Prezident Spojených štátov Donald Trump sľúbil, že bude postupne zvyšovať clá na európske krajiny, ktoré sú proti jeho kroku získať Grónsko, čím eskaluje spor o poloautonómne dánske územie, po ktorom dlho túžil.
Čo teda stojí za Trumpovým presadzovaním kontroly Grónska, najväčšieho ostrova sveta, a ako reagovali spojenci Washingtonu z NATO?
Aká je Trumpova colná hrozba pre Grónsko?
Trump v sobotu na svojej platforme Truth Social napísal, že dotoval Dánsko a ďalšie krajiny Európskej únie tým, že im neúčtoval clá.
„Teraz, po storočiach, je čas, aby to Dánsko vrátilo – v stávke je svetový mier! Čína a Rusko chcú Grónsko a Dánsko s tým nemôže nič urobiť.“
Trump dodal, že „v stávke je národná bezpečnosť Spojených štátov a celého sveta“.
Trump napísal, že od 1. februára budú Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko a Fínsko účtovať 10-percentné clo na všetok ich vývoz do USA.
K 1. júnu sa má tarifa zvýšiť na 25 percent, povedal. „Táto tarifa bude splatná dovtedy, kým sa nedosiahne dohoda o úplnom a úplnom nákupe Grónska,“ napísal Trump.
Trump okrem toho napísal: „Spojené štáty sa pokúšali o túto transakciu už viac ako 150 rokov. Mnohí prezidenti sa o to pokúšali a z dobrého dôvodu, ale Dánsko vždy odmietlo.“
Je Trump prvým americkým prezidentom, ktorý sa snaží získať kontrolu nad Grónskom?
Lídri v Dánsku a Grónsku neustále trvali na tom, že Grónsko nie je na predaj. Grónčania v posledných dňoch protestovali proti Trumpovým želaniam získať Grónsko. Napriek tomu Trump od svojho prvého funkčného obdobia presadzuje získanie arktického územia a nie je prvým americkým prezidentom, ktorý sa o takýto nákup usiloval.
Po kúpe Aljašky od Ruska v roku 1867 sa vtedajší štátny tajomník William H Seward neúspešne snažil kúpiť Grónsko. Počas 2. svetovej vojny USA po nemeckej invázii do Dánska obsadili Grónsko a vybudovali tam vojenské a rádiové zariadenia. Dnes si udržiava stálu prítomnosť na vesmírnej základni Pituffik na severozápade.
V roku 1946, keď bolo Grónsko ešte dánskou kolóniou, prezident Harry S Truman tajne ponúkol Dánsku 100 miliónov dolárov za ostrov, ale Kodaň odmietla. Návrh bol zverejnený až v roku 1991.
Prieskumy verejnej mienky ukázali, že americkí občania nepodporujú, aby Washington získal Grónsko. Tento týždeň prieskum agentúry Reuters/Ipsos medzi obyvateľmi USA ukázal, že menej ako jeden z piatich respondentov podporuje myšlienku získania Grónska.
Prečo chce Trump Grónsko?
Poloha a prírodné zdroje ostrova ho robia strategicky dôležitým pre Washington.
Grónsko je geograficky súčasťou Severnej Ameriky, nachádza sa medzi Severným ľadovým oceánom a severným Atlantickým oceánom. Je domovom 56 000 obyvateľov, väčšinou domorodých Inuitov.
Hlavné mesto Grónska, Nuuk, je bližšie k New Yorku – asi 2 900 km (1 800 míľ) – ako dánske hlavné mesto Kodaň, ktoré sa nachádza 3 500 km (2 174 míľ) na východ.
Ide o územie NATO cez Dánsko a zámorské územie pridružené k EÚ s obyvateľmi, ktorí majú občianstvo EÚ.
Jeho poloha ponúka najkratšie letecké a námorné trasy medzi Severnou Amerikou a Európou, vďaka čomu je strategicky životne dôležitá pre americké vojenské operácie a systémy včasného varovania rakiet. Washington sa tiež usiloval o viac radarového pokrytia okolo medzery medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, aby mohol monitorovať pohyby Ruska a Číny.
Grónsko je bohaté na nerasty vrátane väčšiny „kritických surovín“ uvedených v zozname EÚ, ale nedochádza k ťažbe ropy a plynu a mnohí domorodí obyvatelia sú proti rozsiahlej ťažbe. Ekonomika závisí najmä od rybolovu.
Keďže zmena klímy otvára väčšiu časť Arktídy, veľké mocnosti ako USA, Kanada, Čína a Rusko sa čoraz viac zaujímajú o jej nevyužité zdroje.
Ako Európa zareagovala na Trumpove colné hrozby?
Všetkých 27 členov EÚ sa v nedeľu zíde na mimoriadnej schôdzi, aby prediskutovali svoju reakciu na Trumpovu hrozbu.
Britský premiér Keir Starmer v sobotu v príspevku na X povedal: „Naša pozícia ku Grónsku je veľmi jasná – je súčasťou Dánskeho kráľovstva a jeho budúcnosť je záležitosťou Grónčanov a Dánov,“ napísal Starmer.
„Uplatňovanie ciel na spojencov pri presadzovaní kolektívnej bezpečnosti spojencov NATO je úplne nesprávne. Samozrejme, budeme to riešiť priamo s americkou administratívou.“
V príspevku X reagovala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, ktorá uviedla: „EÚ je plne solidárna s Dánskom a ľudom Grónska. Dialóg je naďalej nevyhnutný a sme odhodlaní stavať na procese, ktorý sa medzi Dánskym kráľovstvom a USA začal už minulý týždeň.“
„Clá by podkopali transatlantické vzťahy a riskovali nebezpečnú klesajúcu špirálu. Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná presadzovať svoju suverenitu.“
Predseda Európskej rady Antonio Costa zdieľal na svojom vlastnom X účte príspevok identický s príspevkom von der Leyenovej.
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová na X napísala: „Čína a Rusko musia mať poľný deň. Sú to oni, ktorí ťažia z rozporov medzi spojencami.“
Kallas dodal: „Clá môžu spôsobiť, že Európa a Spojené štáty budú chudobnejšie a podkopú našu spoločnú prosperitu.
David van Weel, minister zahraničných vecí Holandska, povedal počas rozhovoru pre holandskú televíziu v nedeľu: „Je to vydieranie, čo robí, … a nie je to potrebné. Nepomôže to aliancii (NATO) a nepomôže to ani Grónsku.“
