Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová opäť odmietla vyhliadky na vojenskú intervenciu Spojených štátov na pôde svojej krajiny, a to aj napriek rastúcim hrozbám zo strany jej náprotivku Donalda Trumpa.
Na svojej rannej tlačovej konferencii v utorok sa Sheinbaumovej pýtali na Trumpove vyjadrenia deň predtým, keď vyjadril nespokojnosť s Mexikom a uvažoval o prijatí ráznych opatrení.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
„To sa nestane,“ odpovedal Sheinbaum po španielsky.
Ďalej vysvetlila, že svoj postoj objasnila „mnohokrát“ v telefonických rozhovoroch s Trumpom a jeho ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom.
„Pri niekoľkých príležitostiach alebo povedal: „Ponúkame vám vojenskú intervenciu Spojených štátov v Mexiku alebo čokoľvek, čo potrebujete na boj proti zločineckým skupinám,“ vysvetlila.
Hoci povedala, že akceptuje spoluprácu a zdieľanie spravodajských informácií s americkou armádou, zopakovala svoj postoj, že na mexickej pôde nebude povolená žiadna vonkajšia intervencia.
„Neakceptujeme zásah žiadnej zahraničnej vlády,“ pokračoval Sheinbaum. „Povedal som mu to po telefóne. Povedal som to s ministerstvom zahraničia, s Marcom Rubiom.“
Reakcia na Trumpa
Jej komentáre prichádzajú v pondelok na stretnutí v Oválnej pracovni medzi Trumpom a prezidentom FIFA Giannim Infantinom. Republikánsky prezident využil verejné vystúpenie na adresu svojej rozširujúcej sa vojenskej kampane proti drogovým kartelom a zločineckým sieťam v Latinskej Amerike.
Keď sa reportér spýtal, či zvažuje „potenciálne začatie útokov v Mexiku“, Trump odpovedal kladne.
„Prestať s drogami? Je mi to v poriadku. Čokoľvek musíme urobiť, aby sme zastavili drogy,“ povedal Trump. „Cez víkend som sa pozeral na Mexico City. Je to tam niekoľko veľkých problémov.“
Potom sa zmienil o americkej bombardovacej kampani, ktorá sa začala 2. septembra.
Najmenej 21 smrteľných raketových útokov proti údajným lodiam pašujúcim drogy v Karibskom mori a vo východnej časti Tichého oceánu zabilo 83 ľudí.
Predstavitelia Organizácie Spojených národov a ďalší právni experti odsúdili vojenskú kampaň ako nezákonnú formu mimosúdneho zabíjania.
Trump však naznačil, že kampaň by mohla nakoniec zahŕňať útoky na pozemné ciele v Mexiku.
„Keby sme museli, urobili by sme tam to, čo sme urobili vodným tokom? Viete, do našich vodných tokov sa už nedostávajú takmer žiadne drogy,“ pokračoval Trump.
„Urobil by som to na pozemných koridoroch? Určite áno. Pozrite, každá loď, ktorú vyradíme, zachránime 25 000 amerických životov, nehovoriac o zničení rodín.“
Aj keď Trump opakovane použil toto číslo – 25 000 – na ospravedlnenie kampane bombardovania lodí, neexistuje žiadny faktický základ pre toto číslo.
Predbežné údaje z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb ukazujú, že smrteľné predávkovanie drogami sa v posledných rokoch znížilo, pričom počas 12-mesačného obdobia končiaceho v apríli bolo zaznamenaných 73 960 úmrtí.
Trumpova administratíva tiež neposkytla žiadne definitívne dôkazy, ktoré by dokázali, kto bol na palube zbombardovaných plavidiel, ani to, že boli spojené s obchodovaním s drogami.
Identita obetí zostáva do značnej miery neznáma, hoci rodiny v krajinách ako Venezuela, Kolumbia, Trinidad a Tobago tvrdili, že ich blízki po útokoch zmizli. Niektorí tvrdili, že ich príbuzní boli iba rybári.
Dvaja preživší boli v októbri repatriovaní, jeden do Kolumbie a ďalší do Ekvádoru, pričom druhý z nich muža prepustil bez toho, aby ho obvinil z trestného činu.
Trump už dlho pohrozil, že rozšíri svoju bombardovaciu kampaň tak, aby zahŕňala aj pozemné ciele. Odmietol však povedať, či si pred útokom na Mexiko vyžiada povolenie, ak sa tak rozhodne.
„Na túto otázku by som neodpovedal,“ povedal v pondelok reportérovi v Oválnej pracovni. „Hovoril som s Mexikom. Vedia, ako si stojím.“
Neskôr dodal: „Poviem to takto. Nie som spokojný s Mexikom.“
Rámovanie kartelov ako „nepriateľských bojovníkov“
Od nástupu do úradu na druhé funkčné obdobie si Trump nárokuje mimoriadne právomoci na ospravedlnenie svojich čoraz agresívnejších akcií proti drogovým kartelom, pričom zašiel tak ďaleko, že tvrdil, že USA sú vo vojnovom stave s obchodníkmi s ľuďmi.
Iba Kongres môže oficiálne vyhlásiť vojnu v USA. V auguste však Trump údajne podpísal tajný príkaz umožňujúci armáde zakročiť proti kartelom, čo v Mexiku viedlo k obnoveným obavám.
Sheinbaumová v tom čase svojim voličom povedala, že nedôjde k „žiadnej invázii“.
Potom 2. októbra Trump vydal Kongresu memorandum, v ktorom tvrdil, že latinskoamerické kartely boli „nepriateľskými bojovníkmi“ v „nemedzinárodnom ozbrojenom konflikte“, pričom uviedol právny argument svojej administratívy pre prebiehajúce útoky v Karibiku a Tichomorí.
Trump počas svojho druhého funkčného obdobia tiež kategorizoval rôzne drogové kartely ako „zahraničné teroristické organizácie“, hoci toto označenie samo o sebe neospravedlňuje vojenskú akciu podľa medzinárodného a domáceho práva.
V pondelňajšom vyjadrení v Oválnej pracovni Trump zopakoval svoj postoj, že sa domnieva, že USA sú v ozbrojenom konflikte.
„Poznáme adresy každého drogového bossa. Poznáme ich adresu. Poznáme ich vchodové dvere. Vieme všetko o každom z nich. Zabíjajú našich ľudí. To je ako vojna,“ povedal Trump.
USA majú dlhú a kontroverznú históriu vojenskej intervencie v Latinskej Amerike a v posledných rokoch sa obnovil záujem o právo USA vyslať ozbrojené sily do Mexika.
V roku 2023 napríklad vtedajší prezidentský kandidát Ron DeSantis, prominentný republikánsky líder, povedal, že rozmiestni americké špeciálne jednotky cez hranice do Mexika, aby bojovali proti kartelom pašovania drog.
„A urobím to v prvý deň,“ povedal DeSantis v tom čase Fox News a premýšľal o svojich plánoch na prezidentský úrad.
Obavy, že Trump by mohol viesť k takejto akcii, siahajú až do jeho prvého funkčného obdobia, od roku 2017 do roku 2021, keď prvýkrát zvažoval použitie označenia „zahraničná teroristická organizácia“.
Vtedajší mexický prezident Andres Manuel Lopez Obrador, Sheinbaumov predchodca, tiež musel potláčať obavy, že Trump bude v dôsledku toho pokračovať v zahraničnej intervencii.
V utorok Sheinbaum zopakoval Lopeza Obradora a poprel, že by bola na stole akákoľvek intervencia USA.
„Existuje spolupráca a existuje koordinácia,“ odpovedal Sheinbaum. „Ale neexistuje žiadna podriadenosť, ani nemôžeme dovoliť zásah.“
