Ukrajinskí obrancovia sa pokúšali postaviť obranu obkľúčených východných miest Pokrovsk a Myrnohrad, mesiac po poslednom pokuse Ruska o ich dobytie.
Vo štvrtok, keď zúrili boje na frontových líniách, prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko nemá záujem o ukončenie vojny uprostred správ, že Washington a Moskva vypracovali 28-bodový mierový plán. Tento návrh údajne vyvoláva tlak na Ukrajinu, aby sa vzdala pôdy, čo Kyjev počas vojny tvrdil, že je to červená čiara.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
„Rusko nemá skutočnú túžbu po mieri, inak by túto vojnu nezačalo,“ povedal v nahranom odkaze zaslanom X. „Spojené štáty majú moc zabezpečiť, aby sa ochota Ruska ukončiť vojnu konečne stala vážnou.“
(Al Jazeera)
Rusko podľa Ukrajiny vyčlenilo 150 000 vojakov na dobytie enklávy obsahujúcej Pokrovsk a Myrnohrad, ktorá je teraz obkolesená z troch strán a ukrajinské zásobovacie linky sú otvorené iba na západ.
Zelenskyy povedal americkým senátorom na virtuálnom stretnutí oboch strán 12. novembra, že Rusko utrpelo najväčšiu mieru obetí z celej vojny v Pokrovsku, pričom ich odhaduje na 25 000 – aj keď nešpecifikoval v akom období.
Vojenské obranné úsilie Ukrajiny zvýraznil príbeh vojaka zo 155. mechanizovaného práporu, ktorý údajne strávil 100 dní v plášti zničenej budovy oddelený od svojej jednotky, kým ho nezachránili.
Ukrajinský generálny štáb zverejnil video z bojov v Pokrovsku, ktoré údajne ukazuje posily prichádzajúce do mesta a naznačuje, že komunikačné linky zostali funkčné.
„Toto sú zábery nášho zariadenia pri príchode, vylodení a postupujúcich skupinách. Na týchto záberoch ďalšie útočné skupiny postupujú do východnej časti mesta,“ uvádza sa vo videu. Uviedlo, že príchody posilňujú ukrajinskú baštu v severnej časti Pokrovska.
Neskôr malo video ukázať, ako jednotky „vyčistia pozície na západnom okraji Pokrovska a v oblasti vstupu do mesta. V administratívnej budove v centre mesta držia pozície vojaci pluku“.
Policajti evakuovali obyvateľa z obytného domu zasiahnutého v Kyjeve na Ukrajine 14. novembra 2025 (Serhii Nuzhnenko/Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda cez Reuters)
Ukrajinský vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyi na platforme správ Telegram napísal: „Prebieha neustály boj s malými nepriateľskými útočnými pešími skupinami a menej často ničenie ľahkej nepriateľskej techniky.
Hlavná akcia patrila operátorom dronov na oboch stranách, ktorí sú zomknutí v neľútostnom zápase o kontrolu nad oblohou.
Veliteľ ukrajinskej Národnej gardy, ktorá bojuje v Pokrovsku, uviedol, že Kyjev musí zintenzívniť výrobu a akvizíciu bezpilotných lietadiel, aby zastavil ruských vojakov, kým sú stále vonku.
„Musíme viac zastaviť nepriateľa, keď sa približuje pešo, aby sa neinfiltroval,“ povedal Okeksandr Pivnenko pre agentúru Reuters.
Povedal, že Ukrajina dosiahla paritu dronov v niektorých častiach frontu, ale nie na všetkých.
Obklopiť alebo infiltrovať?
Zdá sa, že ruské velenie nie je rozhodnuté, či má infiltrovať alebo obkľúčiť mestá, a sledovalo dvojaký cieľ, spomalil svoj postup, uviedol inštitút pre štúdium vojny (ISW), think-tank so sídlom vo Washingtone.
„Zdá sa, že ruské vojenské velenie nezameriava sily a prostriedky na dokončenie obkľúčenia oblasti Pokrovsk-Myrnohrad, čo by bol za normálnych okolností najrýchlejší a najmenej nákladný spôsob, ako sa zmocniť celej oblasti, a namiesto toho pokračuje v určitej úrovni čelných útokov,“ uviedol ISW.
(Al Jazeera)
Zdalo sa, že súčasťou ruského problému je „aktívna obrana“ Dobropillie, mesta severozápadne od Pokrovska, ktoré sa Rusko pokúsilo dobyť v auguste v rámci plánu rozsiahleho obkľúčenia. Tento útok vyvolal protiofenzívu, ktorá oslobodila 189 štvorcových kilometrov (73 štvorcových míľ) okupovanej pôdy a zanechala ruské obkľúčenie v troskách.
Zdá sa, že 2. a 51. ruská armáda združených zbraní, útočiace na Pokrovsk a Myrnohrad z juhu a zo severu, sa pokúšajú o obmedzenejšie obkľúčenie enklávy a simultánnu čelnú infiltráciu pomocou malých skupín vojakov.
Zdá sa, že infiltrácia Pokrovska z juhu počas minulého týždňa postupovala, zatiaľ čo ukrajinskí obrancovia stále držali severné štvrte.
Rusko útočilo aj na iné časti frontu s dĺžkou 1 200 km (745 míľ), testovalo slabiny a experimentovalo s taktikou infiltrácie, ktorá sa osvedčila v Pokrovsku.
(Al Jazeera)
V týždni od 13. do 19. novembra sa zmocnila niekoľkých dedín v Charkove, Dnepropetrovsku a Záporoží.
Jednou z výhod Ruska je jeho kontrola nad vzduchom. Jeho lietadlá denne zhadzujú na ukrajinské fronty 200 až 250 kĺzavých bômb. Zástupca veliteľa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibitskyi pre agentúru Reuters povedal, že Rusko plánuje na budúci rok vyrobiť 120 000 kĺzavých bômb, čo by mohlo zvýšiť denný priemer na 330.
„Je možné ich zostreliť, ale množstvo týchto leteckých bômb vyrobených v Ruskej federácii… je obrovské,“ povedal Skibitskyi. „Toto je hrozba. Hrozba, ktorá si od nás bude vyžadovať primeranú reakciu.“
Vojna na diaľku
Rusko použilo na útoky na ukrajinské mestá drony a rakety s dlhým doletom.
Počas uplynulého týždňa vypustila necelých 1600 dronov a 78 rakiet. Ukrajina zachytila 86 percent bezpilotných lietadiel a tri štvrtiny rakiet.
Mnoho ruských dronov a rakiet opakovane zasiahlo obytné oblasti.
Najhorší takýto útok prišiel 19. novembra. Najmenej 25 ľudí vrátane detí zahynulo v západoukrajinskom meste Ternopil, keď Rusko rozdrvilo najvyššie poschodia deväťposchodového bytového domu. Najmenej 80 ďalších utrpelo zranenia.
(Al Jazeera)
Ukrajina, ktorá pokračuje v reakcii útokmi na ruskú energetickú infraštruktúru, uviedla, že v piatok zasiahla ropný terminál v Novorossijsku. Rusko pozastavilo exportné operácie v termináli, ktoré predstavujú 2 percentá svetového obchodu s ropou.
Ukrajina zasiahla aj ropnú rafinériu Saratov a sklad paliva neďaleko leteckej základne Engels.
O deň neskôr prerušila prevádzku pre štrajk aj ryazanská rafinéria.
Nebolo však jasné, či táto kampaň mala zamýšľaný vplyv na schopnosť Ruska poskytnúť svojim ozbrojeným silám naftu.
Uvádza sa, že Rusko medzi augustom a októbrom stratilo 20 percent rafinérskej kapacity, čo sa však aktiváciou voľnej kapacity rýchlo znížilo na 3 percentá, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje a údaje.
Rozdielne agendy
Zelenskyj sa v stredu stretol so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý sa v minulosti úspešne prihováral Rusku pri sprostredkovaní výmeny vojnových zajatcov.
Zelenskyj tam údajne odchýlil stretnutie s americkým vyslancom Stevom Witkoffom, ktorý zrejme niesol 28-bodový mierový plán z Bieleho domu.
Plán zahŕňal územné ústupky Rusku a zníženie veľkosti ukrajinských ozbrojených síl, informovali agentúru Reuters dva anonymné zdroje. Oboje sú kľúčové požiadavky Moskvy. Ukrajinský zdroj uviedol, že Kyjev nehral pri príprave návrhu žiadnu úlohu.
Axios už skôr informoval, že Washington pracuje na 28-bodovom mierovom pláne.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že v ruskom postoji „žiadne inovácie“, „ktoré vám možno oznámiť“.
Samostatne Ukrajina a jej európski spojenci vypracovali plán prímeria, ktorý požaduje úplné a bezpodmienečné zastavenie nepriateľských akcií. Európa nepožaduje, aby sa Ukrajina vzdala územia a obhajuje posilnenie kyjevských ozbrojených síl.
Zelenskyj sa jednoznačne prikláňa k európskemu plánu. Jeho európske turné sa začalo v Aténach, kde spolu s premiérom Kyriakosom Mitsotakisom oznámili svoj zámer koprodukovať povrchové drony.
Španielsky premiér Pedro Sanchez a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podávajú ruky počas tlačovej konferencie v paláci Moncloa v Madride, Španielsko, 18. novembra 2025 (Violeta Santos Moura/Reuters)
V pondelok bol Zelenskyj v Paríži podpísať 10-ročnú zmluvu s prezidentom Emmanuelom Macronom o nákupe a koprodukcii zbraní, ktorá zahŕňa 100 lietadiel Rafale F4 do roku 2035, osem systémov protivzdušnej obrany SAMP/T so šiestimi odpaľovacími zariadeniami, radar protivzdušnej obrany, rakety vzduch-vzduch a riadené letecké bomby.
Španielsko sa v utorok stalo prvou krajinou, ktorá oznámila priamu alokáciu v rámci programu Európskej únie Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) na koprodukciu zbraní s Ukrajinou vo výške 215 miliónov eur (250 miliónov USD). Španielsko tiež prisľúbilo 40 rakiet Iris-T a plánovalo poskytnúť radary s dlhým dosahom.
Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok navrhol, že by Ukrajine mohol poskytnúť rakety dlhého doletu Taurus, ktoré už dlho hľadala.
„V posledných mesiacoch intenzívne pracujeme s ukrajinskou vládou na projektoch, ktoré technicky nazývame ‚palba na veľké vzdialenosti‘. Ukrajinská armáda bude vybavená takýmito zbraňovými systémami,“ povedal Merz.
