Už viac ako dva týždne je prerušená námorná doprava cez Hormuzský prieliv. Niekoľko plavidiel bolo napadnutých a mnohé ďalšie uviazli na dvoch koncoch prielivu, pričom neboli ochotné podstúpiť riziko preplávania.
Malo to nielen regionálne, ale aj globálne dôsledky. Prieliv je hlavnou vstupnou bránou pre niekoľko štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) na globálne trhy. Prechádza ním asi 20 percent svetovej ropy a takmer pätina svetových tokov skvapalneného zemného plynu (LNG). Z tohto dôvodu je Hormuzský prieliv jedným zo strategicky najvýznamnejších námorných koridorov na svete.
To, čo sa deje v prielive, je rozsiahla kríza. Treba to riešiť nielen regionálnymi, ale aj celosvetovými opatreniami.
Narušenie obchodu s energiou
Po tom, čo Irán začal blokovať Hormuzský prieliv, množstvo energetických spoločností vrátane Qatar Energy, Shell, Kuwait Petroleum Corporation a Bapco sa odvolávalo na vyššiu moc v krajinách GCC. To je v histórii ťažby ropy a plynu v oblasti Perzského zálivu bezprecedentné.
Irak, šiesty najväčší producent ropy na svete, musel znížiť produkciu ropy v regióne Basra bohatom na ropu o 70 percent, z 3,3 milióna barelov denne (bpd) na 900 000 bpd, keďže väčšina jeho exportu prechádza cez prieliv. Jej oznámenie o exporte 170 000 bpd potrubím do Turkiye sotva zmení.
Začiatkom marca Saudská Arábia, druhý najväčší svetový producent ropy, musela zatvoriť rafinériu Ras Tanura, svoje najväčšie zariadenie, ktoré spracováva 550 000 bpd. Riadhovi sa podarilo presmerovať ďalšiu ťažbu ropy cez východo-západný ropovod do prístavu Yanbu na Červenom mori a obísť Hormuzský prieliv. Aj pri tomto manévri však musela obmedziť dodávky do Ázie.
Spojené arabské emiráty tiež museli zatvoriť svoju najväčšiu rafinériu a presmerovať ropu ropovodom namiesto exportu cez záliv.
V dôsledku týchto prerušení ceny ropy vyleteli na takmer 120 dolárov za barel.
Obrovsky utrpel aj sektor LNG. Katar, druhý najväčší exportér LNG na svete, musel zastaviť výrobu. Produkcia plynu v Spojených arabských emirátoch tiež zaznamenala prerušenie. Ázijské krajiny tým boli tvrdo zasiahnuté.
Katar a Spojené arabské emiráty predstavujú 30 percent dovozu LNG do Číny, 53 percent do Indie, 72 percent do Bangladéša a 14 percent do Južnej Kórey.
Tieto narušenia už spôsobili cenové šoky na globálnom trhu. Britské veľkoobchodné ceny plynu sa viac ako zdvojnásobili, zatiaľ čo cena plynu na holandskom trhu vzrástla o 24 percent. Orientačné ceny ázijského LNG začiatkom marca vyskočili takmer o 39 percent.
Rastúce ceny energií budú mať nevyhnutne negatívny vplyv na domácnosti a priemysel na celom svete, čo povedie k vyššej inflácii.
Možné porušenie medzinárodného práva
Právny režim, ktorým sa riadi plavba cez medzinárodné prielivy, je stanovený v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982. Podľa článku 38 majú lode a lietadlá právo na tranzitný prechod cez prielivy používané na medzinárodnú plavbu. V článku 44 sa uvádza, že pobrežné štáty nemôžu brániť alebo pozastaviť tranzit.
Hoci niektoré regionálne štáty vrátane Iránu nie sú zmluvnými stranami dohovoru UNCLOS, viaceré jeho základné ustanovenia odrážajú medzinárodné právo a sú záväzné pre všetky štáty. Zvyčajná povaha navigačných slobôd cez medzinárodné prielivy predchádza UNCLOS a je potvrdená v medzinárodnej judikatúre.
V prípade Korfu Lamanšského prielivu medzi Spojeným kráľovstvom a Albánskom (1949) Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že štáty majú právo na nevinný prechod cez úžiny používané na medzinárodnú plavbu medzi dvoma časťami šíreho mora, a to aj bez zmluvného režimu. Súd uviedol, že takéto prielivy sú základnými cestami medzinárodnej námornej komunikácie a musia zostať otvorené pre mierovú plavbu.
Dokonca aj v situáciách ozbrojeného konfliktu zákon o námornej vojne uznáva dôležitosť ochrany neutrálnej plavby cez medzinárodné vodné cesty. Príručka o medzinárodnom práve platnom pre ozbrojené konflikty na mori zo San Rema z roku 1994, ktorá odzrkadľuje všeobecne uznávané zvykové zásady, stanovuje, že neutrálne plavidlá môžu pokračovať v tranzite cez medzinárodné prielivy používané na medzinárodnú plavbu.
V tejto súvislosti by hrozba Iránu brániť plavbe alebo zamerať sa na komerčné plavidlá v Hormuzskom prielive mohla porušiť jeho medzinárodné záväzky a predstavovať protiprávny čin. V návrhoch článkov o zodpovednosti štátov za medzinárodne nesprávne činy, ktoré prijala Komisia pre medzinárodné právo v roku 2001, sa stanovuje, že za porušenie medzinárodného záväzku, ktorý možno pripísať štátu, sa nesie jeho zodpovednosť. Dotknuté štáty sa potom môžu domáhať zastavenia protiprávneho konania, uistenia sa, že sa nebude opakovať, a odškodnenia za ekonomické straty spôsobené nezákonným zásahom do plavby.
Naliehavá odpoveď
Medzinárodné spoločenstvo by malo dodržať svoju zodpovednosť za ochranu plavby cez Hormuzský prieliv, keďže prerušenia ovplyvňujú domácu energetickú bezpečnosť a stabilitu globálneho trhu. Zabezpečenie dodávok energie, námornej bezpečnosti a slobody plavby zostáva spoločnou zodpovednosťou.
Ázijské štáty, ktorých sa jeho uzavretie dotklo najviac, by mali zaujať pevný postoj. Krajiny ako Čína, ktoré majú úzke vzťahy s Iránom, by naň mali vyvíjať tlak, aby dodržiaval medzinárodné právo.
GCC, pokiaľ ide o jeho časť, môže urobiť veľa, aby minimalizovalo riziko a kompenzovalo náklady. Štáty Perzského zálivu by mali urýchliť úsilie o diverzifikáciu exportných trás. Možnosti zahŕňajú vybudovanie infraštruktúry plynovodov v rámci GCC, ktorá dokáže obísť Hormuzský prieliv tým, že prepojí producentov energie priamo s Arabským morom a Červeným morom. To môže poskytnúť životne dôležitý bezpečnostný ventil v čase krízy. Takéto investície by posilnili energetickú bezpečnosť pre región Perzského zálivu aj globálnu ekonomiku.
Bez čakania na úplnú deeskaláciu by štáty GCC mali implementovať víziu regionálnej bezpečnosti Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive prijatú na 158. zasadnutí v decembri 2023 v Dauhe. Prioritou by mala byť ochrana ropných a plynových polí s cieľom zabezpečiť globálne dodávky energie a regionálnu hospodársku bezpečnosť. Rada by mala zriadiť špecializovanú jednotku na ochranu energetickej infraštruktúry a určovanie hrozieb pre bezpečnosť a územnú celistvosť.
Hormuzský prieliv je viac než len regionálny bod vzplanutia. Je ústrednou tepnou svetového obchodu s energiou a základnou súčasťou medzinárodného námorného systému. Akýkoľvek pokus o uzavretie alebo militarizáciu prielivu riskuje okamžité šoky v dodávkach energie a širší ekonomický rozvrat na globálnych trhoch. Medzinárodné právo vyžaduje, aby plavba cez medzinárodné prielivy zostala otvorená a neprerušovaná.
Dodržiavanie tejto zásady je nevyhnutné pre globálnu energetickú bezpečnosť a pre zachovanie námorného poriadku založeného na pravidlách, ktorý podporuje medzinárodný obchod. V období rastúceho geopolitického napätia je ochrana otvorenosti Hormuzského prielivu globálnou nevyhnutnosťou.
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčný postoj Al-Džazíry.
