Vyjednávači z Ruska a Spojených štátov sa stretli v americkom meste Miami, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Washington, aby zvýšil tlak na Moskvu, aby ukončila svoju vojnu proti Ukrajine.
Stretnutie v sobotu sa uskutočnilo medzi osobitným vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirillom Dmitrievom a osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a jeho zaťom Jaredom Kushnerom.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Dmitrijev novinárom povedal, že rozhovory boli pozitívne a budú pokračovať v nedeľu.
„Diskusie pokračujú konštruktívne,“ povedal Dmitriev. „Začali skôr a budú pokračovať dnes a budú pokračovať aj zajtra.“
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio predtým povedal, že sa môže tiež zapojiť do rozhovorov v Miami. Povedal, že v diskusiách o ukončení vojny sa dosiahol pokrok, ale stále existuje spôsob, ako ísť.
„Úloha, ktorú sa snažíme hrať, je zistiť, či tu existuje nejaké prekrytie, s ktorým môžu súhlasiť, a do toho sme investovali veľa času a energie a pokračujeme v tom,“ povedal Rubio. „To možno nie je možné. Dúfam, že áno. Dúfam, že sa to podarí tento mesiac, do konca roka.“
Trumpovi vyslanci už týždne rokujú o 20-bodovom mierovom pláne s ukrajinskými, ruskými a európskymi predstaviteľmi.
Zatiaľ čo americkí predstavitelia tvrdia, že dosiahli pokrok, pretrvávajú veľké rozdiely v otázkach územia a možných bezpečnostných záruk, ktoré sú podľa Kyjeva nevyhnutné pre akúkoľvek dohodu.
Rusko ukázalo len málo náznakov, že je ochotné vzdať sa svojich expanzívnych územných požiadaviek na Ukrajine, o ktorých sa domnieva, že je v dobrej pozícii na to, aby ich zabezpečila, keď sa vojna ďalej škrípe a medzi európskymi spojencami Ukrajiny sa objavujú politické trhliny.
Zelenskyj v Kyjeve povedal, že naďalej podporuje rokovací proces pod vedením USA, ale diplomaciu musí sprevádzať väčší tlak na Rusko.
„Amerika musí jasne povedať, ak nie diplomacia, potom bude plný tlak… Putin ešte necíti taký tlak, aký by mal existovať,“ povedal.
Ukrajinský líder uviedol, že Washington tiež navrhol nový formát rozhovorov s Ruskom, pozostávajúci z trojstranných rozhovorov na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť z Ukrajiny, Ruska a USA.
Zelenskyy vyjadril skepticizmus, že výsledkom rozhovorov bude „čokoľvek nové“, ale povedal, že podporí trojstranné diskusie, ak povedú k pokroku v oblastiach, ako sú výmena väzňov alebo stretnutie národných lídrov.
„Ak by sa takéto stretnutie mohlo uskutočniť teraz, aby sa umožnila výmena vojnových zajatcov, alebo ak sa na stretnutí poradcov pre národnú bezpečnosť dosiahne dohoda o stretnutí lídrov… nemôžem byť proti. Takýto návrh USA by sme podporili. Uvidíme, ako sa veci vyvinú,“ povedal.
Naposledy mali ukrajinskí a ruskí vyslanci oficiálne priame rokovania v júli v Istanbule, čo viedlo k výmene väzňov, ale k ničomu inému.
Rozhovory v Miami sa uskutočnili po tom, čo Putin na výročnej tlačovej konferencii v piatok sľúbil, že bude pokračovať vo svojej vojenskej ofenzíve na Ukrajine, pričom ocenil zisky Moskvy na bojisku.
Putin však navrhol, že Rusko by mohlo pozastaviť svoje ničivé útoky na krajinu, aby umožnilo Ukrajine uskutočniť prezidentské voľby, čo Zelenskyy odmietol.
Počet obetí nočného ruského útoku balistických rakiet na prístavnú infraštruktúru v ukrajinskom čiernomorskom regióne Odesa medzitým vzrástol na osem a 30 ľudí bolo zranených.
Pri útoku došlo k zásahu do civilného autobusu, uviedla ukrajinská premiérka Julia Svyrydenková.
Ruské útoky na pobrežnú oblasť spôsobili v posledných týždňoch zmätok, zasiahli mosty a v mrazivých teplotách prerušili elektrinu a kúrenie pre státisíce ľudí.
Moskva už skôr uviedla, že rozšíri útoky na ukrajinské prístavy ako odvetu za cielené na jej ropné tankery, ktoré rušia sankcie.
Ukrajina v sobotu tvrdila, že zničila dve ruské stíhačky na letisku na Moskvou okupovanom Kryme, uviedla bezpečnostná služba SBU. Kyjevská armáda uviedla, že zaútočila na ruskú ropnú plošinu v Kaspickom mori, ako aj na neďalekú hliadkovú loď.
Putin označil počiatočnú inváziu Ruska na Ukrajinu za „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizovať“ krajinu a zabrániť rozširovaniu NATO.
Kyjev a jeho európski spojenci tvrdia, že vojna, najväčšia a najsmrtonosnejšia na európskej pôde od druhej svetovej vojny, je nevyprovokované a nezákonné zaberanie pôdy, ktoré vyústilo do prílivovej vlny násilia a ničenia.
