V brazílskom meste Belém sa v pondelok začína 30. ročník konferencie OSN o zmene klímy (COP30). Očakáva sa, že na 11-dňovom stretnutí v Amazónii sa zúčastní približne 50 000 ľudí z viac ako 190 krajín vrátane diplomatov a klimatických expertov.
Očakáva sa, že delegáti budú diskutovať o klimatickej kríze a jej ničivých dôsledkoch vrátane zvyšujúcej sa frekvencie extrémneho počasia.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Hostitelia majú nabitý program so 145 plánovanými stretnutiami, na ktorých sa bude diskutovať o prechode na zelené palivo a globálnom otepľovaní, ako aj o neúspechu pri realizácii minulých sľubov.
Andre Correa do Lago, prezident tohtoročnej konferencie, zdôraznil, že vyjednávači sa zapájajú do „mutirao“, brazílskeho slova odvodeného od domorodého slova, ktoré označuje skupinu, ktorá sa spája, aby pracovala na spoločnej úlohe.
„Buď sa rozhodneme zmeniť na základe vlastného rozhodnutia, spoločne, alebo nám zmenu prinúti tragédia,“ napísal Lago vo svojom liste vyjednávačom v nedeľu. „Môžeme sa zmeniť. Ale musíme to urobiť spoločne.“
čo je COP?
COP je skratka pre Konferenciu zmluvných strán dohovoru, ktorá odkazuje na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), zmluvu prijatú v roku 1992, ktorá formálne uznala zmenu klímy ako globálnu hrozbu.
Zmluva tiež zakotvila princíp „spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti“, čo znamená, že najväčšiu zodpovednosť za vyriešenie problému by mali niesť bohaté krajiny zodpovedné za väčšinu emisií oxidu uhličitého.
UNFCCC formálne nadobudla platnosť v roku 1994 a stala sa základom medzinárodných dohôd, ako je napríklad Parížska klimatická dohoda z roku 2015, ktorá má obmedziť nárast globálnej teploty na približne 1,5 stupňa Celzia (2,7 stupňa Fahrenheita) v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami do roku 2100, aby sa predišlo najkatastrofálnejším účinkom globálneho otepľovania.
Prvý samit COP sa konal v nemeckom hlavnom meste Berlíne v roku 1995. Rotujúce predsedníctvo, ktoré teraz zastáva Brazília, určuje program a organizuje dvojtýždňový summit, ktorý upriamuje globálnu pozornosť na klimatické zmeny a zároveň sa snaží prinútiť členské štáty, aby súhlasili s novými klimatickými opatreniami.
Čo je na programe tento rok?
Brazília chce zhromaždiť prísľuby vo výške 25 miliárd dolárov a prilákať ďalších 100 miliárd dolárov z globálnych finančných trhov na zariadenie na večné tropické lesy (TFFF), ktoré by zabezpečilo financovanie ochrany biodiverzity vrátane zníženia odlesňovania.
Brazília tiež požiadala krajiny, aby pracovali na realizácii minulých sľubov, ako je napríklad záväzok COP28 postupne ukončiť používanie fosílnych palív. V skutočnosti je hlavným cieľom brazílskej vlády pre toto COP „implementácia“ a nie stanovenie nových cieľov.
„Našou úlohou na COP30 je vytvoriť plán na ďalšie desaťročie s cieľom urýchliť implementáciu,“ povedala Ana Tonixová, výkonná riaditeľka COP30, podľa denníka The Guardian.
Na samite minulý týždeň pred konferenciou COP30 brazílsky prezident Lula Inacio Lula da Silva povedal: „Som presvedčený, že napriek našim ťažkostiam a rozporom potrebujeme cestovné mapy na zvrátenie odlesňovania, prekonanie závislosti od fosílnych palív a mobilizáciu zdrojov potrebných na tieto ciele.
V liste vyjednávačom zverejnenom v nedeľu neskoro večer Simon Stiell, šéf OSN pre klímu, uviedol, že 10-ročná Parížska dohoda funguje do určitej miery, „ale v Amazónii musíme zrýchliť. Ničivé klimatické škody sa už dejú – od hurikánu Melissa zasahujúceho Karibik, supertajfúny rozbíjajúce Vietnam a Filipíny až po tornádo, ktoré sužuje južnú Brazíliu.“
Nielenže musia krajiny robiť viac rýchlejšie, ale „musia prepojiť klimatické opatrenia so skutočným životom ľudí“, napísal Stiell.
COP30 je tiež prvou, ktorá uznala, že sa doteraz nepodarilo zabrániť globálnemu otepľovaniu.
Kto sa zúčastní?
Na tohtoročnú konferenciu COP v Beleme sa zaregistrovalo viac ako 50 000 ľudí, vrátane novinárov, klimatických vedcov, domorodých vodcov a zástupcov zo 195 krajín.
Niektoré z najvýznamnejších oficiálnych skupinových hlasov budú zahŕňať Alianciu malých ostrovných štátov, blok rozvojových krajín G77 a skupinu BASIC, ktorú tvoria Brazília, Južná Afrika, India a Čína.
V septembri prezident Spojených štátov Donald Trump povedal Valnému zhromaždeniu OSN, že zmena klímy je „najväčším podvodom, aký kedy bol na svete spáchaný“, a to na základe „predpovedí… hlúpych ľudí“.
Trumpov agresívny prístup k popieraniu klimatickej krízy ešte viac skomplikoval agendu na konferencii, na ktorej nebude žiadne zastúpenie z Washingtonu. Trump dvakrát odstúpil od Parížskej dohody – raz počas svojho prvého funkčného obdobia, ktoré zrušil bývalý prezident Joe Biden, a druhýkrát 20. januára 2025, v deň, keď sa začalo jeho druhé funkčné obdobie. Ako dôvod uviedol ekonomickú záťaž spojenú s klimatickými iniciatívami pre USA. Trump označil zmenu klímy za „podvod“.
USA historicky vypustili do ovzdušia viac oxidu uhličitého, ktorý zachytáva teplo zo spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu, než ktorákoľvek iná krajina. Na každoročnom základe je však teraz najväčším znečisťovateľom uhlíka Čína.
Organizátori COP30 boli kritizovaní za premrštené ceny hotelových izieb v Beleme, ktorý má len 18 000 hotelových lôžok. Brazílska vláda zasiahla a chudobným krajinám ponúkla bezplatné kajuty na výletných lodiach na poslednú chvíľu, aby sa zaistila, že sa môžu zúčastniť.
K 1. novembru len 149 krajín potvrdilo ubytovanie. Brazílska vláda uviedla, že 37 stále rokuje. Medzitým sa vedúci predstavitelia podnikov usadili, aby usporiadali svoje vlastné podujatia v mestách Sao Paulo a Rio de Janeiro.
Brazília bola tiež odsúdená za klčovanie lesov s cieľom vybudovať novú cestu na miesto konania konferencie.
Aký pokrok sa dosiahol od minuloročného summitu?
Podľa Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu predstavovali obnoviteľné zdroje energie, na čele so solárnou a veternou energiou, viac ako 90 percent novej kapacity energie pridanej na celom svete v minulom roku. Solárna energia sa v súčasnosti stala najlacnejšou formou elektriny v histórii.
Medzitým jedno z piatich nových áut predaných po celom svete v minulom roku bolo elektrické a podľa OSN je v súčasnosti viac pracovných miest v oblasti čistej energie ako v oblasti fosílnych palív.
Inde Medzinárodná energetická agentúra odhadla, že globálne investície do čistej energie dosiahnu tento rok 2,2 bilióna dolárov, čo by bolo asi dvakrát toľko ako na výdavky na fosílne palivá.
Globálne teploty zároveň nielen rastú, ale vďaka novým rekordom zaznamenaným na roky 2023 a 2024 stúpajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Toto zistenie bolo súčasťou štúdie, ktorú každých pár rokov vykonáva Medzivládny panel pre zmenu klímy.
Nový výskum ukazuje, že priemerná globálna teplota rastie rýchlosťou 0,27 °C (0,49 °F) každé desaťročie, takmer o 50 percent rýchlejšie ako v 90. rokoch a 2000-tych rokoch, keď sa rýchlosť otepľovania pohybovala okolo 0,2 °C (0,36 °F) za desaťročie.
Svet je teraz na ceste k prekročeniu prahu 1,5 C do roku 2030, po čom vedci varujú, že ľudstvo vyvolá nezvratné klimatické vplyvy. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie sa planéta už od predindustriálnej éry oteplila o 1,3 °C (2,34 °F).
Vlády na celom svete zároveň vynakladajú každý rok približne 1 bilión dolárov na dotovanie fosílnych palív.
Na prípravnom summite s desiatkami hláv štátov a vlád generálny tajomník OSN Antonio Guterres povedal: „Tvrdou pravdou je, že sa nám nepodarilo zabezpečiť, aby sme zostali pod 1,5 stupňami.
„Veda nám teraz hovorí, že dočasné prekročenie nad hranicou 1,5 – začínajúce najneskôr začiatkom 30. rokov 20. storočia – je nevyhnutné. Potrebujeme zmenu paradigmy, aby sme obmedzili veľkosť a trvanie tohto prekročenia a rýchlo ho znížili,“ povedal vo štvrtok.
„Dokonca aj dočasné prekročenie bude mať dramatické následky. Mohlo by to posunúť ekosystémy za nezvratné body zlomu, vystaviť miliardy ľudí životne náročným podmienkam a zosilniť hrozby pre mier a bezpečnosť.“
Ako ovplyvnila zmena klímy svet v roku 2025?
Indicko-pakistanská vlna horúčav začala nezvyčajne skoro, v apríli tohto roku. V júni dosiahli teploty v indickom štáte Rádžastán vrchol okolo 48 °C (118,4 °F). Vyhasli stovky životov a bola zdecimovaná úroda.
Európa tento rok čelila aj extrémnym horúčavám. Počas leta región znášal horúčavy, ktoré posunuli mestá ako Lisabon cez 46 °C (114,8 °F). V Londýne spôsobilo predĺžené obdobie zvýšených teplôt koncom júna podľa odhadov viac ako 260 úmrtí.
V tom istom čase lesné požiare v Stredozemnom mori spustošili rozsiahle oblasti južnej Európy, pričom bolo evakuovaných viac ako 100 000 ľudí a desiatky mŕtvych.
Turkiye utrpelo jedno z najhorších období sucha za posledné desaťročia, ktoré zasiahlo poľnohospodárske oblasti. Zrážky klesli v niektorých oblastiach až o 71 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo zaťažilo ekosystémy a produkciu energie a potravín.
