Podľa nového výskumu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) migrácia za prácou do bohatých krajín minulý rok klesla o viac ako pätinu, keďže trhy práce sa oslabili a krajiny vrátane Austrálie a Spojeného kráľovstva sprísnili vízové pravidlá.
Údaje z organizácie so sídlom v Paríži, ktorá pozostáva z 38 bohatých a rozvíjajúcich sa ekonomík, ukázali, že migrácia súvisiaca s prácou v rokoch 2023 až 2024 klesla, ešte predtým, ako návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu znížil počet príchodov do Spojených štátov.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Po niekoľkých rokoch stabilného rastu po globálnej pandémii COVID-19 sa počet ľudí prijatých na trvalé pracovné účely v rámci OECD minulý rok znížil o 21 percent a klesol na zhruba 934 000.
Časť poklesu pramenila zo sprísnenia vízovej politiky – najviditeľnejšie v Spojenom kráľovstve, kde čistá migrácia klesla o viac ako 40 percent v roku 2024. Ale aj keď nedošlo k žiadnej zmene v politickom postoji, migrácia za prácou klesla vo väčšine krajín Európskej únie a klesla pod úroveň roku 2019.
Podľa Jeana-Christopha Dumonta, ktorý vedie medzinárodnú migračnú divíziu OECD, možno pokles pripísať „menej priaznivej“ globálnej ekonomickej situácii.
Medzinárodný menový fond (MMF) v apríli znížil svoju prognózu globálneho rastu na rok 2025 o 0,5 percentuálneho bodu na 2,8 percenta, pričom ako limitujúci faktor uviedol obchodnú vojnu prezidenta Donalda Trumpa.
Medzitým ďalšie krajiny, ktoré tradične patrili medzi najväčších prijímateľov migrantov, sprísnili pravidlá vstupu. Za posledné dva roky Kanada, Austrália a Spojené kráľovstvo zaviedli opatrenia na obmedzenie migrácie súvisiacej s prácou.
Na inom mieste Dumont poznamenal, že veľký počet Ukrajincov, ktorým bola v Európe poskytnutá dočasná ochrana, zmiernil nedostatok pracovnej sily vo viacerých sektoroch, čím sa znížil dopyt po zahraničných pracovníkoch.
Podľa najnovších údajov OECD žije v členských štátoch OECD od júna 2025 odhadom 5,1 milióna Ukrajincov, ktorí utiekli zo svojej krajiny po rozsiahlej ruskej invázii v roku 2022.
A čo iné typy migrácie?
OECD zaznamenala 13-percentný pokles v počte nových zahraničných študentov prichádzajúcich do krajín OECD medzi rokmi 2023 a 2024. Kľúčovú úlohu zohrali prísnejšie vízové politiky v Spojenom kráľovstve, USA, Kanade a Austrálii, ktoré boli poháňané obavami z migračných podvodov, ako aj tlakom na miestne trhy s bývaním.
Naproti tomu migrácia z humanitárnych dôvodov naďalej stúpa. Počet žiadostí o azyl v USA v posledných mesiacoch Bidenovej vlády minulý rok prudko vzrástol a Spojené kráľovstvo v posledných mesiacoch zaznamenalo prudký nárast nelegálnych malých lodí prichádzajúcich z krajín EÚ.
Tieto nárasty znamenajú, že napriek poklesu migrácie pracovnej sily a študentov sa celková trvalá migrácia do vyspelých ekonomík v roku 2024 znížila len mierne, o 4 percentá, z maxima v predchádzajúcom roku.
Napriek tomu 6,2 milióna nováčikov v OECD zaznamenaných v roku 2024 prekročilo predpandemickú úroveň približne o 15 percent. Dočasná pracovná mobilita, ktorá zahŕňa víza, ktoré nevedú k trvalému usadeniu, sa stabilne udržala na približne 2,3 milióna. To zostáva nad úrovňou z roku 2019.
Ako sa zmenili počty migrácií?
V roku 2023 sa v krajinách OECD usadilo rekordných 6,5 milióna ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim rekordom šiestich miliónov ľudí, ktorí sa presťahovali v roku 2022, to predstavuje nárast o takmer 10 percent – najväčší nárast bol zaznamenaný v Spojenom kráľovstve.
Približne jedna tretina krajín OECD zažila v roku 2023 rekordnú úroveň prisťahovalectva vrátane Kanady, Francúzska a Japonska. USA prijali 1,2 milióna trvalých legálnych prisťahovalcov a Donald Trump založil svoju predvolebnú kampaň v roku 2024 na obmedzení migrácie.
Napriek politickej diskusii výskum investičnej banky Goldman Sachs zistil, že prisťahovalectvo spôsobilo v roku 2023 väčšinu nárastu zamestnanosti v Kanade, na Novom Zélande, vo Švédsku, Nemecku a Spojenom kráľovstve a vytvorilo viac ako štyri milióny pracovných miest v USA.
Čo prinesie budúcnosť?
Dumont naznačil, že celková imigrácia do krajín OECD sa môže v roku 2025 mierne zmierniť, no napriek prísnejšej imigračnej politike USA zostane historicky vysoká. Zdôraznil tiež, že miera zamestnanosti medzi migrantmi zostáva na trhoch práce stabilná.
Napríklad v Spojenom kráľovstve bola miera zamestnanosti medzi pracovníkmi narodenými v zahraničí na úrovni približne 76 percent, čo je číslo, ktoré mierne prevyšuje mieru zaznamenanú u ľudí narodených v krajine.
Čiastočne to pripísal vízovým systémom zameraným na úlohy s vyššou kvalifikáciou a čiastočne skutočnosti, že migranti s nižšou kvalifikáciou ochotne „vypĺňali medzery“ v pracovných miestach, ktoré britskí občania nechceli.
Fabiola Mieres, senior špecialistka na migráciu v Medzinárodnej organizácii práce, povedala Al-Džazíre: „Musíme prehodnotiť niektoré problémy súvisiace s nedostatkom domácich pracovných síl v oblastiach ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a zdravotníctvo (kde sa migrujúci pracovníci zvyčajne sústreďujú).
„Je jasné, že súčasťou príbehu sú minimálne mzdy a pracovné podmienky.“
Dodala, že „prisťahovalectvo bude pravdepodobne aj naďalej tvoriť dôležitú súčasť volebnej politiky na celom svete, najmä v Európe a USA. Vyvoláva to množstvo vzrušených emócií.“
Čo je to OECD?
OECD bola založená v roku 1948 s cieľom koordinovať Marshallov plán USA na obnovu západnej Európy po druhej svetovej vojne. V tom čase poskytovala fórum pre ekonomické plánovanie a odstraňovanie obchodných bariér medzi svojimi európskymi členmi.
Koncom 50. rokov, keď sa európska rekonštrukcia blížila ku koncu, členské štáty hľadali globálnejší rámec pre hospodársku spoluprácu. V roku 1961 OECD rozšírilo svoje členstvo o USA a Kanadu.
V priebehu nasledujúcich desaťročí OECD rozšírila svoje členstvo o krajiny z Ázie a Tichomoria, Latinskej Ameriky a strednej a východnej Európy, čo odráža jej vývoj z transatlantickej skupiny na širšiu komunitu vyspelých a rozvíjajúcich sa krajín.
Koncom 20. storočia sa OECD rozrástla na ústredné centrum ekonomického výskumu, analýzy politík a vývoja štandardov riadenia. Stala sa všeobecne uznávanou pre svoju prácu a výskum v oblasti vzdelávania, trhov práce a environmentálnej politiky.
V roku 2019 OECD presadila návrh zdaniť veľké nadnárodné spoločnosti aspoň 15 percentami, aby ukončila desaťročia daňovej konkurencie medzi vládami, ktoré sa snažia prilákať zahraničné investície.
Pravidlá, ktoré prijala skupina G20 v októbri 2021, sťažili veľkým medzinárodným spoločnostiam, vrátane gigantov ako Google, Amazon, Facebook, Microsoft a Apple, vyhnúť sa zdaneniu zriadením kancelárií v jurisdikciách s nízkymi daňami.
