Druhá administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavila odvážnu a nekonvenčnú stratégiu pre Blízky východ. Administratíva má v úmysle prehodnotiť vplyv USA v regióne historicky zjazvenom konfliktom, pričom uprednostňuje regionálnu stabilitu prostredníctvom ekonomickej sily a vojenskej konsolidácie presadzovaním silnejšej, obchodne orientovanej americkej prítomnosti.
V centre Trumpovho ambiciózneho cieľa je to, čo nový americký vyslanec v Iraku Mark Savaya označil za svoj cieľ „urobiť Irak opäť skvelým“. Tento prístup sa vzďaľuje od tradičnej nekonečnej vojnovej taktiky smerom k transakčnej diplomacii orientovanej na výsledky, ktorej cieľom je obnoviť irackú suverenitu a ekonomickú vitalitu. Môže to byť „veľký hazard“ pre Trumpa, ktorý hľadá Irak, ktorý slúži ako stabilné, suverénne regionálne centrum a nie ako bojisko pre zahraničné záujmy.
Trumpove primárne plány a priania pre Irak zahŕňajú dvojitú misiu: konsolidáciu všetkých ozbrojených síl pod velením legitímneho štátu a drastické zníženie vplyvu škodlivých zahraničných hráčov, najmä Iránu. Administratíva sa snaží otvoriť iracké trhy medzinárodným investíciám, modernizovať infraštruktúru krajiny a zabezpečiť nezávislosť jej energetického sektora. Plánom je preto založiť skutočné partnerstvo, ktoré rešpektuje jednotu Iraku a zároveň zabezpečí, že už nebude ústredným uzlom pre činnosť milícií alebo vonkajšie zasahovanie.
Milície a politická patová situácia
Táto asertívna stratégia USA sa dostáva priamo do veľmi sporného a roztriešteného politického prostredia v Iraku, ktorý nie je ani tak jediným štátom, ako mozaikou konkurenčných mocností. Jadro problému nespočíva len v parlamente, ale aj v pretrvávajúcom tieňovom vplyve ozbrojených frakcií a milícií, ktoré často operujú mimo formálneho reťazca štátneho velenia. Tieto skupiny patrili medzi najväčších víťazov vo voľbách v novembri 2025.
Teraz prebiehajúce vládne rokovania vrhli na tieto mimovládky ostré svetlo.
Ich moc vzbudzuje zásadné obavy do budúcnosti: Ako môže Irak presadzovať zákon a čo je najdôležitejšie, prilákať zahraničné investície potrebné na oživenie, ak ozbrojené skupiny spochybnia štátnu moc? Konsolidácia ozbrojených síl krajiny pod úplnou štátnou kontrolou je naliehavou nevyhnutnosťou, ktorú podčiarkujú rastúce regionálne napätie a bezpečnostné hrozby.
Okrem toho cestu k dosiahnutiu skutočnej stability vážne bránia zakorenené politické záujmy.
Aby Irak dosiahol stabilitu, musí urýchlene posilniť svoje inštitucionálne rámce a jasne stanoviť rozdelenie právomocí. Zdá sa však, že mnohé politické strany sa viac zameriavajú na udržanie kontroly nad lukratívnymi štátnymi zdrojmi ako na realizáciu zmysluplných reforiem, ktoré krajina zúfalo potrebuje. Výsledkom je model riadenia, ktorý sa snaží pevne stáť uprostred krížových prúdov konkurenčných lojalít a uchvacovania moci.
Hra Washingtonu
Aby dosiahol tieto vysoké ciele, Trump obišiel tradičné diplomatické kanály tým, že 19. októbra vymenoval Marka Savaya za špeciálneho vyslanca USA v Iraku. Takéto vymenovanie signalizuje posun k diplomacii „uzatvárania obchodov“. Poslaním Savaya je zvládnuť zložité politické nepokoje po parlamentných voľbách v Iraku s cieľom nasmerovať krajinu k stabilnej transformácii. Jeho úlohou je preklenúť priepasť medzi inštitucionálnou podporou a masívnymi finančnými investíciami, pričom pôsobí ako priamy predstaviteľ Trumpovej zahraničnej politiky zameranej na podnikanie.
Savaya je podnikateľ narodený v Iraku z Detroitu, ktorému chýba tradičné diplomatické zázemie; jeho skúsenosti sú zakorenené v súkromnom sektore v kanabisovom priemysle, no politickú dôležitosť získal ako aktívny podporovateľ Trumpovej kampane v Michigane.
Zohral kľúčovú úlohu v chúlostivých rokovaniach, ktoré zabezpečili prepustenie Elizabeth Tsurkovovej, izraelsko-ruskej akademičky a študentky Princetonskej univerzity, ktorá bola viac ako dva roky unesená irackou milíciou.
Savayaho komunitné a etnické väzby mu umožnili významný prístup k irackým mocenským centrám, ktoré tradičným diplomatom často chýbajú.
Iránsky faktor
Postavenie Iraku v geopolitickom preťahovaní lanom znásobuje vnútorné boje, ktoré sú nútené vyvážiť svoje kritické vzťahy s dvoma gigantmi: USA a Iránom. Na jednej strane je cieľ Washingtonu jasný: chce posilniť suverenitu Iraku a zároveň zatlačiť proti dominancii mocných, často Iránom podporovaných milícií. USA sa domnievajú, že ak by tieto ozbrojené skupiny dostali príliš veľa vplyvu, mohlo by to viesť k izolácii národa a k zničeniu jeho krehkej ekonomickej stability.
Ale iránsky vplyv zostáva impozantnou a trvalou silou. Teherán nepovažuje Irak len za suseda, ale aj za kľúčového strategického spojenca pre premietanie svojej moci do celého regiónu. Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) aktívne pracuje na udržaní jednoty medzi kľúčovými šiitskými frakciami v Bagdade. Tento krok jasne signalizuje hlboký a trvalý záujem Iránu o formovanie politického súladu Iraku a jeho budúcej cesty. Irak sa preto musí riadiť týmto dôležitým vyrovnávacím aktom, aby prežil.
Misia Savaya sa rozvíja v čase, keď je iránska regionálna „os odporu“ pod bezprecedentným tlakom. Po páde Asadovho režimu koncom roku 2024 už stratili svoju primárnu oporu v Sýrii a videli, že politické a vojenské postavenie Hizballáhu v Libanone je vážne zdecimované konfliktom s Izraelom v roku 2025, teraz iránski zástupcovia čelia skutočnej perspektíve, že stratia kontrolu aj nad Irakom.
V Libanone sa nová vláda zaviazala znovu získať štátny monopol na použitie sily, čím sa Hizballáh stále viac izoluje. Tento regionálny ústup znamená, že pre Teherán je udržanie vplyvu v Bagdade posledným, zúfalým postojom, ako zostať relevantnou regionálnou mocnosťou.
Ďalší regionálni aktéri
Úspech Trumpovho hazardu závisí aj od úloh ostatných regionálnych hráčov. Turkiye nedávno prehodnotilo svoju stratégiu na integráciu Iraku do ad hoc regionálnych obchodných a bezpečnostných rámcov, čím efektívne oslabilo ústrednú úlohu Iránu. Zároveň sa monarchie Perzského zálivu, ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, stávajú kľúčovými ekonomickými a bezpečnostnými partnermi pre Bagdad, ktorí ponúkajú alternatívu k spoliehaniu sa na Irán.
Títo regionálni aktéri však prinášajú aj svoje vlastné programy – ako napríklad zameranie Turkiye na zadržiavanie kurdských hnutí – čo môže byť v rozpore s cieľmi USA. Ak Savaya dokáže úspešne zosúladiť tieto rôznorodé regionálne záujmy s Trumpovým plánom, môže zásadne prepísať turbulentnú budúcnosť Iraku.
Realistický pragmatizmus
Stratégia „Make Irak Great Again“ odráža pragmatické opätovné presadzovanie záujmov USA v rámci anarchického medzinárodného systému, uprednostňujúc bezpečnosť a ekonomickú moc Washingtonu pred idealistickými cieľmi.
Vymenovaním Savaya – nekonvenčného, obchodne orientovaného vyslanca – Trumpova administratíva využíva „transakčný realizmus“ využívajúci ekonomickú diplomaciu a osobné väzby ako strategické nástroje na stiahnutie Iraku z iránskej obežnej dráhy. Tento prístup vníma americko-iránsku rivalitu ako hru mocenskej politiky s nulovým súčtom, kde integrácia irackých ozbrojených síl pod centralizovanú štátnu kontrolu je základom pre obnovenie štátocentrického poriadku a odsunutie neštátnych milícií, ktoré v súčasnosti živia regionálny vplyv Teheránu.
Nový americký vyslanec v Iraku dal jasne najavo, že „v plne suverénnom Iraku nie je miesto pre ozbrojené skupiny“. Jeho výzvy rezonovali medzi irackými predstaviteľmi aj vodcami milícií – teraz najmenej tri milície blízke Iránu verejne súhlasili s odzbrojením. Ostatné skupiny však ešte musia urobiť to isté, pričom hovor od začiatku odmietajú.
Tento vysoko postavený pokus posunúť regionálnu rovnováhu moci však čelí významnej „bezpečnostnej dileme“, pretože agresívne kroky na zníženie iránskeho vplyvu môžu spustiť násilnú obrannú reakciu Teheránu na ochranu zostávajúcich strategických aktív. Zatiaľ čo sa stratégia snaží využiť regionálny posun – využívajúc oslabený štát iránskych zástupcov v Sýrii a Libanone – musí zápasiť s „hybridnou“ silou irackých milícií a úzkymi vlastnými záujmami susedných hráčov, ako sú Turkiye a štáty Perzského zálivu.
Úspech tohto hazardu závisí od toho, či USA dokážu rozložiť tieňové ekonomiky, ktoré uľahčujú zahraničné zasahovanie, a vytvoriť stabilný autonómny iracký štát, ktorý je schopný zvládnuť intenzívne geopolitické ťahanice medzi Washingtonom a Teheránom.
V stávke pre budúcnosť Iraku
Vymenovanie Savaya v konečnom dôsledku slúži ako definitívny záťažový test pre irackú suverenitu, ktorý predstavuje dôležitý prechod k transakčnej stratégii „Amerika na prvom mieste“ zameranej na „znova urobiť Irak veľkým“. Snahou upevniť vojenské velenie pod štátom a rozložiť tieňové ekonomiky podporujúce iránsky vplyv sa misia Savaya snaží využiť súčasné regionálne oslabenie zástupcov Teheránu na premenu Iraku na stabilné autonómne centrum.
Úspech tohto „Veľkého hazardu“ však závisí od schopnosti Savaya prekonať zakorenenú politickú opozíciu a zosúladiť prítomnosť amerických síl s požiadavkou národnej jednoty. Ak tento nekonvenčný diplomatický tlak dokáže preklenúť vnútorné rozdiely – najmä medzi Bagdadom a poloautonómnym kurdským regiónom na severe – Irak si môže konečne zabezpečiť cestu k ekonomickej nezávislosti; inak národ riskuje, že zostane večným bojiskom v geopolitickej krížovej paľbe medzi Washingtonom a Teheránom.
Názory vyjadrené v tomto článku sú vlastné autorovi a nemusia nevyhnutne odrážať redakčný postoj Al-Džazíry.
