Švédska vláda 14. októbra oznámila, že nominuje generálneho riaditeľa IKEA Jespera Brodina za svojho kandidáta na Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). O necelý mesiac, keď sa súčasný vysoký komisár Filippo Grandi blížil ku koncu svojho mandátu, Brodin rezignoval na svoju pozíciu vo švédskom nábytkárskom gigante, ktorý viedol osem rokov. Očakáva sa, že v januári 2026 úrad generálneho tajomníka OSN predstaví Valnému zhromaždeniu preferovaného kandidáta na to, čo bývalý vedúci výskumu UNHCR Jeff Crisp nazval „pro forma voľby“. Môže sa bývalý šéf ikonickej nadnárodnej spoločnosti stať najvyššou svetovou autoritou pre utečencov – a čo to bude znamenať, ak sa tak stane?
Jesper Brodin sa v rozhovoroch často odvoláva na malú brožúru od zakladateľa IKEA Ingvara Kamprada s názvom Testament obchodníka s nábytkom, ktorá načrtáva hodnoty, ktoré inšpirujú jeho spôsob podnikania: inovácie, udržateľnosť a kolektívne úsilie pred individualizmom. Musí sa UNHCR učiť od „obchodníka s nábytkom“? Otázka je dôležitá, pretože Brodinova príťažlivosť je často koncipovaná z hľadiska firemných hodnôt, no zostáva nejasné, ako – alebo či – sa tieto premietnu do ochrany utečencov. Či už má Brodin šancu dostať sa do ženevského postu alebo nie, otázka stojí za to položiť si otázku, pretože úloha IKEA ako darcu a operačného partnera UNHCR je významná a pravdepodobne bude rásť.
Zatiaľ čo humanita a podnikanie boli historicky spoločníkmi, najmä od konca studenej vojny, je to prvýkrát, čo bol do čela agentúry OSN pre utečencov navrhnutý obchodný líder. Nominácia prichádza v čase, keď UNHCR čelí dramatickej finančnej kríze a keď sa globálne zvyšujú politické tlaky a nálady proti utečencom. Mnohí vedci a odborníci z praxe sa domnievajú, že v stávke môže byť budúcnosť samotného globálneho utečeneckého režimu. Pochopenie dôsledkov švédskej voľby si teda vyžaduje preskúmať, ako v súčasnosti korporátny humanizmus formuje ochranu utečencov.
Mnohých nominácia zaskočila. Krok Švédska však nie je prekvapivý. Počas posledných troch desaťročí korporácie prevzali zvýšenú zodpovednosť za reakciu na humanitárne krízy, zatiaľ čo tradičné organizácie súťažia o rýchlo sa zmenšujúci zdroj zdrojov. Výskum komodifikácie súcitu ukázal, ako sa „robiť dobro“ a „robiť dobre“ čoraz viac stávajú jedným a tým istým. Tento druh „pomoci značky“ zahŕňal propagáciu komerčných značiek (od topánok Toms až po Starbucks) prostredníctvom ich zapojenia do humanitárnych záležitostí a premenu samotnej pomoci na značkovú aktivitu – niečo, čo sa najefektívnejšie robí prostredníctvom firemných partnerstiev. Začalo to asi pred dvoma desaťročiami, ale teraz sa stalo dominantným modelom humanitárnej angažovanosti. Ako nám povedal jeden významný humanitárny darca v Kinshase: „Teraz je to všetko o spolupráci medzi súkromným sektorom, podnikmi a filantropmi.“ V skutočnosti, keď sa túžba pomáhať stane niečím, čo môžete predať, korporácie ako IKEA môžu profitovať zo zapojenia sa do globálnej pomoci, ktorá buduje ich etický brand. Môže však UNHCR profitovať z toho, že ho vedie generálny riaditeľ IKEA? Otázka smeruje k jadru rastúceho znepokojenia ohľadom smerovania utečeneckého režimu.
Vidíme tu tri hlavné problémy. Po prvé, UNHCR je chytený medzi protichodnými požiadavkami darcovských štátov na globálnom severe a hostiteľských štátov na juhu. Kapitalizmus dobrej nálady Brodin a IKEA nedokážu zosúladiť tieto základné napätia týkajúce sa suverenity. Jesper Brodin bol vychvaľovaný ako obchodník a vyzdvihuje svoju dôveryhodnosť ako vodcu a vyjednávača. „Trump má rád ľudí vo svete biznisu,“ povedali nám. Výzvy v súvislosti s ochranným mandátom agentúry si však vyžadujú víziu, ktorá ďaleko presahuje usmiatu tvár súcitného kapitalizmu. Zatiaľ čo UNHCR formálne zostáva strážcom Dohovoru o utečencoch z roku 1951, pôsobí v oblasti, ktorú vedci ako Bhupinder Chimni označili za „eróziu“ medzinárodného utečeneckého režimu – dlhodobé oslabenie azylových noriem a záväzky týkajúce sa rozdelenia bremena. Darcovské vlády na globálnom severe využili svoju obmedzenú podporu pre humanitárne aktivity UNHCR na globálnom juhu ako spôsob, ako odvrátiť pozornosť od ignorovania práv utečencov v rámci ich vlastných hraníc. Ako sa Brodinovi darí zvládať tieto konkurenčné tlaky – od programov obmedzovania na globálnom severe až po ochranné povinnosti, ktoré sú jadrom mandátu UNHCR?
Po druhé, Brodin často spomína svoje skúsenosti ako manažér dodávateľského reťazca v spoločnosti, ktorá zaradila logistické inovácie do jadra svojej obchodnej stratégie ako dôležitý prínos pre túto prácu. V skutočnosti je to v súlade so súčasným zameraním UNHCR na obnovu vlastnej stratégie dodávateľského reťazca. Hovorí tiež o „prinesení hodnôt a majetku utečencov do obchodnej komunity“, čo je fráza, ktorú používa na označenie zručností a pracovného potenciálu utečencov. Ukázalo sa však, že toto snaženie je oveľa zložitejšie, ako to znie. Takmer 10 rokov po prvom pokuse IKEA integrovať utečencov do vlastných dodávateľských reťazcov v Jordánsku je počet ľudí, ktorých sa program týka, stále malý a utečenci v krajine stále čelia značným prekážkam v práci a sociálnom zabezpečení.
Štúdia, ktorú sme zverejnili v roku 2021, zdôraznila, že zameranie sa na logistiku utečencov v skutočnosti znamenalo pracovať na integrácii vysídlených ľudí do globálnych dodávateľských reťazcov, a nie poskytnúť im materiálnu podporu alebo infraštruktúru. Či už ide o podnikanie alebo pomoc pri katastrofách, logistika závisí od sietí infraštruktúry a pravidiel, ktoré fungujú len prostredníctvom prebiehajúcich rokovaní s vládami.
Napokon, rozpory v korporátnej a nadačnej vlastníckej štruktúre IKEA – vďaka čomu dobre funguje ako podnik – stelesňujú paradox miešania verejných potrieb ochrany utečencov so súkromnými cieľmi zameranými na zisk. IKEA Foundation, filantropická odnož spoločnosti, spolupracuje s UNHCR od roku 2010 a podporuje jeho operácie v 16 krajinách. Agentúra OSN definuje spoluprácu ako „transformatívnu“, pričom zdôrazňuje, že sa stala vzorom pre všetky jej partnerstvá so súkromným sektorom. Navyše, nominácia prichádza v čase, keď veľké darcovské štáty vrátane USA, Spojeného kráľovstva a Nemecka znižujú svoje rozpočty. V tomto geopolitickom kontexte sa Švédsko, hoci čelí svojim vlastným ekonomickým výzvam, môže celkom dobre snažiť presadiť svoju pozíciu jednej z posledných zostávajúcich humanitárnych mocností v západnom svete. Brodinova ponuka čerpá zo všeobecnej povesti Švédska, pokiaľ ide o šetrnosť a udržateľnosť.
Existuje však nevyslovený, no zásadný rozpor medzi Brodinovým prísľubom riešiť krízu UNHCR „držaním kabeliek“ a postavením IKEA v rámci globálnych ekonomických štruktúr, ktoré v prvom rade prispeli ku kríze humanitárneho financovania. V roku 2017 začala Európska komisia na základe výziev parlamentných skupín EÚ hĺbkové vyšetrovanie Holandska, kde má spoločnosť sídlo, pre daňové zaobchádzanie s Inter IKEA, jednou z dvoch skupín prevádzkujúcich obchodnú činnosť IKEA. Vlastnícka štruktúra spoločnosti, z ktorej profituje jej komerčná prevádzka, môže tiež znížiť jej daňové zaťaženie, a tým znížiť odvody do verejných financií. Tu, ako v mnohých iných prípadoch, veľký biznis sľubuje, že napraví globálnu nerovnosť, ktorú pomohol vytvoriť.
V súčasnej globálnej atmosfére nepriateľstva voči migrantom a utečencom hrozí, že dobrý kapitalizmus Brodin a IKEA ďalej porušia ochranný mandát UNHCR, čím sa humanitárstvo zredukuje na záležitosť dobre riadených dodávateľských reťazcov. V stávke je veľa: keď sú humanitárne priority formované firemnou logikou, existuje riziko narušenia základnej ochrany – od prístupu k azylu až po základnú pomoc. Výhody obchodnej organizácie nemusia nevyhnutne slúžiť právam alebo potrebám utečencov.
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorov a nemusia nevyhnutne odrážať redakčný postoj Al-Džazíry.
