Klimatické katastrofy a konflikty vysídlili milióny ľudí na celom svete, varovala Organizácia Spojených národov pred otvorením svojej výročnej konferencie o zmene klímy.
Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) v správe zverejnenej v pondelok súčasne so začiatkom 30. výročnej konferencie OSN o zmene klímy (COP) v Brazílii uviedol, že katastrofy súvisiace s počasím spôsobili, že za posledné desaťročie opustilo svoje domovy približne 250 miliónov ľudí.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Migračná agentúra vydala svoju druhú veľkú správu o vplyve klimatických zmien na utečencov – No Escape II: The Way Forward – v rámci príprav na konferenciu COP 30, keďže sa zdá, že nadšenie krajín dohodnúť sa na opatreniach na obmedzenie klimatických zmien naďalej opadá.
„Za posledné desaťročie spôsobili katastrofy súvisiace s počasím približne 250 miliónov vnútorných presunov, čo zodpovedá viac ako 67 000 presunom za deň,“ uvádza sa v správe..
UNHCR dodal, že zmena klímy tiež zvyšuje ťažkosti, ktorým čelia ľudia vysídlení v dôsledku konfliktu a iných hybných síl.
„Zmena klímy znásobuje a znásobuje výzvy, ktorým čelia tí, ktorí už boli vysídlení, ako aj ich hostitelia, najmä v nestabilných prostrediach a prostrediach ovplyvnených konfliktmi,“ pokračovalo.
Záplavy v Južnom Sudáne a Brazílii, rekordné horúčavy v Keni a Pakistane a nedostatok vody v Čade a Etiópii patria medzi katastrofy uvedené v správe.
Predpokladá sa, že počet krajín, ktoré čelia extrémnemu vystaveniu klimatickým rizikám, sa do roku 2040 zvýši z troch na 65.
Týchto 65 krajín hostí viac ako 45 percent všetkých ľudí, ktorí sú v súčasnosti vysídlení v dôsledku konfliktu, dodal.
„Extrémne počasie… ničí domovy a živobytie a núti rodiny – mnohé z nich už utiekli pred násilím – ešte raz utiecť,“ uviedol vo vyhlásení šéf OSN pre utečencov Filippo Grandi.
„Sú to ľudia, ktorí už utrpeli obrovské straty a teraz opäť čelia rovnakým ťažkostiam a devastácii. Patria medzi tých, ktorých najviac postihli veľké suchá, smrteľné záplavy a rekordné horúčavy, no napriek tomu majú najmenej zdrojov na obnovu,“ povedal.
Do roku 2050 sa v správe uvádza, že 15 najhorúcejších utečeneckých táborov na svete – v Gambii, Eritrei, Etiópii, Senegale a Mali – podľa odhadov zažije takmer 200 dní nebezpečného tepelného stresu ročne.
Oslabujúce odhodlanie
Správa agentúry pre utečencov zdôraznila, že zatiaľ čo vplyv zmeny klímy narastá, záväzok vyrovnať sa s ňou sa oslabuje.
UNHCR dúfa, že na konferencii v Brazílii znovu prebudí úsilie v boji proti následkom.
Za prezidenta Donalda Trumpa Spojené štáty, tradične najväčší svetový darca, obmedzili zahraničnú pomoc.
Washington predtým predstavoval viac ako 40 percent rozpočtu UNHCR. Ostatné veľké darcovské krajiny si tiež uťahujú opasky.
„Krátky vo financovaní vážne obmedzujú našu schopnosť chrániť utečencov a vysídlené rodiny pred účinkami extrémneho počasia,“ povedal Grandi.
„Aby sa zabránilo ďalšiemu vysídľovaniu, financovanie v oblasti klímy sa musí dostať ku komunitám, ktoré už žijú na okraji,“ povedal. „Tento COP musí priniesť skutočné činy, nie prázdne sľuby.“
Približne 50 000 účastníkov z viac ako 190 krajín sa stretne v Beleme v amazonskom dažďovom pralese, aby diskutovali o obmedzení klimatickej krízy.
Jednou z tém na programe, ktorá odhaľuje ťažkosti spojené s dohodou o celosvetových opatreniach, je mechanizmus úpravy hraníc uhlíka (CBAM) Európskej únie.
Politika je navrhnutá tak, aby zabránila „úniku uhlíka“ tým, že požaduje, aby dovozcovia tovarov s vysokým obsahom uhlíka, ako je oceľ a cement, platili rovnakú cenu za vložené emisie, ktorým čelia domáci výrobcovia z EÚ.
Zatiaľ čo EÚ presadzuje CBAM ako nevyhnutný environmentálny nástroj na podporu ekologickejších praktík, kritici tejto politiky vrátane hlavných obchodných partnerov ako USA a Čína ju považujú za skrytý akt protekcionizmu.
Rozvojové štáty sa medzitým obávajú, že sa tým nespravodlivo presúva finančné bremeno klimatických opatrení na ne.
