Politici schválili kontroverzný zákon o brannej povinnosti po mesiacoch búrlivých diskusií uprostred obáv z možnej vojny s Ruskom.
Asi 3000 ľudí vyšlo do ulíc Berlína na protest proti novému nemeckému zákonu o vojenskej službe po tom, čo politici Bundestagu podporili legislatívu určenú na posilnenie ozbrojených síl krajiny.
Nemecký parlament schválil v piatok kontroverzný zákon o brannej povinnosti po mesiacoch búrlivých diskusií. Prichádza uprostred prísľubu spojencov NATO zvýšiť výdavky na obranu a posilniť obranné kapacity Európy v dôsledku obáv, že by sa ruská vojna proti Ukrajine mohla preniesť cez jej hranice.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Tess Datzer, 18-ročná demonštrantka v nemeckom hlavnom meste, povedala, že považuje za nespravodlivé, aby jej generácia musela ísť do vojny „za krajinu, ktorá pre nás robí málo“.
„Neinvestuje sa do našich dôchodkov, ani do našej budúcnosti, ani do klímy. Nevidím žiadne dobré dôvody, prečo by naša generácia mala ísť do vojny,“ povedala pre tlačovú agentúru AFP.
Organizátorka protestu Ronja Ruhová uviedla, že v Nemecku sa „na armádu a zbrojenie míňa neuveriteľné množstvo peňazí“, pričom chýbajú financie na základné verejné služby.
„Keď sa pozrieme najmä na školy, sú tam zastarané technológie, príliš málo učiteľov, chátrajúce školské budovy,“ povedala.
Zákon o vojenskej službe stanovuje pre Bundeswehr, ako sú nemecké ozbrojené sily známe, ambiciózne ciele, s cieľom až 260 000 aktívnych vojakov – v porovnaní so 183 000 v súčasnosti – a 200 000 záložníkov do roku 2035.
Zavádza dvojkoľajový systém na podporu regrútov: lukratívnejšiu dobrovoľnícku službu, ktorej cieľom je prilákať mladých regrútov, ale ak počet nedôjde, zákonodarcovia môžu teraz aktivovať odvody na základe potrieb.
Aby tak urobili, politici by museli hlasovať v Bundestagu. Ak má viac ľudí nárok na odvod, ako je potrebné, regrúti môžu byť vybraní náhodne.
Všetci muži narodení po 1. januári 2008 sa podrobia lekárskemu vyšetreniu, čo je krok, ktorý nebol zaznamenaný od roku 2011, keď Nemecko pozastavilo brannú povinnosť. 18-roční muži aj ženy budú požiadaní, aby deklarovali ochotu slúžiť, no odpovedať musia len muži.
Krajiny v celej Európe – vrátane Francúzska, Talianska a Belgicka, ako aj severské a pobaltské štáty – sa v reakcii na ruskú provokáciu snažia rozširovať dobrovoľnícku službu a posilňovať povinné odvody vo svojich ozbrojených silách.
Európski lídri a spravodajské služby sa domnievajú, že Rusko by mohlo podniknúť útok inde na kontinente, pričom najvyšší vojenský predstaviteľ Nemecka Carsten Breuer v roku 2024 povedal, že Moskva by mohla byť pripravená zaútočiť na krajiny NATO o päť až osem rokov.
Koncom novembra, keď prezident Emmanuel Macron oznámil opätovné zavedenie obmedzenej formy vojenskej služby vo Francúzsku 25 rokov po formálnom ukončení brannej povinnosti, povedal, že „jediný spôsob, ako sa vyhnúť nebezpečenstvu, je pripraviť sa naň“.
„Musíme sa zmobilizovať, mobilizovať národ, aby sa bránil, bol pripravený a zostal rešpektovaný,“ povedal.
Európski lídri medzitým obvinili Moskvu, že sa zapojila do formy hybridnej vojny – vrátane sabotáže infraštruktúry, infiltrácií dronov a kybernetických útokov – keď prezident Vladimir Putin testuje limity NATO.
Zjavný slabnúci záväzok prezidenta USA Donalda Trumpa voči aliancii – obviňovanie Európy z využívania Washingtonu a výzvy na kontinent, aby sa stal viac vojensky sebestačný – tiež prinútil európskych lídrov konať.
