Prezident Spojených štátov Donald Trump uviedol, že USA v pondelok uskutočnili pozemný útok na Venezuelu, čo znamená ostrú eskaláciu nedávnej vojenskej aktivity Washingtonu proti juhoamerickému národu.
Trump uviedol, že cieľom operácie bolo dokovacie zariadenie používané na nakladanie lodí prevážajúcich narkotiká. Venezuelské úrady však incident ešte nepotvrdili.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Napätie medzi Washingtonom a Caracasom prudko vzrástlo od septembra, keď Trumpova administratíva začala sériu útokov na venezuelské plavidlá v Karibiku a východnom Pacifiku, o ktorých americká vláda tvrdí, že obchodujú s drogami.
Napriek leteckým útokom na viac ako dve desiatky lodí, ktoré zabili najmenej 100 ľudí, však USA nepredložili žiadne dôkazy o obchodovaní s drogami.
Nedávno sa americké sily zmocnili venezuelských ropných tankerov, o ktorých tvrdí, že prepravujú sankcionovanú ropu, a nariadili námornú blokádu všetkých sankcionovaných ropných tankerov v blízkosti pobrežia.
Caracas už dlho obviňuje Washington, že používa obvinenia z obchodovania s drogami ako zámienku na vynútenie zmeny režimu vo Venezuele, čo vyvoláva opätovné obavy o zákonnosť takýchto akcií a riziko širšieho konfliktu. Právni experti tvrdia, že cielenie plavidiel v medzinárodných vodách pravdepodobne porušuje americké a medzinárodné právo a predstavuje mimosúdne popravy.
Čo teda o týchto úderoch zatiaľ vieme a mohlo by to viesť k bezprostrednej vojne medzi USA a Venezuelou?
čo sa stalo?
Počas pondelkovej tlačovej konferencie po boku izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v jeho rezorte Mar-a-Lago na Floride Trump využil príležitosť a oznámil, že americké sily zaútočili na venezuelský prístav.
„V oblasti doku, kde nakladajú lode drogami, došlo k veľkému výbuchu,“ povedal Trump.
„Naložia do člnov drogy, takže sme zasiahli všetky člny a teraz zasiahneme oblasť. Je to oblasť implementácie. Tu implementujú. A to už tu nie je.“
Trump neuviedol, kto útok vykonal ani kde k nemu došlo.
„Viem presne, kto to bol, ale nechcem povedať, kto to bol. Ale viete, bolo to pozdĺž brehu,“ povedal americký prezident.
Americké médiá citovali zdroje oboznámené s operáciou, ktoré tvrdili, že útok uskutočnila CIA.
Po Trumpovom oznámení aj americká armáda v príspevku na X oznámila, že uskutočnila ďalší útok na loď vo východnom Pacifiku, pričom zabila ďalších dvoch ľudí. Kde presne k štrajku došlo, nešpecifikovalo.
Venezuelská vláda zatiaľ na Trumpovo vyhlásenie nereagovala.
Prečo Trump vedie kampaň proti Venezuele?
Vzťahy medzi Washingtonom a Caracasom sú už desaťročia napäté, formované dlhou históriou amerických vojenských zásahov v krajinách Latinskej Ameriky.
Napätie sa prehĺbilo koncom 90. rokov za venezuelského ľavicového prezidenta Huga Cháveza – najmä v dôsledku znárodnenia ropných aktív v zahraničnom vlastníctve, o ktorých USA tvrdili, že ich spoločnosti investovali a vybudovali – a ďalej sa zhoršilo po tom, čo v roku 2013 prevzal moc jeho nástupca Nicolas Maduro.
Napätie v posledných mesiacoch eskalovalo v dôsledku americkej vojenskej kampane zameranej na údajných venezuelských pašerákov drog. Trumpova administratíva tvrdí, že pašovanie drog do USA predstavuje národnú núdzovú situáciu, no viaceré správy ukázali, že Venezuela nie je hlavným zdrojom drog prepravovaných cez hranice.
Satelitná snímka ukazuje Skipper, veľmi veľkú surovú loď a prvé plavidlo súvisiace s Venezuelou zabavené USA (Satelitná snímka: Vantor/Handout cez Reuters)
Od septembra uskutočnil Washington viac ako dve desiatky útokov v Karibskom mori a Tichom oceáne, pričom zabil viac ako 100 ľudí, pričom obvinil Madurovu vládu, že sa podieľala na zaplavovaní USA drogami.
Trumpova administratíva neponúkla žiadne dôkazy o obchodovaní s drogami ani právne opodstatnenie operácií, čo vyvolalo tvrdenia, že má väčší záujem o kontrolu ropy v regióne a o presadenie zmeny režimu vo Venezuele.
Útoky sprevádzala najväčšia americká demonštrácia sily v regióne za posledné desaťročia, vrátane nasadenia najväčšej lietadlovej lode na svete USS Gerald R Ford, lietadiel F-35 a približne 15 000 vojakov. Trump predtým tiež varoval pred možnými útokmi „na súši“.
Caracas odmietol obvinenia USA z obchodovania s drogami a odsúdil ich činy ako „nezákonné“ podľa medzinárodného práva a porušenie suverenity Venezuely.
Venezuelská vláda tvrdí, že Washington používa drogy ako zámienku na zmenu režimu a na zabavenie ropného bohatstva krajiny.
Experti OSN na ľudské práva navyše odsúdili čiastočnú námornú blokádu, považujúc ju za nezákonnú ozbrojenú agresiu proti Venezuele, pričom naliehali na Kongres USA, aby zasiahol.
Povedie tento útok k bezprostrednej vojne s Venezuelou?
Analytik z Caracasu Elias Ferrer z Orinoco Research uviedol, že ak USA skutočne zaútočili na venezuelské územie, „určite porušili medzinárodné právo“, pokiaľ útok vopred neschválila Madurova vláda, čo by bolo možné vzhľadom na nedávne rozhovory medzi venezuelským prezidentom a Trumpom za posledný mesiac.
V závislosti od odpovede na túto otázku Ferrer povedal, že incident by mohol situáciu buď „eskalovať, alebo v skutočnosti deeskalovať“.
„Trump potrebuje víťazstvo predtým, ako bude môcť deeskalovať vo Venezuele, a mohlo by to byť toto: zničenie údajného cieľa súvisiaceho s drogami,“ uviedol, pričom ako príklad uviedol americké bombardovanie Iránu v júli počas 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom v júni.
Irán reagoval vopred varovaným útokom na americkú základňu v Katare, po ktorom bolo v priebehu nasledujúcich 24 hodín vyhlásené prímerie medzi Iránom a Izraelom.
Ak to však nebolo vopred schválené v Caracase, Alan McPherson, profesor latinskoamerických štúdií na Temple University, povedal, že ide o „vážnu eskaláciu“ zo strany Washingtonu, keďže ide o prvú vec na venezuelskom území.
„Toto má všetky znaky vojny voľby – vojensky nepotrebnej – proti suverénnemu národu,“ povedal McPherson pre Al Jazeera.
„Politicky chce (americká) administratíva zvrhnúť prezidenta Madura – jasné a jednoduché,“ dodal.
Okrem toho, McPherson povedal, že kým USA „možno budú chcieť poškodiť aj drogový biznis“ prichádzajúci z Venezuely, Trump dal jasne najavo, že väčšinou chce „zvrátiť znárodnenie ropy v prospech amerických korporácií“.
Je kampaň v USA skutočne o rope?
Nedávne vyjadrenia predstaviteľov Bieleho domu vyvolali otázky, či sú veľké venezuelské zásoby ropy v skutočnosti skutočným zdrojom napätia s Caracasom, a nie pašovanie drog.
Venezuela má najväčšie overené zásoby ropy na svete a USA kedysi spolupracovali s krajinou na rozvoji jej ropných polí. V roku 1960 bola zakladajúcim členom OPEC a stala sa hlavným vývozcom ropy, najmä po vytvorení PDVSA (Petroleos de Venezuela, SA) v roku 1976 a všetky zahraničné ropné spoločnosti sa dostali pod štátnu kontrolu.
Koncom 90. rokov a začiatkom 21. storočia dodávala Venezuela do Spojených štátov amerických zhruba 1,5 až 2 milióny barelov denne, čím sa stala jedným z najväčších zahraničných zdrojov ropy v USA. Vývoz však začal prudko klesať po tom, čo bol v roku 1998 Hugo Chávez zvolený za prezidenta, keď pretvoril ropný sektor v krajine, znárodnil aktíva, reštrukturalizoval PDVSA a uprednostnil domáce a politické ciele pred tradičnými exportnými trhmi.
Situácia sa zhoršila za prezidenta Nicolasa Madura, nástupcu Huga Cháveza, keď Trumpova administratíva uvalila sankcie za ropu v roku 2017 a následne ich sprísnila v roku 2019. Tieto opatrenia obmedzili schopnosť Venezuely predávať ropu do USA a obmedzili prístup na medzinárodné finančné trhy, čo ešte viac znížilo vývoz ropy z krajiny.
Chevron je dnes jedinou americkou ropnou spoločnosťou, ktorá naďalej pôsobí vo Venezuele na základe špeciálnej licencie udelenej bývalým americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorá jej umožňuje pôsobiť aj napriek ropným sankciám.
Stephen Miller, hlavný poradca prezidenta Donalda Trumpa, začiatkom tohto mesiaca povedal, že venezuelská ropa patrí Washingtonu, pričom nazval znárodnenie ropného priemyslu krajiny „krádežou“ a argumentoval, že „americký pot, vynaliezavosť a drina vytvorili ropný priemysel vo Venezuele“.
Zatiaľ čo americké a britské firmy investovali do skorého rozvoja ropných projektov vo Venezuele, medzinárodné právo jasne uznáva suverenitu Venezuely nad jej vlastnými zdrojmi.
(Al Jazeera)
Môže Kongres USA zasiahnuť, aby zabránil Trumpovi ísť do vojny?
Moc nad armádou je v USA rozdelená. Kongres má právomoc vyhlásiť vojnu podľa americkej ústavy, ale naposledy USA vyhlásili vojnu v druhej svetovej vojne v roku 1942. To znamená, že najdlhšie vojny, do ktorých sa USA zapojili, Kongres nevyhlásil.
Okrem splnomocnenia prezidenta riadiť vojenské akcie počas vyhlásenej vojny, ústava dáva prezidentovi právomoc nariadiť americkej armáde reagovať na útoky a bezprostredné hrozby. Práve z týchto právomocí bola výkonná moc schopná nasadiť vojenskú silu proti krajinám v prípade neexistencie vojny vyhlásenej Kongresom.
Rezolúcia o vojnových mocnostiach z roku 1974 mala za cieľ obmedziť schopnosť prezidenta nasadiť armádu do týchto nevojnových akcií, uvaliť časové limity na nasadenie bez súhlasu Kongresu a uložiť ďalšie požiadavky. Presadzovanie je však sporné a široké exekutívne výklady toho, čo si vyžaduje a čo nevyžaduje povolenie, ako aj toho, čo povoľujú existujúce povolenia na použitie vojenskej sily (AUMF), ponechali prezidentovi relatívne voľnú ruku.
Členovia Kongresu sa opakovane pokúšali zabrániť Trumpovi vo vojenskom zásahu proti Venezuele.
Začiatkom tohto mesiaca si skupina demokratických a republikánskych predstaviteľov Kongresu USA vynútila hlasovanie, ktoré by zablokovalo vojenskú akciu USA proti Venezuele bez súhlasu Kongresu.
Rezolúcia však bola tesne porazená v Kongrese kontrolovanom republikánmi pomerom hlasov 216:210.
Akademik McPherson povedal, že Kongres môže určite odmietnuť vyhlásiť vojnu alebo dať prezidentovi „akékoľvek povolenie na použitie sily“.
„Môže dokonca odrezať finančné prostriedky na špecifické vojenské účely. Ale exekutíva by pravdepodobne vzdorovala akýmkoľvek takýmto obmedzeniam a tento republikánsky kongres pravdepodobne neurobí nič z vyššie uvedeného.“
