Vojenské zisky, ktoré dosiahli sily Južnej prechodnej rady (STC) v južnom Jemene, znamenajú významný obrat v politických a vojenských konfliktoch v krajine.
Najnovšie boje prebiehajú medzi STC a medzinárodne uznávanou jemenskou vládou, známou ako Prezidentská rada vedenia (PLC), ktorú vedie Rashad al-Alimi. Iróniou je, že STC pod vedením Aidarusa al-Zubaidiho je tiež členom jemenskej PLC. Vzťah medzi týmito dvoma skupinami je však neistý a občas turbulentný.
Odporúčané príbehy
zoznam 2 položiekkoniec zoznamu
Jemenská vláda odsúdila posledný vojenský postup STC a zabratie pôdy na juhu a označila túto skupinu za separatistov, pričom ich postup označila za „jednostranné a očividné porušenie rámca prechodnej fázy“.
Pozemné sily STC dokončili kontrolu nad zostávajúcimi južnými guberniami, čím podporili úsilie skupiny oživiť jej desaťročia starú snahu o vytvorenie nezávislého štátu na juhu Jemenu.
Bitka pri Hadramoute
Najnovší a rýchly vývoj prekresľuje mapu kontroly v Jemene a môže to mať ďalšie dôsledky na budúcnosť silnej, súdržnej a zjednotenej krajiny.
Pád Hadramoutu minulý týždeň bol náhly a považoval sa za šokujúci vývoj – hoci prišiel po dlhom období napätia v provincii bohatej na ropu. Jemenská vláda zostala skôr len prihliadkou – udržiavala niektoré vojenské brigády rozmiestnené vo svojich táboroch v guvernorátoch Hadramout a al-Mahra. Zatiaľ čo miestni a kmeňoví zástupcovia boli pridružení k regionálnym krajinám, súperili o kontrolu a vplyv.
S využitím svojho vynikajúceho vojenského vybavenia a obrovských síl postúpilo STC takmer bez problémov, aby predbehlo Hadramout a al-Mahra.
Vládnym silám chýbali moderné zbrane, dostatok pracovnej sily a možno aj ochota bojovať.
Pád Hadramouta bol kľúčový a v očiach mnohých jemenských politikov mal väčší význam vzhľadom na osobitné postavenie tohto guvernorátu na miestnej a regionálnej úrovni. Zasadilo to poslednú ranu tomu, čo zostalo zo zložiek jemenskej jednoty a legitimity vlády, a zmarilo to všetky stávky, ktoré považovali Hadramouta za imúnneho voči pádu voči silám STC.
Prichádzajúce sily STC a vládni a miestni kmeňoví bojovníci mali svoje vlastné spojenectvá a oddanosť konkurenčným regionálnym mocnostiam – s prepojeniami a lojalitou s kmeňovými vodcami, politikmi a miestnymi aktérmi v Hadramoute.
Prečo na Hadramoute záleží?
Hadramout je kľúčový a nevyhnutný guvernorát v Jemene, ktorý zaberá viac ako tretinu rozlohy krajiny, približne 200 000 kilometrov štvorcových (77 000 štvorcových míľ), s takmer dvoma miliónmi obyvateľov.
Je domovom najväčšieho podielu na jemenskom ropnom bohatstve, obsahuje najdôležitejšie ropné polia a exportné terminály. Okrem toho je baštou jemenských a arabských obchodníkov z Perzského zálivu a kolískou kultúrneho a historického bohatstva. Stručne povedané, Hadramout je jemenský guvernorát, ktorý má prvky plnohodnotného štátu a jeho obyvatelia dúfali, že založia štát Hadrami, ktorý obnoví ich minulú slávu, ďaleko od politického a vojenského konfliktu, ktorý zachvátil zvyšok jemenských gubernií.
Guvernorát Hadramout mal vždy jedinečný politický a administratívny charakter vo všetkých obdobiach a politických systémoch, najmä počas socialistického režimu, ktorý vládol na juhu od začiatku 70. rokov 20. storočia až do roku 1990, kedy sa zjednotili dve jemenské časti, sever a juh.
Tento jedinečný charakter pokračoval aj v zjednotenom štáte, pretože Hadramout zostal riadený vlastnými ľuďmi a odmietal prijímať úradníkov spoza svojich geografických hraníc. Obyvatelia Hadramoutu preto považujú kontrolu STC nad ním za bezprecedentnú okupáciu, keďže väčšina vodcov STC pochádza z guvernorátov Lahj a Dhale, čo sú okrajové oblasti – a to by bolo pre nich neprijateľné. Preto je stabilita a kontinuita autority STC v guvernoráte pochybná, pretože skupine chýba miestna a ľudová podpora.
„Rozvod bez návratu“
Tieto dôsledky nepochybne vrhnú tieň na osemčlennú PLC v Jemene, na čele ktorej stojí Rashad al-Alimi, ktorý bol spolu s členmi svojho kabinetu a jeho strážcami vyhostený z prezidentského paláca v okrese al-Maashiq v Adene.
Mnohí to považovali za „rozvod bez návratu“ a za katastrofálny koniec všetkých doterajších dohôd a dohôd zameraných na udržanie politického poriadku založeného na spoločných princípoch, ktoré nepoškodia žiadnu stranu.
Vo svetle tohto vývoja teraz legitímna vláda kontroluje len skromné oblasti pôdy v guvernorátoch Taiz a Marib.
Ale Marib je už obliehaný silami Houthi zo severu a silami STC z juhu. Húsíovia sú skupina podporovaná Iránom a ovládajú hlavné mesto a severnú a severozápadnú časť Jemenu. Taiz obliehajú Húsíovia zo severu a z východu jednotky brigádneho generála Tariqa Saleha, syna zvrhnutého jemenského prezidenta Aliho Abdullaha Saleha.
Nie je nepravdepodobné, že tieto oblasti sa kedykoľvek dostanú do rúk niektorej z týchto dvoch mocných strán. Ak sa tak stane, legitímna jemenská vláda sa stane len kusom papiera, aj keď jej prakticky chýba akýkoľvek vplyv na mieste od vzostupu síl STC a rastúcej moci Húsíov.
Nedosiahnuteľná južanská ašpirácia na odtrhnutie
Ako hovorí výskumník politickej sociológie Fayrouz al-Wali, STC nemá právomoc vyhlásiť južnú nezávislosť napriek svojej vojenskej kontrole na mieste, pretože toto rozhodnutie nezávisí na nej, ale na vonkajších regionálnych mocnostiach, ktoré majú hlboké záujmy v južnom Jemene.
Poznamenala, že cesta k štátnosti na juhu nevedie cez brány paláca Ma’ashiq v Adene, ale skôr cez Bezpečnostnú radu OSN, kde by regionálne mocnosti mohli zohrať kľúčovú úlohu.
Uvedomujeme si tiež, že pre STC by bolo ťažké v dohľadnej dobe vyhlásiť nezávislosť, prinajmenšom z dôvodu nedostatku základných zdrojov na financovanie rozpočtu rodiaceho sa štátu bez čo i len tých najzákladnejších prvkov udržateľnosti. Takýto štát by zdedil prázdnu pokladnicu z krajiny vyčerpanej viac ako desaťročím vojny.
Okrem hospodárskych, bezpečnostných a vojenských výziev a nedostatku verejných služieb by južný štát podľa predstáv STC čelil nezhodám so susednými mocnými krajinami a inými národmi, ktoré si neželajú, aby bol Jemen roztrieštený na bojujúce miništáty. Vznikla by tak nestabilná bezpečnostná situácia s hroznými následkami pre celý región.
