Uprostred pokračujúcej eskalácie v regióne Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) presadzuje vyváženú diplomatickú politiku založenú na výzvach na rokovania a podporu politických procesov zameraných na ukončenie konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Členovia GCC stoja za princípmi dobrého susedstva a posilňovania regionálnej stability a sú jednotní vo svojom odpore voči agresii a destabilizácii.
V nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch sa jednota Perzského zálivu môže posunúť ešte ďalej prostredníctvom uplatňovania regionálnych bezpečnostných opatrení, vytvárania nových energetických trás a rozširovania dôležitých projektov hospodárskej integrácie, ktoré by zaručili rozvoj a stabilitu.
V súčasnosti musí GCC aj naďalej dávať jasne najavo, že kategoricky odmieta akýkoľvek pokus o ovládnutie Hormuzského prielivu alebo o jeho použitie ako nátlakovej karty. Štáty Perzského zálivu nemôžu byť a ani nebudú za žiadnych okolností rukojemníkmi.
Zavedenie obmedzení alebo poplatkov na slobodu plavby cez prieliv predstavuje zjavné porušenie medzinárodného práva: Hormuzský prieliv je prírodná vodná cesta, ktorá sa riadi morským právom, ktoré zaručuje slobodu plavby, a nemožno s ňou zaobchádzať ako s kanálom, ktorý podlieha suverénnej kontrole alebo politickému vydieraniu. Akýkoľvek pokus o zavedenie novej reality alebo o zmenu jej právneho postavenia bude zo strany štátov GCC rázne zakročiť.
Treba pripomenúť, že úžina nie je ochranou jednej strany. Jeho západné pobrežie spadá do územia členských štátov GCC: Sultanátu Omán a Spojených arabských emirátov. Toto je realita, ktorá odráža zložitý geografický a právny charakter úžiny a potvrdzuje nemožnosť monopolizácie alebo kontroly tejto kritickej vodnej cesty.
Štáty GCC musia naďalej jednotne zastávať odmietnutie iránskej agresie. Žiadny útok nemôže byť právne ospravedlnený pod zámienkou „sebaobrany“. Vydanie sa cestou agresie len ďalej izolovalo Irán od regiónu a zvyšku sveta; to ju stálo veľa regionálnych sympatií, ktorým sa kedysi tešila.
V tejto súvislosti stojí za zmienku, že pokračovanie napätia slúži viacerým stranám, či už priamo alebo nepriamo, na úkor regionálnej stability. Politika Iránu v regióne vrátane podpory ozbrojených skupín, podkopávanie zásady dobrého susedstva a hromadenie konfliktov je v rozpore so zásadou kolektívnej bezpečnosti v regióne.
Štáty Perzského zálivu nie sú účastníkmi americko-izraelsko-iránskej vojny a nepadnú do pasce, aby boli do nej zavlečené. Zároveň je nevyhnutné vytvoriť silné záruky regionálnej bezpečnosti.
To sa dá dosiahnuť predovšetkým vytvorením spoločnej obrannej architektúry podľa vzoru „NATO v Perzskom zálive“ s možnosťou pripojenia regionálnych mocností ako Turkiye alebo Pakistanu na posilnenie kolektívneho odstrašovania.
Rovnako naliehavé je aj urýchlenie regionálnej siete na prepravu plynu, ropy, elektriny a vody, ktorá spája štáty Perzského zálivu a rozširuje sa cez Saudskú Arábiu do Červeného mora, cez Omán do Arabského mora a prípadne cez Sýriu do Stredozemného mora – diverzifikuje energetické trasy a posilňuje energetickú bezpečnosť.
V rovnakom duchu je naliehavá potreba vybudovať transkontinentálnu železničnú sieť spájajúcu východnú Áziu vrátane Číny s Európou cez arabský región, uľahčujúc obchodné toky, prehlbujúcu ekonomickú integráciu a oživenie historickej úlohy regiónu ako globálneho obchodného uzla pozdĺž starodávnej Hodvábnej cesty. Takéto projekty by posilnili stabilitu a rozvoj a zatvorili dvere expanzívnym programom alebo jednostranným víziám.
Zároveň je dôležité poznamenať, že regionálna stabilita je spojená s palestínskou otázkou. Preto je nanajvýš dôležité presadzovať spravodlivú a komplexnú rezolúciu na základe riešenia dvoch štátov a príslušných rezolúcií Organizácie Spojených národov. Arabská mierová iniciatíva musí byť podporovaná ako komplexný rámec pre úplné a spravodlivé urovnanie.
V tomto rámci je dôležité prijať jednotnú zahraničnú politiku Perzského zálivu v regionálnych a medzinárodných otázkach a urýchliť realizáciu regionálnych dopravných projektov, akými sú železnica v Perzskom zálive a ázijsko-európske hospodárske koridory. To by prehĺbilo hospodársku integráciu medzi štátmi Perzského zálivu a posilnilo ich medzinárodné postavenie. Skutočnú integráciu nemožno vybudovať bez jednotnej politiky, spoločnej obrannej architektúry a jasného kolektívneho odstrašujúceho prostriedku.
Na záver, posolstvo, ktoré by mala GCC zachovať, je jasné: bezpečnosť v Perzskom zálive je červenou čiarou a jej stabilita je kolektívnou zodpovednosťou, ktorá nepripúšťa žiadne kompromisy. Štáty Perzského zálivu zostanú neochvejne vo svojom práve chrániť svoju suverenitu a chrániť svoje záujmy všetkými legitímnymi dostupnými prostriedkami.
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčný postoj Al-Džazíry.
