Ukrajinský prezident tvrdí, že Kyjev by mohol upustiť od svojej dlhotrvajúcej ambície vstúpiť do NATO výmenou za západné bezpečnostné záruky.
Ukrajina naznačila, že je pripravená vzdať sa svojej dlhotrvajúcej ambície vstúpiť do NATO výmenou za západné bezpečnostné záruky, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj pred stretnutím s americkými vyslancami a európskymi spojencami v Berlíne.
Zelenskyj v nedeľu označil návrh za ústupok zo strany Kyjeva po rokoch naliehania na členstvo v NATO ako najsilnejší odstrašujúci prostriedok proti budúcim ruským útokom. Povedal, že Spojené štáty, európski partneri a ďalší spojenci by namiesto toho mohli poskytnúť právne záväzné bezpečnostné záruky.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
„Od samého začiatku bolo želaním Ukrajiny vstúpiť do NATO; toto sú skutočné bezpečnostné záruky. Niektorí partneri z USA a Európy nepodporili tento smer,“ reagoval Zelenskyj na otázky novinárov v chate WhatsApp.
„Dnes sú teda bilaterálne bezpečnostné záruky medzi Ukrajinou a USA, záruky podobné článku 5 pre nás zo strany USA a bezpečnostné záruky od európskych kolegov, ako aj iných krajín – Kanady, Japonska – príležitosťou zabrániť ďalšej ruskej invázii,“ povedal.
„A z našej strany je to už kompromis,“ dodal Zelenskyj a zdôraznil, že takéto záruky musia byť právne záväzné.
Tento posun by znamenal významnú zmenu pre Ukrajinu, ktorá sa už dlho snaží o členstvo v NATO napriek tomu, že Moskva považuje rozširovanie aliancie za hrozbu.
Zatiaľ čo tento krok je v súlade s jedným z deklarovaných vojnových cieľov Ruska, Kyjev naďalej odmieta požiadavky na odstúpenie územia.
Zelenskyj povedal, že sa snaží o „dôstojný“ mier a pevné záruky, že Rusko nezaháji ďalší útok, keď sa diplomati zišli, aby diskutovali o tom, čo by sa mohlo stať najsmrteľnejším konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Zároveň obvinil Moskvu z predlžovania vojny neustálymi útokmi na ukrajinské mestá a kritickú infraštruktúru.
Tlak na dosiahnutie dohody
Rokovania sa uskutočňujú pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na dosiahnutie dohody. Trumpov vyslanec Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner v nedeľu pricestovali do nemeckého hlavného mesta Berlín na diskusiu s predstaviteľmi Ukrajiny a Európy.
Rozhodnutie vyslať Witkoffa, ktorý predtým viedol rokovania s Kyjevom aj Moskvou, naznačilo, že Washington vidí priestor na pokrok.
Zelenskyj povedal, že Ukrajina, Európa a USA prehodnocujú 20-bodový plán, ktorý by mohol vyvrcholiť prímerím, hoci zopakoval, že Kyjev nevedie priame rozhovory s Ruskom. Povedal, že prímerie pozdĺž súčasných frontových línií možno považovať za spravodlivé, pričom poznamenal, že Rusko naďalej požaduje stiahnutie Ukrajiny z častí Donecka a Luhanska, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva.
Napriek diplomatickému úsiliu ruské útoky pokračujú a pri nedávnych útokoch zostali tisíce bez elektriny. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že Moskva sa zámerne zameriava na rozvodnú sieť, aby v zime pripravila civilistov o teplo a vodu.
Boje sa zintenzívnili aj v Čiernom mori. Ruské sily nedávno zaútočili na ukrajinské prístavy a poškodili turecké plavidlá vrátane lode prevážajúcej zásoby potravín. Útok na Odesu podľa vicepremiéra Oleksiiho Kulebu podpálil obilné silá. Zelenskyj povedal, že útoky „nemali žiadny… vojenský účel“.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan varoval pred ďalšou eskaláciou a povedal, že Čierne more by sa nemalo stať „oblasťou konfrontácie“.
„Každý potrebuje bezpečnú plavbu v Čiernom mori,“ povedal Erdogan a vyzval na „obmedzené prímerie“ týkajúce sa prístavov a energetických zariadení. Turkiye kontroluje Bosporský prieliv, životne dôležitú cestu pre export ukrajinského obilia a ruskej ropy.
