Koncom apríla začala platforma Hondurasgate a španielsky mediálny kanál Canal Red prepúšťať usvedčujúce audiozáznamy týkajúce sa nedávnych machinácií zo strany Spojených štátov a Izraela v Latinskej Amerike.
Jedna séria audio záznamov napríklad naznačuje, že Izrael financoval prepustenie z väzenia bývalého honduraského prezidenta Juana Orlanda Hernandeza, ktorý si v USA odpykával 45-ročný trest za obchodovanie s drogami a iné priestupky. Ako sa uvádza na webovej stránke Hondurasgate, Hernandez bude teraz hrať kľúčovú úlohu pri realizácii americko-izraelských vojenských a ekonomických návrhov v regióne.
Názov Hondurasgate je, samozrejme, hrou na „Watergate“, notoricky známy politický škandál, ktorý otriasol Washingtonom v 70. rokoch a ukončil prezidentovanie Richarda Nixona. A predsa sa súčasnému škandálu nepodarilo škandalizovať. Západné korporátne médiá túto správu do značnej miery ignorovali, hoci o tom informovali rôzne španielske médiá.
Existuje niekoľko možných príčin nezáujmu. Prvým je, že USA a ich izraelský komplic majú dlhú históriu špinavých trikov v Latinskej Amerike – vyzbrojovanie pravicových diktátorov, trénovanie eskadry smrti v umení vraždenia roľníkov a tak ďalej – čo spôsobuje, že úniky z Hondurasu sú o niečo menej než šokujúce.
Druhým možno je, že svet dosiahol tak výrazne ohavný stav, že nás už naozaj nič nešokuje.
Treba pripomenúť, že Hernandezovi, odsúdenému zločincovi, udelil milosť americký prezident Donald Trump – ďalší odsúdený zločinec – v decembri, len mesiac predtým, ako Trump dohliadal na únos venezuelského prezidenta Nicolasa Madura na základe vykonštruovaných obvinení z narkoterorizmu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu netrávil čas blahoželaním americkej armáde za jej „dokonalú operáciu“ v Caracase. Nevadí, že to bolo vo všetkých možných ohľadoch nezákonné – ako je Trumpova ďalšia nová taktika náhodne vyhodiť do vzduchu lode v blízkosti Venezuely a bezsúdne zavraždiť ľudí na palube.
Sotva sme však všetci začali spracovávať únos Madura, Trump sa vydal na novú misiu s cieľom vyhladovať Kubu a inak zmariť život na ostrove. Potom sa na konci februára USA a Izrael rozhodli spustiť šialenú vojnu proti Iránu, ktorá zasiahne Blízky východ a prinúti celú planétu k apokalypse. 7. apríla hlava štátu USA veľmi profesionálne varovala Iráncov, že „dnes v noci zomrie celá civilizácia, ktorá sa už nikdy nebude môcť vrátiť späť“.
Pridajte k tomu všetkému pokračujúcu genocídu Izraela v pásme Gazy, ktorá prebieha v mieri s podporou USA, napriek údajnému „prímeriu“ a ktorá oficiálne zabila takmer 73 000 Palestínčanov. Začiatkom tohto roka vyšetrovanie Al-Džazíry v arabčine odhalilo, že tisíce Palestínčanov sa v Gaze „vyparili“ vďaka izraelskému arzenálu tepelnej a termobarickej munície vyrobenej v USA, ktorá „vyparila“ ľudské telá.
Ani zdanlivé „prímerie“ v Libanone nezabránilo Izraelu pokračovať v masovom vraždení a rozdrvení južnej časti krajiny. Televangelistka Paula White-Cainová, vedúca úradu pre vieru v Bielom dome a Trumpova osobná duchovná poradkyňa, medzitým vyzvala svojich nasledovníkov, aby venovali 10 percent svojho hrubého príjmu jej ministerstvu, aby okrem iného pomohli chudobnému Izraelu, ktorý sa stal obeťou, postaviť sa na nohy.
Skrátka, každodenné správy v týchto dňoch vyzerajú ako nejaká chorá verzia satirického spravodajského webu The Onion. Ale všadeprítomný škandál má v konečnom dôsledku desenzibilizačný účinok. Bombardovaní šokujúcimi podnetmi zo všetkých strán prestávame byť šokovaní.
Inými slovami, škandál je nový normál. Nazvite to Everythinggate.
Do istej miery to tak samozrejme bolo vždy. Izrael vždy vyvražďoval Arabov, USA vždy spôsobili zmätok v každom kúte sveta a politici vždy hovorili a robili smiešne veci.
Trump a Netanjahu to však posúvajú na inú úroveň, čiastočne kvôli spoločnej megalomanskej túžbe beztrestne páchať beztrestné barbarské činy a čiastočne preto, že propagácia medzinárodných zverstiev môže byť užitočným rozptýlením od domácich škandálov.
Koniec koncov, prečo sa zaoberať obvineniami z korupcie alebo Epsteinovými spismi, keď môžete spáchať genocídu a bombardovať Irán?
Zatiaľ čo Netanjahu uprednostňuje pri svojich verejných rokovaniach zachovať akýsi pokoj v štýle Hannibala Lectera, Trump nie je z tých, ktorí by sa mali držať späť. 7. mája uverejnil na svojej platforme Truth Social typicky surrealistický chválospev, v ktorom opísal útok USA na iránske drony, ktoré „tak nádherne spadli do oceánu, veľmi podobne ako motýľ padajúci do hrobu!“
Prezident ďalej spresnil, že „Irán nie je normálna krajina“ a namiesto toho „je vedený LUNATICMI“. Iste, Iránci nie sú tí, ktorí odovzdávajú umelou inteligenciou vygenerované obrázky seba ako Ježiša – alebo v plavkách s umelou inteligenciou a zlatom nafukovacom kresle v bazéne Lincoln Memorial Reflecting Pool.
Skutočne, pri pohľade na Trumpove výstupy na sociálnych sieťach mám občas spomienky na to, ako som ako dieťa stál v rade v supermarkete s mojou matkou a bral bulvárne titulky na stojane s časopismi: „PREZIDENT CLINTONOVEJ JAZDE V UFO!“, „HILLARY CLINTONOVÁ ADOPTUJÚ MIMORIADNE DIEŤA“ a podobne.
Ale dnešné správy hovoria, že mimozemské dieťa zbilo ruky dole.
Nedávny prípadný bulvárny kandidát – ale je to stopercentná pravda – má čo do činenia s oslavou 50. narodenín Netanjahuovho ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira 6. mája. Jeho narodeninovú tortu nezdobila nič iné ako zlatá slučka na počesť nového zákona povoľujúceho trest smrti pre palestínskych väzňov, ale nie pre židovských občanov Izraela.
Na oslave dostal Ben-Gvir telefonát od Netanjahua, s ktorým sa srdečne zasmial po tom, čo mu premiér šarmantne uhádol vek na 17 rokov.
A so všetkými škandálmi, z ktorých je v súčasnosti na výber, normalizácia škandálu je tiež dosť škandalózna.
