Novinár – „Chceli by ste radšej zostať v klube v januári alebo hrať AFCON?“
Haller – „Táto otázka ukazuje neúctu k Afrike,“ povedal Haller. „Položili by ste túto otázku niekedy európskemu hráčovi pred Eurom? Samozrejme, že pôjdem na AFCON reprezentovať Pobrežie Slonoviny – to je tá najvyššia pocta.“
Toto bol rozhovor medzi európskym novinárom a bývalým útočníkom Ajaxu Sebastianom Hallerom v roku 2022, keď ho tlačili na to, či by radšej zostal v klube alebo by sa zúčastnil na AFCON. O tri roky neskôr sa na tom, ako sa na súťaž pozerajú outsideri, zmenilo len málo.
Od roku 1968 Africký pohár národov, ktorý sa tradične koná každé dva roky (od roku 2028 má prejsť na štvorročný cyklus), neustále prináša strhujúce výkony, vysokú drámu, elitnú kvalitu a príbehy, ktoré súperia s akýmkoľvek veľkým medzinárodným turnajom vo svetovom futbale. Od preplnených štadiónov, vášnivých fanúšikov, elitných talentov na výstave až po nepredvídateľné výsledky, to všetko sú charakteristické znaky súťaže.
Napriek svojej bohatej histórii a neustále rastúcej kvalite je súťaž vo veľkej časti Európy naďalej podceňovaná a nepochopená.
Tento nedostatok rešpektu nie je len nespravodlivý; pramení zo zastaraných perspektív súťaže a hlboko zakorenenej štrukturálnej zaujatosti, ktorá naďalej podceňuje africký futbal.
Pretrvávajúce stereotypy a zastarané príbehy
Jedným z kľúčových dôvodov, prečo africký futbal – nielen AFCON – naďalej bojuje o uznanie medzi európskymi kolegami, je pretrvávanie zažitých stereotypov, ktoré formovali vnímanie od samého začiatku. Presvedčenie, že africký futbal je chaotický, neorganizovaný a hra je väčšinou fyzická s malým alebo žiadnym technickým alebo taktickým vstupom. Tieto príbehy ignorujú, ako ďaleko sa africký futbal vyvinul.
Moderný AFCON je definovaný elitnými taktikmi a hráčmi, ktorí rozvíjali a zdokonaľovali svoje schopnosti na najvyššej úrovni európskeho futbalu, pôsobiaci v dobre organizovaných národných tímoch. Krajiny ako Nigéria, Egypt, Senegal, Maroko a Alžírsko teraz kombinujú atletiku s taktickou disciplínou, štruktúrovaným systémom tlaku a technickou kvalitou, ktorá konkuruje akejkoľvek medzinárodnej strane.
A dôkaz tohto upgradu bol viditeľný na majstrovstvách sveta 2022, kde africké národy ukázali kvalitu a po porážke európskych ťažkých váh skončili v súťaži so siedmimi víťazstvami. Kamerun porazil Brazíliu 1:0 a Ghana zdolala Južnú Kóreu 3:2.
Maroko, ktoré sa stalo prvým africkým tímom, ktorý sa dostal do semifinále majstrovstiev sveta, dosiahlo niekoľko víťazstiev proti európskym tímom na ceste k tejto historickej jazde. Atlas Lions zdolali Belgicko 2:0, Kanadu 2:1, v osemfinále zdolali Španielsko na penalty a vo štvrťfinále si zabezpečili víťazstvo 1:0 aj nad Portugalskom Cristiana Ronalda.
Senegal porazil hostiteľskú krajinu Katar 3:1 a Ekvádor 2:1 a postúpil zo svojej skupiny. Tunisko porazilo vo svojom poslednom zápase skupinovej fázy obhajcov titulu a konečných finalistov Francúzsko 1:0.
S týmito pôsobivými výsledkami je stále ohromujúce, že AFCON stále nedostáva zaslúžený rešpekt. Jedna chyba, rozhodcovská kontroverzia alebo logistická výzva však často definujú celý turnaj, čo sa v európskych súťažiach stáva zriedka.
Dvojité štandardy: Ako je AFCON podhodnotený v porovnaní s inými kontinentálnymi turnajmi
Európske súťaže ako Liga majstrov UEFA, Európska liga a domáce ligy sa tešia najvyššej úcte. Z tohto dôvodu sú medzinárodné turnaje mimo Európy – kde kluby riskujú stratu svojich hviezdnych hráčov – často vnímané skôr ako narušenie, než oslavované pre bohatstvo, ktoré prinášajú svetovému futbalu. Toto vnímanie AFCON jemne zmenšuje turnaj, vykresľuje ho skôr ako nepríjemnosť než ako dôležitú prestížnu súťaž, ktorú africkí hráči túžia vyhrať.
Je iróniou, že keď ázijskí hráči opúšťajú kluby na Ázijský pohár AFC, príbeh je úplne iný: národná povinnosť sa ctí, nie spochybňuje. Napríklad na Ázijský pohár 2023 (ktorý sa konal začiatkom roka 2024) sa do súťaže prihlásilo viac ako 50 hráčov Premier League.
