Očakáva sa, že Hamas v najbližších dňoch odovzdá telo posledného izraelského zajatca zadržiavaného v Gaze a vyjadril sa, že by bol otvorený diskusii o „zmrazení“ svojich zbraní, aby sa uľahčil vstup do druhej fázy prímeria.
Medzitým izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu povedal, že dosiahnutie druhej fázy bude náročné, ale že by sa mohla začať už tento mesiac.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Izrael však útočil na Gazu počas prvej fázy, pričom zabil najmenej 360 Palestínčanov, a stále obmedzuje vstup pomoci, pričom množstvá sú oveľa nižšie, ako bolo dohodnuté.
Ako teda prebehla prvá fáza prímeria? A aká je šanca, že to bude pokračovať do druhej fázy?
Tu je to, čo vieme.
Dodržal Izrael prímerie?
Nie
Od začiatku prímeria 10. októbra ho Izrael porušil viac ako 590-krát, pričom zabil najmenej 360 Palestínčanov a celkový počet obetí v Gaze za dva roky útokov presiahol 70 000.
V rámci prvej fázy – na základe 20-bodového mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa – sa od Izraela požadovalo, aby zastavil svoju genocídnu vojnu v Gaze, stiahol svoje jednotky, povolil pomoc a vymenil stovky zadržiavaných Palestínčanov za zostávajúcich zajatcov, ktorí sú stále v Gaze.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu mesiac po súhlase s prímerím povedal, že izraelská vojna v Gaze „neskončila“ a že Hamas „bude odzbrojený“.
Počas izraelskej genocídnej vojny proti Gaze sa izraelskí predstavitelia zaväzovali „zničiť“ Hamas a tvrdili, že to malo dosiahnuť izraelské bombardovanie, ktoré podľa vlastných údajov Izraela zabilo najmä civilistov.
Palestínčania v Gaze ostávajú v limbu a každodenne trpia útokmi.
Stiahol Izrael svoje jednotky?
Podľa podmienok dohody Izrael spočiatku stiahol svoje jednotky späť za takzvanú „žltú čiaru“.
Zle ohraničená žltá čiara, ktorá vedie okolo okrajov Pásma, oddeľuje oblasti Gazy kontrolované izraelskou armádou a oblasti kontrolované Hamasom.
Hamas obviňuje Izrael, že „každý deň“ posúva žltú čiaru ďalej do Gazy, vytláča tých, ktorí sa ocitli na nesprávnej strane, a zabíja Palestínčanov vrátane detí, čím sa blížia k nejasnej hranici.
Povolil Izrael pomoc?
Úplná izraelská blokáda Gazy tento rok viedla k umelému hladomoru, ktorý v auguste uznala OSN podporovaná klasifikáciou fázy integrovanej potravinovej bezpečnosti (IPC) v meste Gaza.
Od prímeria Izrael povolil o niečo viac pomoci, aj keď oveľa menšiu, ako potrebovala Gaza a čo stanovila dohoda.
Agentúry poskytujúce pomoc hlásia, že situácia je naďalej zúfalá, napriek tomu, že prípady podvýživy sa začínajú spomaľovať.
UNICEF a partneri v októbri identifikovali takmer 9 300 menej ako päť detí s akútnou podvýživou, čo je päťnásobok úrovne zaznamenanej počas predchádzajúceho prímeria vo februári.
„Veľká časť tovaru, ktorý prichádza, je komerčná (nie humanitárna) – to znamená, že veľké humanitárne agentúry vrátane UNRWA sa tam nedostanú,“ povedala Tamara Alrifai, riaditeľka vonkajších vzťahov hlavnej agentúry pre pomoc v Gaze, UNRWA.
Je Izrael skutočne oddaný tomuto prímeriu?
Vzhľadom na minulé činy Izraela – vrátane jednostranného porušenia prímeria začiatkom tohto roka a Netanjahua, že vojna sa neskončila – je to neisté.
Podľa mnohých kritikov Netanjahua veľkú časť genocídy, ktorú Izrael rozpútal v Gaze, ovplyvnili jeho vlastné politické okolnosti.
Vďaka tomu sa však viac spolieha na Trumpovu administratívu, ktorá prímerie podporuje, aby ho chránila.
„Izrael nikdy nemal lídra v slabšej pozícii, takže USA nikdy nebudú mať väčšiu šancu presadiť svoju dohodu,“ povedal Yossi Mekelberg, vedúci konzultant v Chatham House, a vymenoval hrozby pre premiéra, pred ktorými by ho mohla zachrániť Trumpova podpora.
Netanjahu požiadal izraelského prezidenta Isaaca Herzoga, aby mu udelil milosť v prebiehajúcom procese proti korupcii. Trump tiež požiadal Herzoga o milosť Netanjahua.
Netanjahu môže Trumpa použiť aj ako ospravedlnenie, ak členov jeho krajne pravicovej vlády nahnevá ukončenie vojny v Gaze.
„Netanjahu môže vždy pokrčiť plecami a povedať, že to nie som ja, to Trump,“ povedal Mekelberg.
Čo je plánované na druhú fázu?
Druhá fáza dohody sa týka povojnového riadenia Gazy. Doteraz najpodrobnejším rámcom bol plán podporovaný USA, ktorý teraz čiastočne schválila BR OSN.
Plán stanovuje prechodnú fázu, v ktorej by palestínski technokrati – nie politické frakcie – riadili každodennú správu vecí verejných.
Na ich prácu by dohliadala mnohonárodná „Rada mieru“ a podporovali by ju Medzinárodné stabilizačné sily poverené bezpečnosťou a demilitarizáciou. To má umožniť obnovu Gazy a zastaviť návrat k ozbrojenému konfliktu.
Hamas a ďalšie palestínske skupiny však odmietli myšlienku cudzieho poručníctva nad Gazou.
Boli tiež proti rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN a vyhlásili, že „pripravuje cestu terénnym opatreniam uloženým mimo palestínskej národnej vôle“.
Je teda pravdepodobná konečná dohoda?
Okrem stále sa zvyšujúceho počtu obetí v Gaze nie je nič isté.
Netanjahu je podľa svojich kritikov vo svojej podstate oportunistom, ktorý doma stále balansuje nad niekoľkými konkurenčnými hrozbami.
Medzitým Trump a jeho neskúsení politickí vyjednávači pochádzajúci z mimo diplomatického jadra USA zistia, že vyjednávajú o urovnaní genocídy v Gaze a vojny na Ukrajine.
A nech sa dohodne akákoľvek dohoda, Izrael je takmer isté, že bude pokračovať v útokoch na Gazu, kedykoľvek sa mu zachce, podobne ako to robí na okupovanom Západnom brehu Jordánu, Libanone, Sýrii a inde v regióne.
Palestínsky štát tiež nevyzerá bližšie k uskutočneniu.
Mekelberg poukazuje na to, že s toľkými potenciálne sa meniacimi faktormi, vrátane domácej politiky Izraela, je ťažké vedieť, či je možné dosiahnuť konečnú dohodu.
„Je to Netanjahu,“ povedal Mekelberg.
„Jeho korupcia pretína všetko, od jeho legitimizácie krajnej pravice doma až po spôsob, akým pristupoval k odvodu ultraortodoxných (Židov v izraelskej armáde). Je to príliš chaotické. Neprechádzajú tam žiadne čiary.“
„Pripočítajte k tomu amerického prezidenta, ktorý je tiež nepredvídateľný, a je takmer nemožné predpovedať, ako to dopadne.“
