Keď sa minulý víkend spustil americko-izraelský útok na Irán, nečakaný mierový sprostredkovateľ vystúpil vpred v podobe indonézskeho prezidenta Prabowa Subianta, vodcu najväčšej moslimskej krajiny sveta.
Indonézske ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti oznámilo: „Indonézia vyzýva všetky strany, aby sa držali zdržanlivosti a uprednostnili dialóg a diplomaciu.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
„Ak s tým obe strany súhlasia, prezident Indonézie je pripravený vycestovať do Teheránu, aby vykonal mediáciu,“ uvádza sa v správe.
Ponuka prezidenta Prabowa pomôcť pri sprostredkovaní medzi stranami však vyvolala diskusiu v celej Indonézii, ktorá prichádza v čase zvýšenej kritiky jeho prístupu k zahraničnej politike a vrúcnych väzieb s Trumpovou administratívou.
„Som zmätený, prečo tento nápad nebol preverený pred zverejnením,“ uviedol vo vyhlásení na Instagrame Dino Patti Djalal, bývalý námestník indonézskeho ministra zahraničných vecí a bývalý veľvyslanec v USA.
„Je to veľmi nereálne,“ povedal Djalal.
Iní súhlasili a dodali, že ponuka by mohla ešte viac odcudziť Indonézanov, ktorí sú už takí ostražití voči prezidentovmu vnímanému srdečnému vzťahu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
„Je jasné, že akékoľvek rokovania medzi Iránom a USA sa úplne skončili, takže toto navrhovanie sa zdá byť nečítaním,“ povedal pre Al Jazeera Ian Wilson, lektor politických a bezpečnostných štúdií na Murdoch University v Perthe v Austrálii.
„Na domácej pôde si to ľudia budú pravdepodobne vykladať ako ďalšie spojenie s Trumpom, a teda Netanjahuom,“ povedal Wilson.
V posledných mesiacoch čelilo Prabowo domácej kontrole po tom, čo sa dobrovoľne prihlásilo k vyslaniu 8 000 indonézskych vojakov do Gazy ako súčasť medzinárodných stabilizačných síl pod záštitou Trumpovej rady pre mier (BOP) – takzvanej „medzinárodnej organizácie na udržanie mieru“, ktorej členom je aj Izrael.
Indonézia nemá žiadne formálne diplomatické vzťahy s Izraelom a dlhodobo podporuje nezávislú Palestínu.
Vstup do Trumpovho predstavenstva a ponuka účasti na pláne amerického prezidenta pre Gazu na domácej pôde nedopadla dobre.
„Indonézia sa využíva na legitimizáciu dystopického plánu BOP na rozdelenie Gazy na kvadranty a obídenie úlohy Organizácie Spojených národov,“ povedal Wilson.
„Zapojenie Indonézie zásadne zrádza jej dlhoročnú tradíciu byť zásadným hlasom globálneho Juhu a jej prístup k zahraničnej politike, ktorý bol historicky hlboko rešpektovaný,“ povedal.
„Voľne aktívny“ – „nezávislý a aktívny“
Indonézia bola jedným zo zakladajúcich členov Hnutia nezúčastnených krajín počas studenej vojny, v rámci ktorého sa krajina desaťročia držala „bebas-aktif“ alebo „nezávislého a aktívneho“ prístupu k zahraničnej politike, vyhýbala sa hlavným mocenským blokom a zároveň aktívne pracovala pre mier a národné záujmy.
V priebehu rokov to zahŕňalo pokusy Indonézie sprostredkovať mier v mnohých globálnych konfliktoch vrátane rusko-ukrajinskej vojny.
Indonézske členstvo v Trumpovej rade pre mier uprostred izraelskej genocídy v Gaze a teraz spoločný americko-izraelský útok na Irán by však mohli predstavovať bezprecedentnú skúšku Prabowovho prístupu k zahraničnej politike, uviedli odborníci.
„Vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí k útoku bolo, žiaľ, naivné,“ povedal Sarbini Abdul Murad, riaditeľ humanitárnej skupiny Indonézia za mier a ľudskosť.
Zatiaľ čo sa prezident ponúkol ako sprostredkovateľ, málo sa hovorilo o zabití iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, povedal Sarbini a poukázal na to, že susedný malajzijský premiér Anwar Ibrahim odsúdil atentát na Chameneího americkými a izraelskými silami.
„Smrť Alího Chameneího zostala bez odpovede,“ povedal
„Indonézia je na križovatke svojej zahraničnej politiky,“ dodal Sarbini.
Indonézsky minister zahraničných vecí Sugiono – ktorý, ako mnohí Indonézania, používa jedno meno – v stredu na sociálnej sieti uviedol, že Prabowo vyjadril svoju najhlbšiu sústrasť iránskemu prezidentovi Masoudovi Pezehkianovi v súvislosti s „odchodom“ Chameneího.
„Mnoho Indonézanov sympatizuje s Iránom“
Kým Indonézia má zakorenenú podporu Palestíne, vzťah s Iránom je o niečo komplikovanejší.
Asi 87 percent z 270 miliónovej populácie krajiny vyznáva islam a väčšina indonézskych moslimov sú sunniti.
Irán má najväčšiu šiitskú populáciu na svete, ktorá sleduje inú vetvu islamskej teológie s odlišnými názormi na aspekty islamskej politickej teórie a histórie.
„Predtým panovali medzi sunnitmi v Indonézii protišiitské nálady,“ povedal Made Supriatma, hosťujúci člen programu indonézskych štúdií na ISEAS – Inštitúte Yusof Ishak v Singapure.
„Mnoho Indonézanov však sympatizuje s Iránom. Nie je to vždy zo solidarity s moslimskými kolegami, ale skôr kvôli protiizraelským a protiamerickým náladám, ktoré sú už dlho vysoké,“ povedala Supriatma.
Hoci mnohí Indonézania podporujú Irán, nie je to v takom rozsahu ako Palestína, keď sa tisíce ľudí zúčastnili demonštrácií po celej Indonézii na začiatku genocídnej vojny v Gaze. Protesty proti súčasnej vojne proti Iránu sa väčšinou obmedzujú na „chatovanie na sociálnych sieťach“, povedala Supriatma.
Mnoho Indonézanov vyjadrilo sympatie Iránu a hnev voči USA za to, čo považujú za nevyprovokovaný útok na Irán, povedal Yohanes Sulaiman, lektor v oblasti politiky, bezpečnosti a zahraničnej politiky na indonézskej Universitas Jenderal Achmad Yani.
Smútiaci pózuje vedľa portrétu iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý bol zabitý pri americko-izraelských útokoch počas podpisu petície za dodržiavanie hodnôt medzinárodnej spravodlivosti, ktorá sa konala v rezidencii iránskeho veľvyslanca v Jakarte v Indonézii 5. marca 2026 (Bay Ismoyo/AFP).
Mnohí však pravdepodobne nevedia o tom, čo sa deje v Iráne, vrátane „protestov proti režimu“, ktoré nedávno otriasli krajinou, povedal Sulaiman.
Indonézska žena v domácnosti Arisha Ishana povedala, že skutočne nepočula o žiadnych demonštráciách v Iráne. Napriek tomu Ishana povedala Al-Džazíre, že podporuje Irán v konflikte, „pretože sú moslimskými spoluobčanmi“.
Barista Ramadhan povedal, že podporuje právo Iránu brániť sa.
„Tento konflikt nezačal Irán, ale USA a Izrael,“ povedal pre Al-Džazíru a dodal, že jeho pocity sa neriadili jeho moslimskou vierou.
„Pre mňa to nie je o náboženstve, ale o ľudskosti,“ povedal.
Dodal, že ho obzvlášť rozrušilo sobotňajšie bombardovanie dievčenskej školy v meste Minab na juhu Iránu, pri ktorom zahynulo 165 študentov a zamestnancov.
Prabowo, aby „zhodnotil“ úlohu Indonézie v pláne Gazy
Ani USA, ani predstavitelia Iránu ponuku Prabowa na sprostredkovanie verejne nekomentovali, hoci iránsky veľvyslanec v Indonézii vyjadril diplomatické uznanie.
Veľvyslanec Mohammad Boroujerdi na pondelkovej tlačovej konferencii privítal ponuku na sprostredkovanie, ale vysvetlil, že neboli podniknuté žiadne kroky, aby sa to stalo realitou, a sťažoval sa, že rokovania budú pravdepodobne bezvýsledné.
„Veríme, že v súčasnosti nebudú žiadne rokovania a diskusie s americkou vládou užitočné, pretože nie sú viazané a nedodržiavajú žiadne výsledky,“ povedal Boroujerdi.
S rastúcou nevôľou voči USA medzi Indonézanmi vo všeobecnosti a Trumpovým výborom pre mier a konkrétne úlohou Prabowa v ňom výskumník Supriatma uviedol, že sa zdá, že prezident sa snaží získať podporu členov indonézskej politickej elity.
V utorok Prabowo zvolal stretnutie, na ktorom sa zúčastnili bývalí prezidenti, viceprezidenti a politickí lídri, údajne s cieľom posúdiť geopolitický a ekonomický dopad iránskeho konfliktu.
Po stretnutí, ktoré podľa oficiálnych správ trvalo viac ako tri hodiny, bývalý indonézsky minister zahraničných vecí Hassan Wirajuda pre miestne médiá povedal, že Prabowo je ochotný „zhodnotiť“ úlohu Indonézie v Trumpovom mierovom výbore po najnovších udalostiach v Iráne.
Supriatma povedala, že prezident sa zdá byť „zaujatý“ svojimi vlastnými zahraničnopolitickými rozhodnutiami.
„Nevie vysvetliť, prečo sa Indonézia potrebuje pripojiť k BOP, a podľa môjho názoru nemá jasný postoj k pozícii Indonézie k Spojeným štátom a Izraelu,“ povedala Supriatma.
„Jeho proamerický postoj a zdanlivo tolerantný prístup k Izraelu naozaj nie sú v Indonézii populárne,“ povedal.
„Ale ako dlho to bude trvať? To je otázka,“ dodal.
„Dokáže si Prabowo zachovať svoj súčasný postoj, keď sa vo veľkom šíria zábery detí zomierajúcich pri izraelských a amerických bombách?“
