Dili, Východný Timor – Pri 50. výročí invázie Indonézie do Východného Timoru sa dlhoročný zástanca nezávislosti a súčasný prezident krajiny José Ramos-Horta zamýšľal nad posledným polstoročím politiky a diplomacie vo svojej krajine.
Ramos-Horta slúžil ako minister zahraničných vecí novovyhlásenej Demokratickej republiky Východný Timor v dňoch, ktoré viedli k invázii do Indonézie v decembri 1975.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Nová vláda v hlavnom meste Východného Timoru Dili, ktorú vytvorila strana nezávislosti Fretilin po stiahnutí sa koloniálneho Portugalska z krajiny, bola pod tlakom Indonézie a jej hrozby invázie.
Keď sa nebezpečenstvo zintenzívnilo, Ramos-Horta odletel do OSN v New Yorku, aby požiadal o medzinárodné uznanie a ochranu pre krehkú nezávislosť Východného Timoru. Napriek jednomyseľnej podpore v OSN pre timorské sebaurčenie indonézske jednotky spustili 7. decembra 1975 inváziu.
Ramos-Hortovi kolegovia, vrátane premiéra Nicolaua Lobata a ďalších predstaviteľov Fretilinu, sa buď ukryli, alebo boli zabití pri následnom útoku. Keďže sa Ramos-Horta nemohol vrátiť domov, stal sa hlasom Východného Timoru v exile na nasledujúcich 24 rokov.
Počas svojho exilu Ramos-Horta loboval vo vládach, ľudskoprávnych organizáciách a OSN, aby odsúdili okupáciu Indonézie, ktorá mala za následok smrť približne 200 000 Timorčanov v dôsledku konfliktov, hladomoru a represií.
Po väčšinu 80. rokov 20. storočia boli umlčané vojensky vynúteným výpadkom médií, až v 90. rokoch sa správy o indonézskych zverstvách – vrátane masakry v Santa Cruz v roku 1991 – začali filtrovať a boj Východného Timoru za nezávislosť získal medzinárodnú pozornosť.
Ramosa-Horta za neúnavné obhajovanie získal v roku 1996 spolu s biskupom Carlosom Belom Nobelovu cenu za mier.
Referendum sponzorované OSN prinieslo v roku 1999 prevažnú väčšinu hlasov za nezávislosť, čo viedlo k úplnej nezávislosti Východného Timoru v roku 2002. Krajina však naďalej čelí ekonomickým problémom a zostáva jednou z najchudobnejších krajín juhovýchodnej Ázie.
V rokoch, keď dohliadal na prechod svojej krajiny od konfliktu k zmiereniu, zastával Ramos-Horta úlohy ministra zahraničných vecí, premiéra a teraz prezidenta.
Ali MC z Al-Džazíry sedel s Ramosom-Hortom na nedávnej ceste do Východného Timoru, kde prezident hovoril o dlhej ceste jeho krajiny k mieru a dúfa, že bude prosperovať z členstva v Združení národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), zvýšeného obchodu s Čínou a rozvoja pobrežného plynového poľa Greater Sunrise.
Al-Džazíra: Keď sa zamyslíte nad svojou úlohou veľvyslanca pre Východný Timor po invázii do Indonézie v roku 1975, aké boli niektoré z kľúčových problémov, ktorým ste čelili, keď ste obhajovali svoju krajinu na medzinárodnej scéne?
Ramos-Horta: Po prvé, boli sme uprostred studenej vojny s tým katastrofickým zapojením USA do vojen proti Severnému Vietnamu, Kambodži a Laosu.
Potom môžete povedať – porážka USA, ak nie vojenská porážka, bola to totálna politická porážka zo strany Vietnamcov. Uprostred toho všetkého teda Indonézia 7. decembra 1975 napadla Východný Timor (oficiálny portugalský názov Východného Timoru). Deň predtým boli v Jakarte americký prezident Gerald Ford a minister zahraničných vecí Kissinger a oficiálne dali zelenú prezidentovi Soehartovi na inváziu – nemorálne – s použitím amerických zbraní.
Takže práve v tomto kontexte bolo pre nás veľmi náročné zmobilizovať sympatie, podporu a médiá. Invázia si zaslúžila len jeden malý krátky stĺpček v The New York Times.
V Austrálii bolo viac pokrytia. Ale spravodajstvo netrvalo dlho, pretože Indonézia odviedla veľmi dobrú prácu s austrálskou spoluúčasťou pri blokovaní akýchkoľvek správ z Východného Timoru. Vtedy neprišiel ani jeden novinár – prvý zahraničný novinár sem prišiel v roku 1987.
Absencia (dôkazu) smrti je najhorším nepriateľom každého boja. V deň invázie došlo k strašným masakrom, stovky ľudí zastrelili a vyhodili do mora, vrátane Austrálčana Rogera Easta (novinára zabitého indonézskymi silami v deň invázie).
Mnoho, nespočetne veľa ľudí strieľalo na mieste. Mnohí boli nažive a odvliekli ich do prístavu Dili, zastrelili a spadli do mora. Oveľa viac náhodne zabitých v meste. A nulová medializácia, ani jedna kamera.
Prezident Východného Timoru Jose Ramos-Horta vystupuje na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, USA, v roku 2023 (Súbor: Brendan McDermid/Reuters)
AJ: Ako vám, ako veľvyslancovi v zámorí, sťažuje nedostatok mediálneho pokrytia opísať medzinárodnému spoločenstvu presne to, čo sa deje vo Východnom Timore?
Ramos-Horta: Strašne ťažké.
Ak chcete mobilizovať ľudí, ktorí sú potenciálne sympatizujúci, môžete to urobiť efektívne, ak máte zálohu pre to, čo hovoríte, čo tvrdíte, čo oznamujete. Toto musí byť podložené vizuálmi.
Ale ľudia mi boli sympatickí a počúvali ma. Bol som dostatočne presvedčivý, aby uverili tomu, čo sa môže stať.
AJ: Vzhľadom na vaše osobné skúsenosti v boji za nezávislosť vo Východnom Timore, ovplyvňuje to spôsob, akým obhajujete? Prináša to vašej diplomacii osobnejšiu odozvu?
Ramos-Horta: Môj osobný inštinkt ako človeka neformuje nikto, žiadna škola, žiadne náboženstvo. Som to ja, vždy proti nespravodlivosti a zneužívaniu.
Potom prišli naše skúsenosti a boj za nezávislosť. Keď sme bojovali za nezávislosť a slobodu, chodil som po svete a prosil o podporu, prosil o súcit. Potom sme sa osamostatnili.
No, ako nemôžem prejaviť sympatie Palestínčanom skutočným spôsobom? Prečo by som skutočne neprejavil súcit s obyvateľmi Mjanmarska? Len prejavujeme súcit, pretože viac urobiť nemôžeme.
Čo môžeme urobiť? Nie sme ani stredne veľká krajina. Ale hovoriť – hlas – je veľmi dôležité.
AJ: Aké sú vaše názory na to, čo sa stalo v Gaze?
Ramos-Horta: Je to jedna z najohavnejších humanitárnych katastrof modernej doby, v 21. storočí, vedľa vražedných polí v Kambodži počas Pol Potovho režimu.
Množstvo bômb zhodených na Gazu je väčšie ako celkové množstvo bômb zhodených na Londýn a Drážďany počas druhej svetovej vojny a viac ako bômb zhodených na Kambodžu Američanmi počas vojny vo Vietname.
Utrpenie spôsobené civilistom, ženám a deťom je jednoducho neuveriteľné.
Ako môžeme my, ľudské bytosti v tomto 21. storočí klesnúť tak nízko a ako Izrael, krajinu, ktorú som vždy obdivoval, najprv zo súcitu s tým, čím si Židia prešli, cez svoje životy, cez svoju históriu – vždy boli prenasledovaní, vždy museli utekať a potom to vyvrcholilo strašným holokaustom. Keď prežijete holokaust, ako Židia, myslel by som si, že ste osobou, ktorá je najsympatickejšia pre každého, kto túži po slobode, po mieri, po dôstojnosti. Pretože rozumieš.
Oni (Izraelci) robia opak.
A musíte pochopiť aj ľudí, ktorí sú na druhej strane. Viete, že Palestínčania, ktorí mali 70 rokov okupácie a brutality, neprejavia žiadne sympatie Židom ani Izraelčanom. Takže celá táto situácia vyvolala nenávisť a polarizáciu ako nikdy predtým.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás (vpravo) sa v roku 2011 stretáva s prezidentom Východného Timoru Josém Ramosom Hortom v okupovanom meste Ramalláh na západnom brehu Jordánu (Súbor: Mohamad Torokman/Reuters)
AJ: Čo sa môže medzinárodné spoločenstvo naučiť zo skúseností Východného Timoru a ľudí, ako ste vy?
Ramos-Horta: Som úplne rozčarovaný takzvaným medzinárodným spoločenstvom, najmä Západom, ktoré sa baví tým, že prednáša krajinám tretieho sveta o demokracii, ľudských právach, transparentnosti, boji proti korupcii atď.
Nikdy nemohli nájsť prípad, ktorý by pomohol chudobnejším krajinám dostať sa z extrémnej chudoby. Našli však miliardy dolárov za posledné tri roky, aby ich napumpovali do vojny na Ukrajine.
Ja to neodsudzujem. Sú to bieli ľudia, ktorí podporujú útoky bielych ľudí. Ale potom mlčia o Izraeli, ktorý rozbíja celú Palestínu; kobercové bombardovanie, ktoré zabilo desaťtisíce civilistov.
A napriek tomu s neuveriteľným, nechutným pokrytectvom, keď sú požiadaní, aby sa k tomu vyjadrili, hovoria, že Izrael má právo brániť sa!
Bráňte sa deťom, ženám, študentom, akademikom, univerzitám, ktoré totálne buldozujú. Bráňte sa lekárom a zdravotným sestrám v nemocniciach, ktoré buldozérmi.
A v neuveriteľnom skrútení máte generálneho tajomníka NATO, ktorý hovorí, že Irán predstavuje hrozbu pre celý svet. Doslova poznám celý svet a neviem o nikom na celom svete, koho poznám, kto by považoval Irán za hrozbu.
Cítim nevoľnosť z takej nečestnosti, takej neľudskosti. Som teda riadne sklamaný. A vždy som bol obdivovateľom Západu.
AJ: Keď sa zamyslíte nad mnohými desaťročiami v politike vo Východnom Timore, je niečo, čo vás vyzdvihuje ako osobný úspech alebo niečo, na čo ste najviac hrdý?
Ramos-Horta: Som hrdý na to, že sa nám podarilo udržať v krajine mier. Máme nulové politické násilie. Máme nulové etnické alebo náboženské napätie alebo násilie. Nemáme ani organizovaný zločin. Nikdy sme nemali u niekoho doma bankovú lúpež alebo ozbrojenú lúpež. To my nemáme. A my sme zaradení medzi najslobodnejšie médiá na svete a najslobodnejšiu demokraciu na svete. Som hrdý na svoj príspevok k tomu.
Prehliadka hrdosti z hlavného mesta Východného Timoru Dili k slávnej soche Krista Cristo Rei, ktorú postavili Indonézania počas okupácie. Zatiaľ čo Východný Timor má veľkú katolícku populáciu, práva LGBT sa stali akceptovanejšími, dokonca aj prezident Ramos-Horta vyjadril podporu (Ali MC/Al Jazeera)
AJ: Východný Timor sa chystá vstúpiť do Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Aké budú výhody byť toho súčasťou?
Ramos-Horta: Budeme súčasťou komunity 700 miliónov ľudí, komunity, ktorej spoločný HDP je najmenej 4 bilióny dolárov.
A to znamená, že možnosť, že Východný Timor bude mať prospech z našich susedov, je väčšia. Bude viac voľného pohybu kapitálu. Návšteva Východného Timoru priláka viac ľudí a otvoria sa ďalšie veľvyslanectvá.
Toto sú výhody spojenia s organizáciou ako je ASEAN. Okrem dôležitosti strategickej aliancie, strategického partnerstva, s našimi susedmi existujú aj konkrétne, materiálne výhody.
AJ: Čína skutočne vzniká v regiónoch juhovýchodnej Ázie a Tichomoria. Existuje nejaké napätie vo vzťahu Východného Timoru s Čínou?
Ramos-Horta: Na rozdiel od niektorých v Amerike nepovažujeme Čínu za nepriateľa nikoho.
USA nie sú schopné stráviť fakt, že Čína je dnes globálnou superveľmocou, že Čína je dnes hlavnou svetovou finančnou a ekonomickou mocnosťou. Že to už nie sú USA, kto vládne tomuto unipolárnemu svetu, že má konkurenta.
Číňania sú však veľmi skromní a hovoria, že nesúťažia o to, kto bude číslo jedna s USA.
Každý racionálny, inteligentný človek, ktorý je informovaný o Číne – aj keby sa v Číne objavil vodca, ktorý by Austráliu a USA vnímal nepriateľsky – by si pri zdravom rozume myslel, že môžete USA ekonomicky a vojensky premôcť.
AJ: Aký je predpokladaný ekonomický prínos pre Východný Timor z plynového poľa Greater Sunrise?
Ramos-Horta: Existujúce štúdie poukazujú na to, že trvá sedem rokov, kým sa celý projekt dokončí a dodá plyn a príjmy do Východného Timoru.
Ale dávno predtým, v deň, keď podpíšeme zmluvu, v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, dvoch rokov, sa už začína realizovať množstvo investícií. Pretože na južnom pobreží musíme vybudovať všetku infraštruktúru, ktorá bude stáť desiatky miliónov dolárov, stovky miliónov dolárov.
Potrubie potrvá nejaký čas, kým sa dostane do Timoru, ale plynovod bude obsluhovať celá infraštruktúra vybudovaná na južnom pobreží, plus bývanie. Stovky, možno tisíce domov pre robotníkov, pre ľudí a tak ďalej. Potom zlepšenie v sektore poľnohospodárstva. Poľnohospodári v komunite profitujú, pretože budú predávať produkty spoločnosti, pracovníkom atď.
Napriek viac ako dvom desaťročiam nezávislosti zostáva Východný Timor jednou z najchudobnejších krajín v regióne (Ali MC/Al Jazeera)
Source Link
