Na okraji južného prístavného mesta Somálska sa pozemok stal otvoreným cintorínom pre dobytok. Niektorí sú ponechaní tam, kde spadli, zatiaľ čo iní sú pochovaní v plytkých hroboch po za sebou nasledujúcich neúspešných obdobiach dažďov.
Pre mnohé rodiny tu boli pastieri, ktorí sa spoliehajú na dobytok, pokiaľ ide o mlieko, mäso a príjem, zvieratá boli všetkým, ale to, čo bolo kedysi záchranným lanom potravy a príjmu, sa teraz stalo výrazným symbolom straty.
Vplyv nie je cítiť len v Kismayo, ale v celej krajine, kde je 6,5 milióna ľudí nútených každý deň vynechať jedlo a hladovať. Sucho a rastúce náklady len posúvajú krajinu hlbšie do krízy.
Humanitárna riaditeľka organizácie Save the Children Francesca Sangiorgi tvrdí, že krízu poháňajú opakované klimatické otrasy, ktoré sa časom znásobujú. „V celej krajine vidíme viacero období dažďov, ktoré zlyhali,“ hovorí Al-Džazíre a dodáva, že aj keď príde dážď, je často príliš nerovnomerné a príliš neskoro na to, aby sa obnovili živobytie, ktoré sa už zrútili.
Aký je rozsah krízy?
Rozsah somálskej hladovej krízy je vážny a rýchlo sa zhoršuje.
Keďže tretina populácie čelí vážnej potravinovej neistote (klasifikovanej ako IPC fáza 3 a vyššie), mnohé domácnosti sa snažia získať dostatok jedla na uspokojenie svojich základných denných potrieb (PDF) – a v niektorých prípadoch úplne bez jedla, čo ich robí zraniteľnejšími voči podvýžive a chorobám, ako sú hnačka, osýpky a iné infekcie.
Z toho viac ako 2 milióny ľudí sa nachádza v najkritickejších podmienkach bez hladomoru (IPC fáza 4 alebo núdzové úrovne), kde rodiny čelia extrémnemu nedostatku a sú čoraz viac nútené vysídľovať sa pri hľadaní základných potrieb, pričom sa presúvajú do už aj tak preplnených táborov pomoci, kde sa zdroje rýchlo zmenšujú.
Deti patria medzi najviac postihnuté. Podľa OSN je v Somálsku približne 1,8 milióna detí mladších ako päť rokov ohrozených akútnou podvýživou, čím je bezprostredne ohrozené ich prežitie.
Sangiorgi poznamenáva, že zhoršenie sa rýchlo rozvíja a jeho účinky sú už evidentné.
„Situácia detí v celej krajine je mimoriadne znepokojujúca,“ vysvetľuje. „Sme svedkami šírenia detských chorôb po celej krajine. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je v súčasnosti mimoriadne vysoká a v dôsledku sucha neustále rastie. Chceme zabezpečiť, aby deti mali šancu na život – prístup k zdravotným a výživovým službám, ktoré potrebujú, ako aj k vzdelaniu.“
Podľa organizácie Lekári bez hraníc, ktorá je známa pod francúzskymi začiatočnými písmenami MSF, bolo vysídlených viac ako 3,3 milióna ľudí, čo vážne zaťažilo už aj tak obmedzené zdroje a základné služby v týchto komunitách.
Ako vyzerá kríza v praxi?
Neďaleko Kismayo sa vytvoril jeden z najväčších somálskych táborov pre vysídlených ľudí, ktorý ukrýva rodiny, ktoré nemajú čo jesť a pricestovali z celého Jubbalandu.
Jedna žena opisuje, ako sa jej stádo prepadlo z 200 kusov dobytka na štyri, čím sa skončila jej samotná obživa.
Barwaqo Aden, vysídlená obyvateľka Jamame v Dolnej Jube, dorazila do tábora len nedávno, ale jej osemmesačná dcéra je už v miestnej nemocnici s ťažkou podvýživou pre nedostatok zdrojov.
Ďalší prichádzajú po vyčerpávajúcich cestách, utekajú z oblastí kontrolovaných ozbrojenou skupinou aš-Šabáb. Vysídlená obyvateľka Hodhan Mohamed niekoľko dní kráčala a preplavila sa cez rieku Juba loďou, kým sa dostala do preľudnenej osady, neistá, čo nájde. Ako mnoho nových príchodzích, aj ona teraz čaká na pomoc, ktorá je obmedzená a neistá.
Sangiorgi vysvetľuje, že sekundárne vysídlenie – keď sú ľudia, ktorí už boli nútení opustiť svoje domovy, opäť vysídlení – je čoraz častejšie. „Keďže sa služby a komodity v celej krajine neustále zmenšujú, ceny základných tovarov neustále rastú.“
V súčasnosti je vysídlených viac ako 3,8 milióna Somálcov, čo predstavuje 22 percent populácie. Mnohé z nich boli viackrát vykorenené, presúvali sa z jednej osady do druhej, pretože zdroje pomoci sa zmenšovali a prístup k podpore sa obmedzil.
Čo spôsobuje krízu?
Kríza je vo svojej podstate poháňaná predovšetkým klimatickými šokmi.
Somálsko malo v posledných rokoch tri po sebe nasledujúce neúspešné obdobia dažďov, ktoré vysušili rieky, studne a pastviny.
Pre komunity závislé od dobytka bol dopad okamžitý: zvieratá umierajú a s nimi miznú aj zdroje obživy.
Keďže miestna výroba kolabuje, rodiny sú nútené nakupovať na trhoch, aj keď ceny potravín, paliva a vody neustále rastú. Najmä vo vidieckych oblastiach už príjmy nedosahujú natoľko, aby pokryli potreby.
Neistota spôsobená ozbrojeným konfliktom zvyšuje napätie, vytláča komunity a obmedzuje prístup humanitárnych pracovníkov v niektorých regiónoch.
Okrem Somálska zohrala úlohu pri obmedzovaní dodávateľských reťazcov aj globálna hospodárska kríza spojená s americko-izraelskou vojnou proti Iránu. Šéf humanitárnej pomoci OSN v marci pre tlačovú agentúru Reuters povedal, že tieto prerušenia znásobujú náklady a oslabujú schopnosť poskytovať pomoc, keďže humanitárne systémy sú vystavené rastúcemu tlaku.
Lekári bez hraníc minulý mesiac informovali, že náklady na dopravu v niektorých častiach Somálska vzrástli až o 50 percent, čo ľuďom sťažuje prístup k zdravotníckym zariadeniam a zvyšuje náklady na poskytovanie starostlivosti, keďže ceny pohonných hmôt stúpajú.
Organizácia tiež uviedla, že od začiatku roka 2025 bolo zatvorených viac ako 200 zdravotníckych a výživových zariadení v dôsledku prudkého zníženia financovania, čo zanechalo kritické medzery v už aj tak preťažených zdravotníckych službách.
Ako vyzerá kolaps pomoci?
Keďže potreba pomoci rastie, humanitárne financovanie a kapacity reakcie sa len zmenšujú.
Plán reakcie OSN pre Somálsko je v súčasnosti financovaný len z 20 percent z toho, čo je potrebné – s potrebnými 1,42 miliardy dolárov, ale prijatých len 288 miliónov dolárov. Tento nesúlad si vynútil veľké škrty, čím sa znížil počet ľudí, ktorým bola pomoc určená, zo 6 miliónov na iba 1,3 milióna.
Pre Somálsko, ktoré je vo veľkej miere závislé od dovážaných potravín a vonkajšej pomoci, sú dôsledky okamžité. Do portov sa dostáva menej spotrebného materiálu, zatiaľ čo náklady na dodávanie základných prvkov neustále rastú, čo testuje už aj tak krehký systém.
Ako v marci pre agentúru Reuters povedal šéf humanitárnej pomoci OSN Tom Fletcher: „Tieto (obmedzenia) poškodia naše humanitárne dodávateľské reťazce, znížia množstvo humanitárnych dodávok, ktoré môžeme dostať k ľuďom, ktorí ich potrebujú, ale tiež zvýšia náklady na energiu a potraviny v celom regióne, toto je teraz skutočne dokonalá búrka faktorov a mám vážne obavy,“ uviedol.
Humanitárna reakcia bola znížená o 75 percent, čo znamená, že milióny Somálčanov už nedostávajú pomoc, aj keď sa kríza na mieste prehlbuje.
