Úvod Správy Päť kľúčových poznatkov z Trumpovej národnej bezpečnostnej stratégie | Správy Donalda Trumpa

Päť kľúčových poznatkov z Trumpovej národnej bezpečnostnej stratégie | Správy Donalda Trumpa

6
0
Päť kľúčových poznatkov z Trumpovej národnej bezpečnostnej stratégie | Správy Donalda Trumpa

Washington, DC – Pravidelný dokument vysvetľujúci zahraničnú politiku a bezpečnosť Spojených štátov zdôraznil potrebu „prevahy“ USA na západnej pologuli, čo odráža snahu prezidenta Donalda Trumpa o regionálnu dominanciu.

Stratégia národnej bezpečnosti (NNS), zverejnená v piatok, tiež vyzývala na vyváženie obchodu s Čínou a odradenie od dobytia Taiwanu.

Odporúčané príbehy

zoznam 3 položiekkoniec zoznamu

Ale na rozdiel od predchádzajúceho hodnotenia, ktoré bolo zverejnené počas predsedníctva Joea Bidena v roku 2022, nová NNS sa nezamerala primárne na Čínu ani neoznačila konkurenciu s Pekingom za hlavnú výzvu pre USA.

Namiesto toho vláda USA zdôraznila neintervenčnú politiku. Odzrkadľoval Trumpovo pohŕdanie multilateralizmom a medzinárodnými organizáciami, keď povedal, že „základnou politickou jednotkou sveta je a zostane národný štát“.

Tu je päť kľúčových poznatkov z dokumentu.

Hemisférická dominancia

USA sa snažia „obnoviť americkú prevahu na západnej pologuli“ posilnením Monroeovej doktríny – politiky USA z 19. storočia v opozícii voči európskej kolonizácii a zasahovaniu do Ameriky.

Okrem odstrašovania zahraničného vplyvu na pologuli bude tlačiť na boj proti obchodu s drogami a neregulárnej migrácii a zároveň podporovať „súkromné ​​ekonomiky“.

„Odmeňujeme a povzbudzujeme vlády, politické strany a hnutia v regióne, ktoré sú v súlade s našimi princípmi a stratégiou,“ píše sa v dokumente.

Trump už tento prístup uviedol do praxe tým, že verejne podporil konzervatívnych politikov v Latinskej Amerike a zachránil argentínsku ekonomiku pod vedením pravicového prezidenta Javiera Meleiho sumou 40 miliárd dolárov.

„Nehemisférickým konkurentom odoprieme schopnosť rozmiestňovať sily alebo iné ohrozujúce schopnosti, alebo vlastniť alebo kontrolovať strategicky dôležité aktíva na našej pologuli,“ píše sa v dokumente.

„Tento „Trumpov dôsledok“ Monroeovej doktríny je rozumným a účinným obnovením americkej moci a priorít v súlade s americkými bezpečnostnými záujmami.“

NSS tiež vyzýva na presun vojenských prostriedkov USA na západnú pologuľu, „preč od divadiel, ktorých relatívny význam pre americkú národnú bezpečnosť v posledných desaťročiach klesol“.

Stratégia prichádza v čase, keď USA zintenzívňujú svoje smrtiace útoky na lode v Karibskom mori a Atlantickom oceáne, ktoré podľa nich prevážajú drogy.

Trumpova administratíva tiež nariadila nahromadenie armády v okolí Venezuely, čo vyvolalo špekulácie, že Washington sa môže snažiť zvrhnúť ľavicového prezidenta Nicolása Madura násilím.

Zabránenie konfliktu o Taiwan

Posledné dve stratégie národnej bezpečnosti, vrátane tej, ktorá bola zverejnená počas prvého Trumpovho funkčného obdobia v Bielom dome, označili súťaž s Čínou za najvyššiu prioritu pre USA.

Ale rivalita s Pekingom nebola v tejto NNS postavená do popredia.

Napriek tomu dokument zdôraznil potrebu vyhrať hospodársku súťaž v Ázii a obnoviť rovnováhu obchodu s Čínou. Na tento účel zdôraznila potrebu spolupracovať s ázijskými spojencami s cieľom poskytnúť protiváhu Pekingu a vyčleniť Indiu.

„Musíme pokračovať v zlepšovaní obchodných (a iných) vzťahov s Indiou, aby sme povzbudili Naí Dillí, aby prispelo k indicko-pacifickej bezpečnosti,“ uvádza sa v správe.

Dokument objasnil riziká, že Čína sa zmocní Taiwanu násilím, pričom poznamenal, že samosprávny ostrov, ktorý si Peking vyhlasuje za svoj, je hlavným výrobcom počítačových čipov.

Zdôraznila tiež, že obsadenie Taiwanu by Číne umožnilo prístup k reťazcu druhých ostrovov v Ázii a Tichomorí a posilnilo jej pozíciu v Juhočínskom mori, dôležitej tepne svetového obchodu.

„Preto je prioritou odstrašenie od konfliktu o Taiwan, v ideálnom prípade zachovaním vojenského presahu,“ hovorí NNS.

Stratégia vyzvala amerických partnerov v oblasti, aby zvýšili svoje vojenské výdavky s cieľom zabrániť konfliktu.

„Postavíme armádu schopnú popierať agresiu kdekoľvek v reťazci prvého ostrova,“ uvádza sa v správe.

„Americká armáda to však nemôže a nemala by musieť urobiť sama. Naši spojenci musia zintenzívniť úsilie a minúť – a čo je dôležitejšie – urobiť – oveľa viac na kolektívnu obranu.“

Berenie Európy

Hoci Trump v USA tvrdo zakročil proti prejavom kritickým voči Izraelu a nariadil ministerstvu spravodlivosti, aby sa zameralo na jeho politických rivalov, NNS opovrhovala Európou kvôli tomu, čo nazývala „cenzúrou slobody prejavu a potlačovaním politickej opozície“.

Stratégia hlásala, že Európa čelí „vyhliadke na civilizačné vymazanie“ v dôsledku migračnej politiky a „neúspešného zamerania sa na regulačné dusenie“.

Poukázalo tiež na „nerealistické očakávania“ európskych predstaviteľov v súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou s tým, že USA majú „hlavný záujem“ na ukončení konfliktu.

Americký návrh na ukončenie vojny, ktorý by Rusku umožnil udržať si veľké územia na východnej Ukrajine, vyvolal minulý mesiac zriedkavú kritiku niektorých európskych lídrov.

NNS bez uvedenia príkladov obvinila „podvracanie demokratických procesov“ z toho, čo opísala ako nereagovanie niektorých európskych vlád na túžbu ich ľudí po mieri.

Dokument tiež naznačil, že USA môžu stiahnuť bezpečnostný dáždnik, ktorý dlho držali nad starým kontinentom.

Namiesto toho by Washington uprednostnil „umožnenie Európe postaviť sa na vlastné nohy a fungovať ako skupina združených suverénnych národov, a to aj tým, že prevezme primárnu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu bez toho, aby bola ovládaná akoukoľvek mocnosťou protivníka“, píše sa v NNS.

Prepínanie zamerania z Blízkeho východu

NSS zdôrazňuje, že Blízky východ už nie je pre USA najvyššou strategickou prioritou.

Hovorí sa v nej, že minulé úvahy, ktoré robili región tak dôležitým – menovite výroba energie a rozsiahly konflikt – už „neplatia“.

S tým, ako USA zvyšujú svoju vlastnú výrobu energie, „historický dôvod Ameriky pre zameranie sa na Blízky východ ustúpi,“ uvádza sa v stratégii.

Ďalej tvrdí, že konflikt a násilie v regióne tiež ustupujú, pričom sa odvoláva na prímerie v Gaze a útok USA na Irán v júni, ktorý podľa nej „výrazne degradoval“ jadrový program Teheránu.

„Konflikt zostáva najproblematickejšou dynamikou Blízkeho východu, ale dnes je tohto problému menej, ako by sa dalo z titulkov uveriť,“ píše sa v ňom.

Americká administratíva si predstavovala ružovú budúcnosť regiónu a uviedla, že namiesto dominovania záujmov Washingtonu sa Blízky východ „bude čoraz viac stávať zdrojom a cieľom medzinárodných investícií“ vrátane umelej inteligencie.

Opisuje región ako „vynárajúci sa ako miesto partnerstva, priateľstva a investícií“.

V skutočnosti je však Blízky východ naďalej sužovaný krízami a násilím. Napriek prímeriu v Gaze pokračujú takmer každodenné izraelské útoky, keďže na okupovanom Západnom brehu Jordánu eskalujú smrtiace nájazdy osadníkov a vojakov proti Palestínčanom.

Izrael tiež zintenzívňuje svoje letecké útoky v Libanone, čím zvyšuje obavy z ďalšieho totálneho útoku proti krajine s cieľom odzbrojiť oslabený Hizballáh silou.

V Sýrii, rok po páde vlády bývalého prezidenta Bašára al-Asada, Izrael pokračoval v nájazdoch a úderoch v snahe vojensky ovládnuť juh krajiny za okupovanými Golanskými výšinami.

A vďaka svojmu nekompromisnému záväzku voči bezpečnosti Izraela zostávajú USA hlboko zakorenené v regióne s pokračujúcou vojenskou prítomnosťou v Sýrii, Iraku a oblasti Perzského zálivu.

NSS uznáva, že USA majú aj naďalej kľúčové záujmy na Blízkom východe, vrátane zaistenia „aby Izrael zostal bezpečný“ a ochrany dodávok energie a námorných trás.

„Ale dni, v ktorých Blízky východ dominoval americkej zahraničnej politike v dlhodobom plánovaní aj každodennom vykonávaní, sú našťastie preč – nie preto, že by na Blízkom východe už nezáležalo, ale preto, že už nie je stálym dráždivým a potenciálnym zdrojom hroziacej katastrofy, ako kedysi,“ píše sa v správe.

„Flexibilný realizmus“

USA budú pri rokovaniach s inými krajinami presadzovať svoje vlastné záujmy, píše sa v dokumente a naznačuje, že Washington nebude tlačiť na šírenie demokracie a ľudských práv.

„Usilujeme sa o dobré vzťahy a mierové obchodné vzťahy s národmi sveta bez toho, aby sme im vnucovali demokratické alebo iné sociálne zmeny, ktoré sa značne líšia od ich tradícií a histórie,“ uvádza sa v správe.

„Uznávame a potvrdzujeme, že nie je nič nekonzistentné alebo pokrytecké na konaní podľa takého realistického hodnotenia alebo na udržiavaní dobrých vzťahov s krajinami, ktorých vládne systémy a spoločnosti sa líšia od našich, aj keď nútime rovnako zmýšľajúcich priateľov, aby dodržiavali naše spoločné normy a presadzovali pri tom naše záujmy.

Stratégia však naznačuje, že USA budú stále tlačiť na niektoré krajiny – menovite na západných partnerov – v tom, čo považujú za dôležité hodnoty.

„Budeme proti elitným, antidemokratickým obmedzeniam základných slobôd v Európe, anglosfére a zvyšku demokratického sveta, najmä medzi našimi spojencami,“ uvádza sa v správe.

Source Link

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu