- Obyvateľstvo: 1,37 milióna
- Výdavky na obranu: 5,4 percenta HDP
- Hranica s Ruskom: 338 km (210 míľ)
Estónsko, najmenší z pobaltských štátov, zažilo niekoľko dramatických incidentov.
V septembri Tallinn uviedol, že ruské stíhačky MiG-31 vstúpili do jeho vzdušného priestoru na 12 minút. NATO zakódované talianske F-35 umiestnené v Estónsku v rámci misie Baltic Air Policing. Rusko poprelo, že by narušilo estónsky vzdušný priestor.
V marci sa zatúlaný ukrajinský vojenský dron zrútil do estónskej elektrárne Auvere.
V apríli a máji estónske úrady uviedli, že drony vstúpili do ich vzdušného priestoru, čím uzemnili lety a vyvolali varovania pre občanov.
Estónske spravodajské služby uviedli, že krajina neverí, že Rusko pripravuje bezprostredný vojenský útok na NATO, ale že Moskva môže dlhodobo prestavovať svoje sily, pričom sa zapája do hybridných útokov prostredníctvom dronov, kybernetických operácií a sabotáží.
Tallinn tvrdí, že jednou z takýchto hybridných metód je takzvaná „Narvská ľudová republika“, proruský separatistický príbeh, ktorý stavia estónsku ruskojazyčnú pohraničnú oblasť ako osobitnú politickú entitu, čo je odrazom Doneckej a Luhanskej „ľudovej republiky“, ktorú Moskva používa ako zámienku na intervenciu na Ukrajine.
Estónske úrady tvrdia, že ide skôr o súčasť dezinformačnej kampane než o dôveryhodné separatistické hnutie.
Jej armáda bola občas vo svojich vyhláseniach bojovná.
Estónsky generálporučík Andrus Merilo v máji tvrdil, že Rusko prestavuje svoju armádu oveľa rýchlejšie, než si mnohí Európania uvedomujú, a že Estónsko musí byť pripravené na obnovenú vojenskú hrozbu v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, pričom rok 2027 označil za kritický ukazovateľ pripravenosti.
Estónsky generál Vahur Karus v septembri 2024 v rozhovore pre estónsku verejnoprávnu televíziu ERR uviedol, že ak Moskva prejaví známky prípravy na útok, Estónsko by mohlo zasiahnuť Rusov ako prvé.
„Naša schopnosť neutralizovať nepriateľa na jeho vlastnom území je kľúčová,“ povedal.
Rétorika vlády však bola odmeranejšia.
V apríli ukrajinský prezident Volodomyr Zelenskyj v rozhovore navrhol, že na útok na pobaltské štáty môže byť použitá nová vlna ruskej mobilizácie.
Estónski politici vrátane ministra zahraničných vecí však varovali, že tieto poznámky odzrkadľujú cieľ Moskvy vyvolať obavy a sťažujú spoluprácu.
„Nevidíme, že by Rusko sústreďovalo svoje sily alebo sa akokoľvek vojensky pripravovalo na útok na NATO alebo pobaltské štáty, skôr je to naopak. Rusko nemá na ukrajinskom fronte veľmi silnú pozíciu a ani ekonomicky,“ povedal pre ERR estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
„Nikto v uliciach nepanikári,“ povedal pre Al-Džazíru Tony Lawrence, výskumník z Medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť v Talline.
Nálety „uviedli ľudí do úzadia“, ale existuje pocit, že ruské sily sú na Ukrajine príliš znepokojené, povedal.
