Európska únia predstavila plány použiť miliardy eur v zmrazených ruských aktívach, aby pomohla pokryť vojnové potreby Ukrajiny v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Belgicko však po stredajšom oznámení odstupuje a tvrdí, že plán so sebou nesie právne a finančné riziká, pri ktorých sa obáva, že by mohlo skončiť samo.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Brusel poskytne 90 miliárd eur (105 miliárd USD) z rozpočtových požiadaviek Ukrajiny na roky 2026-27, ktoré Medzinárodný menový fond odhaduje na 137 miliárd eur (159 miliárd USD). Povedala, že zvyšok pokrývajú iní „medzinárodní partneri“.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
„Dnes vysielame veľmi silný odkaz ukrajinskému ľudu. Sme s nimi na dlhú trať,“ povedala von der Leyenová.
Zmrazené ruské prostriedky držané v Európe by sa použili ako kolaterál na „pôžičku na reparácie“ určenú na udržanie vojnového úsilia Ukrajiny, ktorú by Ukrajina v konečnom dôsledku splatila po získaní kompenzácie za vojnu od Ruska.
Pomoc by mohla byť financovaná aj prostredníctvom spoločných pôžičiek EÚ, ale napriek belgickým námietkam väčšina európskych predstaviteľov vyjadrila, že uprednostňuje použitie zmrazených ruských aktív. Kontroverzný plán EÚ prichádza v čase, keď posledné kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou vedených Spojenými štátmi ukazuje len malé známky pokroku.
Moskva odsúdila plán pôžičky na reparácie ako „krádež“.
Ako EÚ navrhuje financovať Ukrajinu?
Od rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vyčlenil európsky blok Ukrajine viac ako 170 miliárd eur (197 miliárd USD), najmä vo forme vojenskej a humanitárnej podpory. Európska komisia sa teraz zaviazala poskytnúť viac peňazí na ďalšie dva roky vo forme pôžičiek.
V stredu boli zverejnené dlho očakávané detaily plánu EÚ na „pôžičku na reparácie“. V rámci nej sa približne 90 miliárd eur (104 miliárd USD) zmrazených ruských aktív použije ako záruka na pôžičku Ukrajine.
V rámci dohody o pôžičke bude splatenie veriteľom – vládnym aj súkromným veriteľom – zaručené súčasnými a budúcimi výnosmi zo zmrazených aktív. Ukrajina by potom pôžičku splatila, keď Moskva odškodní Kyjev za ničenie spôsobené jeho inváziou.
„Je to celkom šikovná taktika,“ povedal pre Al Jazeera Gregoire Roos, riaditeľ programov pre Európu a Rusko a Euráziu v Chatham House. „Nezabavujú aktíva. Skôr ich držia zmrazené a speňažia.“
Roos dodal, že „zatiaľ čo aktíva boli zmrazené v predchádzajúcich konfliktoch… je to v Európe významné vzhľadom na rozsah“.
„Na to neexistuje precedens,“ povedal.
Von der Leyenová uviedla, že tieto fondy poskytnú Ukrajine väčší vplyv na mierové rozhovory a ukážu Moskve, že „predlžovanie vojny na ich strane je pre ňu spojené s vysokými nákladmi“. Dodala, že Washington bol o pláne informovaný.
Ak von der Leyenovej plán reparačných pôžičiek nezíska jednomyseľnú podporu členských štátov EÚ, naznačila, že EÚ by mohla ustúpiť od trhových pôžičiek. To by si však vyžadovalo jednomyseľný súhlas bloku, čo by Maďarsku poskytlo ďalšiu príležitosť vetovať pomoc Ukrajine.
Maďarsko opakovane vetovalo pomoc EÚ Ukrajine, pretože vláda premiéra Viktora Orbána tvrdí, že vyzbrojenie Kyjeva predĺži vojnu a zvýši kolektívny dlh EÚ. Orbán tiež udržiava nezvyčajne vrúcne vzťahy s Vladimirom Putinom v porovnaní s inými lídrami EÚ.
Prečo Belgicko namieta proti tomuto plánu?
Belgicko sa obáva, že Euroclear – bruselský finančný clearingový ústav, ktorý drží väčšinu zmrazených ruských aktív – by mohol skončiť zapletený do škôd, ak Rusko napadne rozhodnutie EÚ, alebo ak tento krok poškodí povesť a obchodný model Euroclearu.
Teoreticky by Rusko mohlo napadnúť rozhodnutie o zmrazení aktív na súde v Belgicku, kde je zaregistrovaná spoločnosť Euroclear.
Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prevot v stredu v ústredí NATO v Bruseli povedal: „Nesnažíme sa znepriateliť si našich partnerov alebo Ukrajinu. Snažíme sa len vyhnúť potenciálnym katastrofálnym následkom pre členský štát, ktorý je požiadaný o prejavenie solidarity bez toho, aby mu bola ponúknutá rovnaká solidarita.“
Prevot uviedol, že Belgicko považuje „možnosť reparačnej pôžičky za najhoršiu zo všetkých, pretože je riskantná“ a „nikdy predtým sa neuskutočnila“. Namiesto toho chce, aby EÚ presadzovala bežné trhové pôžičky na financovanie pôžičky Ukrajine. „Je to dobre známa, robustná a dobre zavedená možnosť s predvídateľnými parametrami,“ povedal.
Silne ho podporujú belgickí predstavitelia, ktorí v posledných týždňoch zdvojnásobili svoj nesúhlas s pôžičkou na reparácie, najmä po zverejnení 28-bodového plánu mierovej dohody zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zahŕňal plány na využitie zmrazených aktív.
Na riešenie obáv Belgicka návrh Európskej komisie obsahuje opatrenia na ochranu vlád EÚ pred „možnou odvetou zo strany Ruska“ a na vytvorenie mechanizmu pôžičiek na úrovni EÚ na „podporu pôžičky Ukrajine“. Prevot však zdôraznil, že „schéma reparačných pôžičiek so sebou nesie následné ekonomické, finančné a právne riziká“ a tvrdil, že záruky komisie nezachádzajú dostatočne ďaleko, takže Belgicko je vystavené.
„Nie je prijateľné použiť peniaze a nechať nás samých čeliť rizikám,“ povedal.
Koľko peňazí je v hre?
Približne 290 miliárd eur (337 miliárd dolárov) ruského suverénneho bohatstva – najmä vo forme devízových rezerv držaných ako hotovosť a dlhopisy – zmrazili západné mocnosti po invázii Moskvy na Ukrajinu pred takmer štyrmi rokmi.
Veľká časť týchto aktív sa nachádza v Belgicku, kde sa k júnu tohto roka nachádzalo približne 194 miliárd eur (225 miliárd USD). Len Euroclear vlastní asi 183 miliárd eur (212 miliárd USD) týchto aktív. Menšie sumy aktív sú držané aj v USA, Spojenom kráľovstve a Japonsku.
Podľa plánu, ktorý schválila skupina siedmich krajín (G7) v roku 2024, by Ukrajine mali byť poskytnuté pôžičky, ktoré by sa mali splatiť z úrokov získaných zo zmrazených zahraničných aktív Ruska, čím by sa aktíva v skutočnosti ponechali nedotknuté, ale umožnilo by to Kyjevu ťažiť z príjmov, ktoré generujú.
Včerajšie oznámenie ide ešte o krok ďalej zabezpečením zmrazených prostriedkov.
Čo hovoria partneri Belgicka v EÚ?
V stredu von der Leyenová uviedla, že zvažuje námietky Belgicka. „Veľmi pozorne sme počúvali obavy Belgicka a takmer všetky sme ich zohľadnili v našom návrhu. Bremeno si rozdelíme spravodlivým spôsobom, keďže je to európskym spôsobom,“ povedala.
Zopakovali to aj ďalší európski predstavitelia. Johann Wadephul, nemecký minister zahraničných vecí, povedal: „Obavy Belgicka berieme vážne. Sú oprávnené, ale problém sa dá vyriešiť. Dá sa vyriešiť, ak sme pripravení spoločne prevziať zodpovednosť.“
Na inom mieste David van Weel, holandský minister zahraničných vecí, zdôraznil, že v stávke je vzdorovitosť Belgicka. „Tieto fondy sú naozaj, naozaj dôležité. Musíme podporiť ukrajinskú ekonomiku, inak budú mať budúci rok veľmi ťažké časy.“
Van Weel zdôraznil, že členské štáty EÚ počúvali Belgicko. „Chápeme belgické obavy a sme ochotní sa aspoň uistiť, že v tom nie sú sami,“ povedal.
Ostatné krajiny EÚ už signalizovali pripravenosť zastaviť prípadné straty Belgicka.
Belgicko medzitým vyberá daňové príjmy z imobilizovaných ruských fondov a úroky z aktív už smerujú do balíka pôžičiek pre Ukrajinu organizovaného G7.
Pokiaľ ide o budúcnosť, európski lídri sú pripravení prehodnotiť túto otázku, ako aj širšie požiadavky Ukrajiny na financovanie na svojom bruselskom samite 18. decembra.
