Prezident Spojených štátov Donald Trump uviedol, že Washington vyzbrojil iránske opozičné skupiny a demonštrantov počas masových protivládnych demonštrácií v decembri a januári, pri ktorých boli počas zásahov vládnych síl zabité tisíce ľudí.
V rozhovore s Treyom Yingstom na Fox News v telefonickom rozhovore v nedeľu ráno prezident povedal, že USA boli priamo zapojené do úsilia o destabilizáciu a zvrhnutie iránskej vlády týždne predtým, ako 28. februára začali štrajky zo strany USA a Izraela po celom Iráne a keď americkí vyjednávači rokovali s vysokými iránskymi predstaviteľmi v Európe.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Keď americko-izraelská vojna v Iráne vstúpila do 38. dňa, v Iráne zahynulo najmenej 2 076 ľudí a 26 000 bolo zranených.
„Prezident Trump mi povedal, že Spojené štáty poslali iránskym demonštrantom zbrane,“ uviedla Yingst na kanáli Fox News.
„Povedal mi: Poslali sme im veľa zbraní. Poslali sme ich Kurdom.“ A prezident hovorí, že si myslí, že si ich Kurdi nechali. Povedal ďalej. „Poslali sme zbrane na demonštrantov, veľa z nich.“
Trump často formuloval rozhodnutie zaútočiť na Irán spolu s Izraelom ako čiastočne inšpirované jeho túžbou „oslobodiť“ Iráncov spod nadvlády Islamskej republiky po tom, čo v januári zasiahol proti týmto protestom.
Jeho vyhlásenia pre Yingst by však mohli dodať váhu vlastným tvrdeniam Teheránu, že protesty neboli organické a vyvolali ich „teroristi podporovaní zo zahraničia“. Analytici však varovali, že Trumpove často sa meniace vyhlásenia o Iráne znamenajú, že je ťažké s istotou vedieť, do akej miery mohli byť USA zapojené do protestov.
Tu je to, čo vieme:
Protestujúci pochodujú proti vláde v Iráne 24. januára 2026 v Berlíne v Nemecku (Omer Messinger/Getty Images)
Čo sa stalo počas protestov?
Demonštrácie sa začali 28. decembra medzi obchodníkmi v centre Teheránu, ktorí boli nahnevaní na prehlbujúcu sa ekonomickú krízu a klesajúcu hodnotu iránskeho riálu.
Čoskoro sa rozšírili do veľkých a malých miest po celej krajine a premenili sa na celonárodné demonštrácie, keď do ulíc vyšli státisíce ľudí všetkých vekových kategórií. Niektorí demonštranti potom začali volať po zmene vlády.
Organizácie za ľudské práva uviedli, že iránske úrady zasiahli proti protestom, najmä 8. a 9. januára. Tisíce ľudí, väčšinou mladých Iráncov, boli údajne zabité strelnými a bodnými ranami a desaťtisíce ďalších boli zatknuté.
Iránske úrady tiež prerušili internet, „aby zatajili svoje zločiny“, podľa Amnesty International, čím krajinu na niekoľko dní uvrhli do informačného výpadku.
Osobitná spravodajkyňa OSN pre Irán Mai Soto uviedla, že zabitých bolo najmenej 5 000 ľudí a skutočný počet obetí môže byť až 20 000.
Podľa Amnesty boli odvtedy v súvislosti s protestmi popravení najmenej štyria ľudia, pričom niekoľko ďalších bolo odsúdených na smrť.
Protesty boli najväčšie od demonštrácií za práva žien v septembri 2022, ktoré nasledovali po smrti Mahsy Aminiovej v policajnej väzbe. Bola zatknutá za to, že si poriadne nezakryla vlasy. Aminiho smrť vyvolala celonárodné demonštrácie. Úrady boli tiež obvinené zo streľby do demonštrantov a zatýkania a prípadne popravy niektorých z nich.
Čo povedala iránska vláda?
Vtedajší najvyšší vodca Alí Chameneí vo vzácnom uznaní 17. januára uviedol, že pri protestoch bolo zabitých „niekoľko tisíc“ ľudí po dňoch oficiálneho zabezpečovania počtu obetí, keď sa hromadili telá.
Chameneí však nevinil zo smrti iránske sily, ale skupiny podporované USA a Izraelom, ktoré podľa neho uniesli ekonomické protesty.
Chameneí obvinil Trumpa, že je „zločinec“ a že je osobne zapojený do podnecovania.
Teherán už dlho obviňuje svojich nepriateľov, USA a Izrael, z podnecovania domácich kríz, ale tentoraz tvrdil, že zapojenie USA bolo hlbšie ako zvyčajne.
„Tí, ktorí sú napojení na Izrael a USA, spôsobili obrovské škody a niekoľkých zabili“ počas protestov, ktoré otriasli Iránom viac ako dva týždne, citovali Chameneího štátne médiá.
„Najnovšie protiiránske poburovanie bolo iné v tom, že sa do toho osobne zapojil americký prezident,“ dodal.
Iránski predstavitelia neskôr priznali, že počet obetí bol asi 5000, vrátane najmenej 500 príslušníkov bezpečnostných zložiek zabitých „teroristami a ozbrojenými výtržníkmi“.
Nemenovaný iránsky predstaviteľ povedal tlačovej agentúre Reuters, že k väčšine násilností a úmrtí došlo na kurdskom území na severozápade Iránu. Táto oblasť je už dlho domovom kurdských separatistov a často zaznamenáva nepokoje.
Iracko-iránsky hraničný priechod Bashmaq neďaleko Sulajmáníja v poloautonómnom kurdskom regióne na severe Iraku 11. marca 2026 (AFP)
Čo o protestoch povedala americká vláda?
Asi týždeň po vypuknutí krízy Trump varoval Irán pred útokmi na demonštrantov.
„Ak Irán strieľa (o) a násilne zabíja pokojných demonštrantov, čo je ich zvykom, Spojené štáty americké im prídu na pomoc,“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby uviedol podrobnosti o tom, ako by vyzerala „záchrana“.
„Sme zamknutí, naložení a pripravení vyraziť,“ dodal prezident.
Potom 13. januára napísal: „Pomoc je na ceste“, pričom sa zdalo, že adresoval iránskym demonštrantom. Vyzval ich, aby „prevzali vaše inštitúcie“, pričom sa iránskym orgánom vyhráža, ak budú demonštranti zabití.
Trumpove varovania Teheránu prišli po tom, čo USA v júni počas 12-dňovej vojny Izraela s Iránom zbombardovali tri najdôležitejšie iránske jadrové zariadenia. Trump potom povedal, že útoky „zničili“ jadrové kapacity Teheránu. Irán podnikol odvetné útoky na americké vojenské prostriedky rozmiestnené na základni v Katare.
Po tom, čo Trump 28. februára potvrdil, že USA a Izrael podnikli útoky na Irán, povedal, že prvoradým cieľom vojny je zlikvidovať iránske jadrové zbrane.
Akciu som spojil aj s januárovými protestmi.
Teherán „zabil desiatky tisíc vlastných občanov na uliciach, keď protestovali“, povedal Trump. USA vám teraz „dávajú to, čo chcete“, povedal na adresu Iráncov, o ktorých povedal, že vyzývali na americkú intervenciu.
Ovplyvňujú Trumpove činy a slová iránsku opozíciu?
Niekoľko iránskych kurdských skupín v nedeľu poprelo Trumpove tvrdenia o ich vyzbrojovaní počas decembrových a januárových protestov.
Iránske kurdské skupiny sa dlhodobo stavajú proti vláde v Teheráne a snažia sa o sebaurčenie. Majú úzke vzťahy s irackými Kurdmi, ktorí pred desiatkami rokov úspešne bojovali za poloautonómny región. Mnohé z nich pôsobia pozdĺž iracko-iránskej hranice av severnom Iraku.
Aj keď sú už dlho rozbité, niekoľko iránskych kurdských skupín sa spojilo do koalície niekoľko dní predtým, ako USA a Izrael začali vojnu.
V prvom týždni Teherán začal narážať na kurdské pozície v Iraku po tom, čo americké médiá informovali, že niektorí kurdskí opoziční lídri hovorili s Trumpom.
V tom čase analytici špekulovali, že USA by sa mohli snažiť podporiť iránskych Kurdov, aby obsadili časti Iránu hraničiace s Irakom. Cieľom by podľa nich mohlo byť vytvorenie nárazníkovej oblasti, ktorá by umožnila inváznym izraelským alebo americkým pozemným silám dostať sa z Iraku.
Izrael ani USA však doteraz pozemné útoky nepodnikli. Opoziční demokrati v Kongrese USA sa vyslovili proti vojne a sú najmä proti vyslaniu amerických pozemných jednotiek do Iránu, hoci Trumpova administratíva to úplne nevylúčila.
V nedeľu vysoký predstaviteľ Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (KDPI) povedal irackému vysielateľovi Rudawovi, že Trumpove vyhlásenia pre Fox sú nepravdivé.
KDPI bola jednou zo skupín, o ktorých americké médiá informovali, že s nimi Trump v marci hovoril.
„Tieto vyhlásenia sú nepodložené a nedostali sme žiadne zbrane,“ povedal Mohammed Nazif Qaderi. „Zbrane, z ktorých sme boli pred 47 rokmi, získali sme ich na bojisku Islamskej republiky a niektoré sme kúpili z trhu.“
Predstaviteľ dodal, že politikou KDPI nie je „robiť demonštrácie násilné a používať tvrdé metódy. Skôr veríme, že naše požiadavky musíme formulovať pokojným a civilným spôsobom bez zbraní.“
Popieranie prišlo aj zo strany Komala, ďalšej opozičnej skupiny.
Iránsky analytik Neil Quilliam z britského think-tanku Chatham House povedal Al-Džazíre, že je ťažké prisúdiť veľkú váhu Trumpovým vyhláseniam kvôli tvrdeniam a protinárokom, ktoré často prichádzajú od neho a jeho administratívy.
„Nemyslím si, že by bolo prekvapením, keby sa neskôr ukázalo, že USA podporili demonštrantov, aby sa pokúsili podnietiť vzburu. V skutočnosti by som od nich očakával, že tak urobia,“ povedal analytik.
„Trumpov komentár však neprezrádza nič podstatné a pravdepodobne o ňom odzrkadľuje viac ako čokoľvek iné. Jeho poznámka o Kurdoch, ktorí si ponechali zbrane, znela skôr ako kyslé hrozno, pretože sa odmietli práve teraz vzbúriť, než aby si zobrali zásoby zbraní do vrecka,“ dodal.
Napriek tomu analytik uviedol, že aj keď ide o odhodu, takéto Trumpove vyhlásenia pravdepodobne ovplyvnia súdržnosť iránskych opozičných skupín a ich cieľ zvrhnúť iránsku vládu.
