Vedci tvrdia, že ak sa nepodarí obmedziť globálne otepľovanie, ročne by sa mohlo roztopiť až 4000 ľadovcov.
Zverejnené 16. decembra 2025
Kliknite sem a zdieľajte na sociálnych sieťach
zdieľať2
Vedci varujú, že ak sa globálne otepľovanie neobmedzí, svet by mohol v priebehu nasledujúcich desaťročí prísť o tisíce ľadovcov ročne.
Vedecká štúdia zverejnená v pondelok v Nature Climate Change varovala, že ak vlády neprijmú opatrenia teraz, planéta by mohla do polovice storočia dosiahnuť štádium „vrcholového vymierania ľadovcov“ s až 4 000 topeniami sa každý rok.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Na svete zostáva asi 200 000 ľadovcov a asi 750 každý rok zmizne. Táto miera by sa mohla zvýšiť viac ako päťnásobne, ak globálne teploty stúpnu o 4 stupne Celzia (7,2 stupňa Fahrenheita) v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a urýchlia globálne otepľovanie, podľa správy, ktorá predpovedala, že do konca storočia zostane iba 18 288 ľadovcov.
Aj keď vlády splnia svoje sľuby obmedziť otepľovanie na 1,5 °C (2,7 °F) podľa Parížskej dohody, svet by mohol do roku 2041 skončiť stratou 2 000 ľadovcov ročne. Takýmto tempom by do roku 2100 zmizla o niečo viac ako polovica ľadovcov na planéte.
Tento najlepší scenár sa zdá byť nepravdepodobný. Program OSN pre životné prostredie už minulý mesiac varoval, že otepľovanie v najbližších rokoch prekročí 1,5 °C. Predpovedal, že aj keď krajiny splnia sľuby, ktoré dali vo svojich klimatických akčných plánoch, planéta sa do konca storočia oteplí o 2,3 až 2,5 °C (4,1 až 4,5 °F).
Pondelňajšia štúdia bola zverejnená na konci Medzinárodného roku ochrany ľadovcov OSN so zisteniami, ktoré majú „podčiarknuť naliehavosť ambicióznej klimatickej politiky“.
„Rozdiel medzi stratou 2 000 a 4 000 ľadovcov ročne do polovice storočia je určený krátkodobými politikami a dnešnými spoločenskými rozhodnutiami,“ uvádza sa v štúdii.
Spoluautor Matthias Huss, odborník na ľadovce z univerzity ETH Zurich, sa v roku 2019 zúčastnil na symbolickom pohrebe ľadovca Pizol vo švajčiarskych Alpách.
„Strata ľadovcov, o ktorej tu hovoríme, je viac než len vedecký problém. Naozaj sa dotýka našich sŕdc,“ povedal.
