Uhlíkové kredity Parížskej dohody umožňujú cezhraničný obchod na podporu znižovania emisií a klimatických cieľov na celom svete.
Vypočujte si tento článok3 min
info
Zverejnené 26. februára 2026
Kliknite sem a zdieľajte na sociálnych sieťach
zdieľať2
plus2googlePridajte Al Jazeera na Googleinfo
Organizácia Spojených národov schválila prvé kredity, ktoré sa majú vydať v rámci trhu s uhlíkom ustanoveného parížskou klimatickou dohodou, zameraného na znižovanie emisií – mechanizmus, ktorý čelil kontrole v súvislosti s obavami o greenwashing.
Trh riadený OSN umožňuje spoločnostiam a krajinám kompenzovať svoje nadmerné emisie financovaním projektov, ktoré znižujú skleníkové plyny v iných krajinách.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Organizácia OSN pre zmenu klímy vo štvrtok oznámila, že nová iniciatíva zahŕňa projekt čistého varenia v Mjanmarsku, ktorý distribuuje efektívne sporáky, ktoré znižujú tlak na miestne lesy. Projekt realizovaný v spolupráci s juhokórejskou spoločnosťou bude generovať kredity, ktoré sa budú započítavať do klimatických cieľov Južnej Kórey a Mjanmarska.
„Viac ako dve miliardy ľudí na celom svete nemajú prístup k čistému vareniu, čo každoročne zabíja milióny ľudí. Čisté varenie chráni zdravie, šetrí lesy, znižuje emisie a pomáha posilniť postavenie žien a dievčat, ktoré sú zvyčajne najviac postihnuté znečistením ovzdušia v domácnostiach,“ uviedol vo vyhlásení výkonný tajomník OSN pre klimatické zmeny Simon Stiell.
Nový mechanizmus „môže podporovať riešenia, ktoré majú veľký rozdiel v každodennom živote ľudí, ako aj nasmerovať financie tam, kde prinášajú skutočné výhody v praxi“, dodal Stiell.
Niektorí kritici sa však obávajú, že ak budú takéto systémy nastavené zle, môžu podkopať snahy sveta obmedziť globálne otepľovanie tým, že umožnia krajinám alebo spoločnostiam prehnať – alebo prehnať – svoje znižovanie emisií.
Agentúra OSN pre klímu uviedla, že pripísané zníženie emisií je o 40 percent nižšie ako v rámci predchádzajúcej schémy, pretože v rámci nového mechanizmu prideľovania kreditov z Parížskej dohody (PACM) sa používajú konzervatívnejšie výpočty.
„Od začiatku sa zameriavame na budovanie dôvery v tento trh a toto prvé vydanie ukazuje, že systém funguje tak, ako bolo zamýšľané,“ uviedla vo vyhlásení Jacqui Ruesga, podpredsedníčka orgánu OSN dohliadajúceho na PACM.
Kachle v projekte Mjanmarska spaľujú drevnú biomasu efektívnejšie, čo znamená, že potrebujú menej paliva a vypúšťajú oveľa menej dymu v domácnosti. Očakáva sa však, že pri súčasnom tempe bude mať do roku 2030 prístup k čistému vareniu iba 78 percent populácie, uviedla Svetová zdravotnícka organizácia.
Parížska dohoda z roku 2015, ktorá zaväzuje svet obmedziť otepľovanie výrazne pod 2 °C (3,6 °F) a ideálne na 1,5 °C (2,7 °F), tiež predpokladala, že krajiny by sa mohli zapojiť do cezhraničného obchodu so znížením emisií uhlíka.
Na klimatickom summite OSN COP29 v Azerbajdžane v roku 2024 boli dohodnuté nové pravidlá pre mechanizmus trhu s uhlíkom. V tom čase Greenpeace uviedol, že dohoda ponechala medzery, ktoré by umožnili spoločnostiam na výrobu fosílnych palív pokračovať v znečisťovaní. Iní environmentalisti však uviedli, že aj keď to nie je dokonalé, poskytuje určitú jasnosť, ktorá chýbala v globálnom úsilí o reguláciu uhlíkových kreditov.
