Európania považujú parlamentné voľby v Maďarsku 12. apríla za kľúčový moment pre kontinent.
Ani jeden členský štát nenarušil schopnosť Európskej únie vyjadrovať spoločnú zahraničnú, obrannú, energetickú a migračnú politiku tak ako Maďarsko.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Maďarsko za vlády premiéra Viktora Orbána odmietlo účasť na spoločnej azylovej politike EÚ alebo mechanizme zdieľanej obrany; postavil sa proti rýchlemu obratu Európy smerom k energetickej autonómii založenej na slnečnej a veternej energii a zároveň pokračoval v dovoze ruskej ropy a plynu; a vetoval začatie rozhovorov o prijatí Ukrajiny za člena, ako aj o 90 miliardách eur (105 miliárd USD) v nízkonákladových úveroch Ukrajine.
Z tohto dôvodu podľa pozorovateľov víťazstvo alebo porážka Orbánovej strany Fidesz, ktorá je pri moci 16 rokov, bude mať pravdepodobne ďalekosiahle dôsledky na to, ako si Európska únia v budúcnosti bude vládnuť.
„Máme dve vlády v EÚ (Maďarsko, Slovensko) a ďalšiu mimo nej, Severné Macedónsko, ktoré sú fanaticky trumpovské a zároveň fanaticky proruské,“ povedal Angelos Syrigos, konzervatívny poslanec za Novú demokraciu v Aténach, s odkazom na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý je proti EÚ.
„V Európskej rade (z 27 vládnych lídrov) tlačí hrozba veta štáty, aby našli vzájomne prijateľné riešenia. Nechceme vetovať. Orban neustále veci vetuje,“ povedal pre Al-Džazíru.
Definoval som Fidesz ako „stranu, ktorá je proti spôsobu fungovania EÚ“.
Líder opozičnej strany Tisa Peter Magyar chce silnejšiu európsku orientáciu a členstvo Ukrajiny by podriadil záväznému referendu. Chce tiež zakročiť proti korupcii, uvoľniť miliardy zo zadržaných eurofondov a zastaviť odchod Maďarska z Medzinárodného trestného súdu.
„praktická“ odpoveď EÚ
Prieskumy v súčasnosti dávajú Tisovej strane zhruba 50 percent hlasov, čo je asi 10 bodov pred Fideszom.
Ale aj keby bol Orbán odstránený, v Európe sú iní neliberálni vodcovia, ktorí môžu túžiť po jeho obštrukčnej úlohe, ako napríklad slovenský premiér Robert Fico alebo český premiér Andrej Babiš.
Z tohto dôvodu niektorí vidia striebornú hranicu Orbánovej kariéry ako narušiteľa konsenzu v tom, že prinútil EÚ, aby sa vyvíjala pragmaticky.
Napríklad na samite v decembri 2023 bol Orbán požiadaný, aby opustil miestnosť, aby lídri EÚ mohli jednomyseľne vyhlásiť Ukrajinu za kandidátsku krajinu. Podľa správ zahýbali Orbánom prísľubom uvoľnenia 10 miliárd eur (11,6 miliardy dolárov) v rámci blokovaného financovania EÚ.
„(Existujú) tieto druhy ad hoc štruktúr… stačí poslať Viktora na kávu, keď máte urobiť veľmi dôležité rozhodnutie,“ povedala Katalin Miklossy, profesorka Jean Monnet v odbore východoeurópskych štúdií na Helsinskej univerzite. „(členovia EÚ) začali byť v tom praktickejší.“
Povedala Al-Džazíre: „Problém bol s Európskou úniou – že sme boli slabí, pretože sme sa držali pravidiel a hrali podľa knihy. Takže toto je už preč.“
Ak by Orban zostal, EÚ prišla s myšlienkou obísť jeho – alebo kohokoľvek iného – veto uvoľnením súboru 26 bilaterálnych pôžičiek Ukrajine od ostatných členov.
Vyskytli sa aj ďalšie prípady, keď blok obišiel opozíciu.
V roku 2010, keď sa Grécko stalo prvým členom eurozóny, ktorý zbankrotoval, čím ohrozilo prežitie spoločnej meny, ostatní členovia EÚ predĺžili sériu bilaterálnych pôžičiek, ktoré sa nazývali grécka úverová facilita, pretože EÚ vtedy chýbal spoločný fond pre členov eurozóny v núdzi.
Takáto flexibilita bude potrebná na udržanie Ukrajiny v boji proti Rusku.
„Ak (tieto prostriedky) nebudú uvoľnené, dúfame v alternatívu, inak bude ukrajinská armáda podfinancovaná,“ povedal nedávno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre Le Monde.
EÚ premeškala príležitosť na štrukturálny vývoj, keď francúzske a holandské referendá v roku 2005 porazili ústavu, ktorá by nahradila jednomyseľnosť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. To dalo Orbánovi moc vykoľajiť spoločné rozhodnutia. EÚ sa však neprestala vyvíjať prostredníctvom kríz.
Napríklad v roku 2020 vydala svoj prvý spoločný dlhopis s cieľom stimulovať ekonomiku sploštenú pandémiou COVID-19. Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 nasmerovalo peniaze do európskeho obranného priemyslu a v konečnom dôsledku má za cieľ stať sa obrannou úniou.
„Existuje veľmi silné presvedčenie, že Rusko sa proti nám obráti po roku 2030,“ povedal Miklossy, „Takže sa ponáhľame… Ukrajina je nárazníková zóna a bojujú za nás.“
Úloha Ukrajiny v európskej obrane pomohla zhromaždiť podporu EÚ, ale ad hoc metóda pragmatickej evolúcie má svoje limity.
Orbán súhlasil s pôžičkou vo výške 90 miliárd eur (105 miliárd dolárov) pre Ukrajinu vlani v decembri po tom, čo mu prisľúbil, že Maďarsko spolu so Slovenskom a Českou republikou ju nebudú musieť podporovať. Minulý mesiac sa však náhle obrátil – v európskej politike neslýchaný manéver –, pretože Ukrajina odmietla opraviť ropovod Družba prepravujúci ruskú ropu do Maďarska po tom, čo ho Rusko náhodne zbombardovalo. Búrlivý summit ho nepohol.
A aj keby Maďar vyhral, hovoria Ukrajinci, nebudú mať okamžitý prístup k pôžičke.
„V decembri 2025 prišlo k prvému rozhodnutiu Európskej rady, keď Európska únia prisľúbila tieto peniaze čo najskôr, počnúc januárom 2026,“ povedala Victoria Vdovychenko, spoluvedúca programu Budúcnosť Ukrajiny v Centre pre geopolitiku Cambridgeskej univerzity.
„(Toto) sa nikdy nestalo, ako už vieme, a teraz sa to už nedeje. Je pravdepodobné, že (toto) sa stane až v júni,“ povedala.
Peter Magyar, líder maďarskej opozičnej strany Tisa, sa zúčastňuje protestného pochodu organizovaného Tisom v súvislosti s prípadom zneužívania v ústave pre mladistvých počas prebiehajúceho vyšetrovania v Budapešti, Maďarsko, 13. decembra 2025 (Bernadett Szabo/Reuters)
Napriek tomu by víťazstvo Tisy v tejto klíme malo obrovský psychologický dopad na obe strany Atlantiku, povedal SM Amadae, mimoriadny profesor svetovej politiky v Centre pre štúdium existenčného rizika na Cambridgeskej univerzite.
„Bola by to veľká dávka dôvery v EÚ,“ povedal Amadae. „Existuje existenčná hrozba pre tento súbor hodnôt, na ktorých je EÚ založená. Myslím si však, že je to skôr tajný nábeh neliberalizmu, krajne pravicový populizmus, ekonomické zbavenie volebného práva ľudí, ktoré nie sú súčasťou ekonomického koláča,“ povedala. „Nemyslím si, že je to z invázie do Ruska.“
„Bude to veľký pocit ‚mohli by sme robiť veci‘. Predstavte si všetky tie nespočetné protesty, ktoré pokračovali s pochodovaním ľudí; bude tu pocit vlastníctva nad budúcnosťou Maďarska,“ povedal Amadae.
Verí, že by to mohlo mať vplyv aj na druhej strane Atlantiku, kde Trumpova Republikánska strana čelí nepriaznivým prieskumom vo voľbách do amerického Kongresu tento november.
Dokáže to Peter Magyar utiahnuť?
Fidesz tiež upravil ústavy, aby posilnil svoju parlamentnú väčšinu.
„Je tu hlboký štát, sú tu légie korupcie, oligopolu, privádzanie peňazí k blízkym Orbánovcom,“ povedal Amadae pre Al Jazeera.
„Bol by som opatrne pesimistický a povedal by som, že je pre mňa veľmi ťažké predstaviť si, ako by sa to mohlo zmeniť. A možno je to preto, že všetci vieme, že strana Fidesz je pri moci tak dlho, že je to zlyhanie našej predstavivosti.“
