Krajina zažila nedávnu vlnu hromadných únosov, pretože trpí viacerými vzájomne prepojenými bezpečnostnými problémami.
Podľa prezidentovho hovorcu nigérijské úrady zabezpečili prepustenie 130 unesených školákov, ktorých v novembri odviedli ozbrojenci z katolíckej školy, po tom, čo bolo 100 prepustených začiatkom tohto mesiaca.
„Ďalších 130 unesených žiakov z nigerského štátu bolo prepustených, nikto nezostal v zajatí,“ uviedol Sunday Dare v príspevku na X v nedeľu.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Koncom novembra uniesli stovky študentov a zamestnancov z internátnej školy St Mary’s v severnej centrálnej časti štátu Niger.
K útoku došlo v čase vlny masových únosov, ktoré pripomínajú únosy školáčok Boko Haram v roku 2014 v meste Chibok.
Západoafrická krajina trpí viacerými vzájomne prepojenými bezpečnostnými problémami, od ozbrojených skupín na severovýchode až po ozbrojené „banditské“ gangy na severozápade.
Presný počet detí odobratých zo St Mary’s bol počas utrpenia nejasný.
Kresťanské združenie Nigérie (CAN) pôvodne uviedlo, že po útoku vo vidieckej dedinke Papiri bolo nezvestných 315 študentov a zamestnancov.
Asi 50 z nich hneď potom utieklo a 7. decembra vláda zabezpečila prepustenie asi 100 ľudí.
To by pred nedeľným oznámením, že 130 bolo zachránených, zostalo asi 165 ľudí, o ktorých sa predpokladá, že sú stále v zajatí.
Zdroj z OSN však tlačovej agentúre AFP povedal, že všetci zajatí boli zrejme prepustení, keďže desiatkam ľudí, o ktorých sa predpokladalo, že boli unesení, sa podarilo počas útoku utiecť a dostať sa domov.
Účtovanie bolo komplikované, pretože detské domovy sú roztrúsené po častiach nigérijského vidieka a niekedy si vyžadujú tri alebo štyri hodiny cesty na motorke, aby sa dostali do odľahlých dedín, uviedol zdroj.
Zdroj povedal agentúre AFP, že „zostávajúci súbor dievčat/študentiek stredných škôl bude v pondelok odvezený do Minny“, hlavného mesta štátu Niger.
„Budeme musieť ešte vykonať záverečné overenie,“ povedal agentúre AFP Daniel Atori, hovorca CAN v štáte Niger.
Hromadné únosy
Nebolo zverejnené, kto zabavil deti v ich internátnej škole, ani ako vláda zabezpečila ich prepustenie.
Únosy kvôli výkupnému sú bežným spôsobom, ako môžu zločinci a ozbrojené skupiny rýchlo zarobiť peniaze v Nigérii.
Záplava masových únosov v novembri však nepríjemne upozornila na už beztak pochmúrnu bezpečnostnú situáciu v krajine.
Útočníci uniesli dve desiatky moslimských školáčok, 38 veriacich v kostole a nevestu a jej družičky, pričom ako rukojemníkov zajali aj farmárov, ženy a deti.
K únosom dochádza aj vtedy, keď Nigéria čelí diplomatickej ofenzíve zo strany Spojených štátov amerických, kde prezident Donald Trump tvrdil, že v Nigérii došlo k masovému zabíjaniu kresťanov, ktoré sa rovnalo „genocíde“, a pohrozil vojenskou intervenciou.
Nigérijská vláda a nezávislí analytici odmietajú tento rámec, ktorý už dlho používa kresťanská pravica v USA a Európe.
Jeden z prvých masových únosov, ktorý vzbudil medzinárodnú pozornosť, bol v roku 2014, keď ozbrojená skupina Boko Haram zadržala takmer 300 dievčat z ich internátnej školy v meste Chibok na severovýchode krajiny.
O desaťročie neskôr sa nigérijská kríza únosov za výkupné „skonsolidovala do štruktúrovaného, ziskového odvetvia“, ktoré medzi júlom 2024 a júnom 2025 vyzbieralo približne 1,66 milióna dolárov, podľa nedávnej správy SBM Intelligence, poradenskej spoločnosti so sídlom v Lagose.
