Prezident Spojených štátov Donald Trump uzavrel stretnutie v Bielom dome s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom s tým, že počas ich výmeny sa nedosiahlo „nič definitívne“.
Dodal však, že rozhovory USA s Iránom budú pokračovať, keďže presadzuje, aby Teherán pripustil zoznam požiadaviek.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
„Bolo to veľmi dobré stretnutie, úžasný vzťah medzi našimi dvoma krajinami pokračuje,“ povedal Trump o Izraeli.
„Nedosiahlo sa nič definitívne, okrem toho, že som trval na tom, že rokovania s Iránom budú pokračovať s cieľom zistiť, či možno dohodu uzavrieť.“
Stredajšie stretnutie bolo pre Trumpa šiestym hosťovaním Netanjahua v USA od začiatku jeho druhého funkčného obdobia. Od januára 2025 sa stretli celkovo sedemkrát – vrátane jedného v Izraeli.
Najnovšia návšteva sa uskutočnila len niekoľko dní po tom, čo predstavitelia USA a Iránu viedli v Ománe nepriame rokovania zamerané na odvrátenie vojenskej konfrontácie, ktorá by sa mohla rozšíriť do širšieho regiónu Blízkeho východu.
Zatiaľ čo arabskí lídri vo veľkej miere obhajovali deeskaláciu, Netanjahu opakovane vyzýval na ďalšiu vojenskú akciu proti Iránu.
Súkromné stretnutie
Netanjahuova posledná návšteva sa uskutočnila za zatvorenými dverami. Po skončení ich návštevy Trump na svojom účte Truth Social zverejnil, že to bolo „obrovské stretnutie“. Napísal tiež, že dúfa, že by sa mohla uzavrieť dohoda s Iránom.
„Ak to bude možné, dám premiérovi vedieť, že to bude preferencia,“ povedal Trump. „Ak to nebude možné, budeme musieť vidieť, aký bude výsledok.“
Trump predtým stál na strane Izraela v 12-dňovej vojne proti Iránu vlani v júni. Konflikt vyvrcholil americkými útokmi na tri iránske jadrové zariadenia vo vojenskej operácii nazvanej „Midnight Hammer“.
V stredajšom príspevku sa zdá, že americký prezident pohrozil ďalšou vojenskou akciou proti Iránu, pričom poukázal na to, že júnový útok prišiel po tom, čo rokovania o iránskom jadrovom programe nepokročili.
„Naposledy sa Irán rozhodol, že bude lepšie, keď neuzavrie dohodu, a zasiahli ho Midnight Hammer,“ napísal Trump. „To pre nich nefungovalo dobre. Dúfajme, že tentoraz budú rozumnejší a zodpovednejší.“
Netanjahuova kancelária medzitým ponúkla niekoľko podrobností a uviedla len, že dvojica diskutovala o „bezpečnostných potrebách“ Izraela a súhlasila s „pokračujúcou koordináciou a úzkymi vzťahmi“.
Medzi diskutovanými témami boli „rokovania s Iránom, Gazou a regionálny rozvoj“, uvádza sa vo vyhlásení.
Irán tvrdí, že o balistickej rakete sa nedá vyjednávať
Trump naznačil optimizmus po piatkových rokovaniach v Ománe, na ktorých sa zúčastnili aj americký vyslanec Steve Witkoff, prezidentov zať Jared Kushner a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghchi.
Zhromaždenie sa uskutočnilo po tom, čo USA navýšili vojenské prostriedky do regiónu, čo zvýšilo vyhliadky na vojenské zapletenie.
Od januára sa Trump zaviazal zaútočiť na Irán, ak tamní bezpečnostní agenti zabijú demonštrantov zapojených do nedávnych protivládnych demonštrácií.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí zasa varoval pred „regionálnou vojnou“ v prípade amerického útoku.
Regionálne mocnosti na Blízkom východe presadzovali diplomatické riešenie, aby sa vyhli vojenským stretom.
Trumpova administratíva medzitým nemala jasný rozsah svojich rozhovorov s Iránom.
Predstavitelia však povedali americkým médiám, že nedávne rokovania závisia od troch hlavných požiadaviek: ukončenie iránskeho programu na obohacovanie jadrových zbraní, obmedzenie jeho balistického programu a obmedzenie podpory regionálnych zástupcov, čo je cieľ, ktorý si dlho držal aj Netanjahu.
USA už predtým v roku 2015 uzavreli dohodu o obmedzení iránskeho jadrového programu.
Táto mnohostranná dohoda, známa ako Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ponúkla úľavu od sankcií Iránu. Účastníkmi boli Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína, Rusko, Nemecko a Európska únia.
Ale v roku 2018, počas svojho prvého funkčného obdobia, Trump odstúpil od JCPOA. Odvtedy neúspešne presadzuje novú dohodu a zároveň opätovne zavádza sankcie „maximálneho tlaku“ na Irán.
Iránski predstavitelia naznačili, že sú otvorení dosiahnutiu novej dohody o ich jadrovom programe, o ktorom tvrdia, že je len na civilné účely. Zachovajú si však, že ich schopnosti balistických rakiet by mali zostať mimo limitov.
„O raketových schopnostiach Islamskej republiky sa nedá vyjednávať,“ uviedol v stredu Chameneího poradca Alí Šamchání, citovaný štátnymi médiami.
Iránsky prezident Masoud Pezeshkian medzitým povedal, že jeho krajina je pripravená dokázať mierový charakter svojho jadrového programu, ale „neustúpi prehnaným požiadavkám“.
Netanjahu prináša „maximalistické požiadavky“
Barbara Slavin, členka think-tanku Stimson Center v USA, v rozhovore pre Al-Džazíru povedala, že Netanjahu priniesol na svoje stretnutie v Bielom dome „maximalistické požiadavky“.
„Považuje Irán za smrteľnú hrozbu pre Izrael. Chce, aby bol akýmkoľvek možným spôsobom oslabený. Rád by videl zmenu režimu,“ povedal Slavin pre Al-Džazíru.
„Ale ak to nemôže mať, rád by sa uistil, že Irán nemá žiadny jadrový program a že nemá žiadne rakety, ktoré by mohli zasiahnuť Izrael.“
Dodala, že izraelský premiér bol „očividne znepokojený, najmä preto, že Donald Trump po rozhovoroch v Ománe povedal niekoľko dosť optimistických vecí“.
Korešpondent al-Džazíry Nour Odeh tiež poukázal na vyhliadky na predčasné voľby v Izraeli, ktoré by mohli ešte viac motivovať Netanjahua, aby prinútil Trumpa zaujať tvrdý postoj.
„Zvrhnutie vlády v Iráne by z neho urobilo kráľa všetkých kráľov, pokiaľ ide o izraelskú politiku, a to je niečo, čo môže vziať do volieb a vyhrať s nimi,“ povedal Odeh.
„Netanjahu teraz potrebuje presvedčiť Trumpa, že dohoda nie je niečo, čo prinesie výsledky, a že Iránu nemožno dôverovať.“
Odeh však vysvetlil, že Netanjahu musí byť pripravený aj na možnosť, že americko-iránske rokovania budú úspešné.
„Ak dôjde k dohode, musí sa uistiť, že to zodpovedá tomu, s čím môže Izrael žiť,“ vysvetlil Odeh. „Chce, aby bol Irán natrvalo zakázaný, a to je v skutočnosti vzorec, ktorý zabezpečí, že Izrael bude aj naďalej hegemónom v regióne.“
Zvýraznenie Gazy
Trump vo svojom príspevku na Truth Social uviedol, že s Netanjahuom diskutovali aj o „obrovskom pokroku, ktorý sa dosiahol v Gaze a v regióne všeobecne“.
Od októbra 2023 viedol Izrael genocídnu vojnu v Gaze, pri ktorej zahynulo odhadom 72 045 Palestínčanov a 171 686 bolo zranených.
Minulý rok však Trumpova administratíva obhajovala 20-bodový plán „prímeria“ v Gaze, ktorý bol prijatý v októbri.
Odvtedy v januári oznámila, že plán vstupuje do „fázy dva“, hoci hlavné otázky pretrvávajú, vrátane odzbrojenia Hamasu.
Medzitým izraelské útoky pokračujú. V stredu bolo palestínske dieťa zranené izraelskou streľbou v oblasti Batn as-Sameen, južne od Khan Younis, podľa tlačovej agentúry Wafa.
Izraelské letecké útoky a delostrelecké ostreľovanie sa zamerali aj na oblasti pod izraelskou vojenskou kontrolou východne od mesta, informoval tím Al-Džazíry v Gaze.
Odkedy v októbri nadobudla platnosť prvá fáza dohody o prímerí, podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze bolo zabitých 591 Palestínčanov a 1578 zranených.
Netanjahu tiež v stredu počas stretnutia s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom podpísal dokument o členstve Izraela v Trumpovej kontroverznej Rade mieru.
Rada bola pôvodne navrhnutá tak, aby dohliadala na prímerie v Gaze, ale Trump ju odvtedy presadil, aby prevzala širšiu úlohu pri riešení globálnych konfliktov. Niektorí kritici obvinili amerického prezidenta zo snahy vytvoriť alternatívu k OSN.
Na Netanjahua, ktorý bude zastávať miesto v nadnárodnej správnej rade, v súčasnosti čelí zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC) pre údajné vojnové zločiny na palestínskom území.
