýba sebadôvera a viera, tréner Mauricio Pochettino prišiel so sloganom pre tohtoročné letné majstrovstvá sveta, také, že USA budú hrať doma.
„Prečo nie my?“ spýtal som sa.
Prečo USA nedokázali na turnaji urobiť hlboký zárez? Prečo by USA nemohli súťažiť s najlepšími tímami na svete? Prečo nie my?
V pondelok dostal odpoveď: Pretože USA jednoducho nie sú dosť dobré.
Americký brankár Matt Freese si drží ruky za hlavu po tom, čo naňho belgický stredopoliar Hans Vanaken skóroval počas zápasu majstrovstiev sveta na ihrisku Lumen v pondelok.
(Allen J. Schaben/Los Angeles Times)
Pár strhujúcich výkonov v skupinovej hre a víťazstvo nad tímom z tretieho miesta v prvom vyraďovacom zápase USA verili a dúfali. Možno mal Pochettino pravdu. Možno bol čas Američanov.
Ale všetko sa ukázalo ako fatamorgána.
V pondelok Belgicko vrátilo Američanov späť do reality, keď ich porazilo 4:1 v zápase osemfinále, kde úplne dominovalo. Boli to už štvrté po sebe idúce majstrovstvá sveta, na ktorých sa USA dostali do 16-tky, čo je beh na turnajovom rebríčku, cez ktorý sa Američania dostali len cez jedenásť za 96 rokov.
Napriek všetkej nádeji, prísľubu a viere, ktorú Pochettino inšpiroval, jeho tím skončil na rovnakom mieste takmer každý tím z Majstrovstiev sveta v USA, kde skončil od roku 1994.
„Mali sme takú veľkú vieru a vieru v seba a cítili sme, že sa spasenie opäť spojilo,“ povedal obhajca Antonee Robinson. „Sklamali sme sa.“
„Dnes,“ súhlasil stredopoliar Tyler Adams, „nebol dobrý deň.“
Neskôr dokonca aj Pochettino pripustil, že možno trochu prepredal veci.
„Zlepšenie alebo rast nie je ako keby ste boli v rakete,“ povedal Pochettino, ktorého budúcnosť je nejasná, keďže US Soccer aj tréner tvrdia, že budú diskutovať o jeho budúcnosti po prestávke po majstrovstvách sveta. „Boli sme v neporiadku a potom, vo Svetovom pohári, sme sa veľmi zlepšili. Ale nie je to lineárne, že budeme rásť tak rýchlo.“
Americký tréner Mauricio Pochettino zamáva publiku po prehre 4:1 s Belgickom počas pondelkového zápasu osemfinále MS na ihrisku Lumen Field v Seattli.
(Allen J. Schaben/Los Angeles Times)
Belgicko, ktoré je na ôsmom mieste na svete, bolo prvým tímom z 25 najlepších, ktorý na turnaji hrali USA, a iba druhým tímom, ktorý by sa kvalifikoval na majstrovstvá sveta podľa starého formátu 32 tímov. A Američania zakopli o veľký krok nahor v triede, pričom prehra zodpovedala najviac jednostrannému výsledku v zápase majstrovstiev sveta od roku 1990.
USA vystrelili len sedem, čo je najmenej vo vyraďovacom zápase majstrovstiev sveta za posledných 32 rokov. Matt Freese, brankár tímu vyštudovaný na Harvarde, predviedol v druhom polčase tvrdohlavú hru, ktorá Belgicku strelila tretí gól a Christian Pulisic, ktorý neodohral na turnaji celý zápas, stratil držanie lopty 11-krát v prvom polčase, než odišiel so zranením v polovici druhého polčasu.
Ďalšiu šancu odohrať celý svetový šampionát štyri roky nedostane.
„Cítil som sa toto leto hrať s chalanmi naozaj dobre a myslel som si, že moja úroveň je vysoká,“ povedal Pulisic, ktorý sedel sám na lavičke USA s hlavou v dlaniach, keď ubiehali posledné minúty. „Je to sklamanie. Nemal som momenty, v ktorých som dúfal, že nám pomôžu poriadne presadiť a prekonať tento ďalší krok, ktorým je poraziť naozaj dobrý tím.“
„Takže som zo seba sklamaný, samozrejme.“
Celkovo to bol nezabudnuteľný koniec turnaja, ktorý sa začal sľubne. USA vyhrali tri zo svojich prvých štyroch zápasov, čo je vôbec najviac víťazstiev na majstrovstvách sveta, pričom strelili rekordných 10 gólov. Folarin Balogun zaznamenal tri z nich, čo je najviac od Američana na turnaji od roku 1930.
Belgický útočník Charles de Ketelaere preskočil v pondelok amerického obrancu Tima Reama a strelil loptu do bránky počas zápasu osemfinále MS na ihrisku Lumen Field v Seattli.
(Robert Gauthier/Los Angeles Times)
Ale Balogun možno nevedomky zohral úlohu aj pri zániku tímu.
Pri minulotýždňovom víťazstve nad Bosnou a Hercegovinou vytiahol Balogun na začiatku druhého polčasu červenú kartu, čo by mu malo zakázať hrať proti Belgicku. Deň pred zápasom však FIFA oznámila, že pozastavuje suspendáciu, čím povolila Balogunovi nastúpiť proti Belgicku.
Bol to len druhýkrát v histórii Svetového pohára takýto krok. A keď si prezident Trump pripísal zásluhy za zrušenie pozastavenia a povedal, že vyzval prezidenta FIFA Gianniho Infantina, aby loboval v Balogunovom mene, vyvolalo to ohnivú búrku, ktorá takmer zatienila hru.
Americkí hráči tvrdia, že ich kontroverzia nezasiahla. Bola to náhoda, povedali, že v pondelok odohrali svoj najhorší zápas na turnaji.
„Vonkajší hluk,“ nazval to kapitán Tim Ream.
Možno. Bol to však hluk, ktorý nedokázal prehlušiť, ako slabo hralo mužstvo.
Hráči Belgicka utešujú hráčov z USA po tom, čo Belgicko v pondelok porazilo Američanov 4:1 počas vyraďovacieho zápasu Svetového pohára na ihrisku Lumen Field v Seattli.
(Allen J. Schaben/Los Angeles Times)
„Môžem byť len úprimný,“ povedal Balogun, ktorý bol možno najzodpovednejším hráčom USA na turnaji. „Nemyslím si, že sme dnes odohrali dobrý zápas. V ostatných zápasoch sme hrali dobre. Boli sme veľmi intenzívni, dokázali sme generovať energiu s publikom. A dnes sme publiku veľa fandiť nedali.“
„To je to najväčšie sklamanie. To je tá časť, ktorá ma osobne bolí najviac. Musíme opäť čakať štyri roky, kým budeme v tejto pozícii, ktorá je zraňujúca.“
Bolesť a ľútosť. To boli bežné pocity v pondelok.
„Je to sklamanie,“ povedal obranca Chris Richards. „Hráte za svoj klub, zastupujete maximálne milión ľudí. Keď reprezentujete svoju krajinu, je to 340 miliónov ľudí. Som len veľmi sklamaný z toho, ako to dnes dopadlo.“
„Je to na hovno,“ dodal Adams, ktorý bol kapitánom amerického tímu, ktorý pred štyrmi rokmi vypadol v osemfinále.
Čo sa teda od roku 2022 zmenilo, dostal otázku.
„Je to presne to isté,“ odpovedal. „Vypadnete z turnaja, nie je to skvelý pocit. Začnete premýšľať o tom, čo ste mohli urobiť lepšie. Ak by nikto nikdy neprehral, potom by pravdepodobne nedošlo k žiadnemu pokroku.“
Americký tím však urobil pokrok. Práve to prišlo z ihriska. Na druhom Svetovom pohári, ktorý sa hral v USA, Američania hrali pred živými davmi, ktoré tvorilo takmer 350 000 ľudí a domáce televízne publikum viac ako 110 miliónov.
„Veľkým posolstvom počas celého turnaja bolo, aký vplyv budeme môcť mať,“ povedal Ream. „Samozrejme, že sa to teraz všetko zastaví, ale nemyslím si, že sa konverzácia zmení. Sú chlapci a dievčatá, ktorí to sledovali a inšpirovali sa. Som si istý, že ľudia povedia: 'Ach, teraz to utíchne.“ Ale keď sa pozriete na to, čo sme urobili, nemyslím si, že by ten rozhovor mal utíchnuť.
„Myslím, že by malo byť neuveriteľné, aká neuveriteľná bola táto cesta s touto skupinou. Ako môžeme udržať konverzáciu? Títo chlapci a dievčatá, ako ich môžeme naďalej inšpirovať, keď sa (náš) turnaj skončil.“
Takže slogan sa stáva „prečo nie oni?“
Prejdú štyri roky, kým zistíme, či je to fatamorgána.
K tejto správe prispel zástupca športového redaktora Ed Guzman.