Prezident Spojených štátov Donald Trump v posledných mesiacoch ostro eskaloval svoje útoky na venezuelského prezidenta Nicolása Madura a obvinil ho z podnecovania obchodovania s drogami a z podnecovania masovej migrácie z karibskej krajiny do USA.
Nedávno Trump zvýšil tlak na Venezuelu s nahromadením armády v Karibskom mori, čo nazýva kampaň proti obchodovaniu s drogami. Caracas tvrdí, že americké akcie sú namiesto toho zamerané na zvrhnutie Madurovej vlády.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Podľa správ z médií sa Trump v pondelok stretol so svojím národným bezpečnostným tímom, aby prediskutoval „ďalšie kroky“ vo Venezuele. Pokračujúce rozmiestňovanie vojenských prostriedkov Washingtonu v regióne vyvolalo obavy z možnej vojny.
Minulý víkend Maduro povedal davu pred prezidentským palácom Miraflores, že chce mier s USA, ale len pod podmienkou „suverenity, rovnosti a slobody… Nechceme mier otrokov, ani mier kolónií! Kolónia, nikdy! Otroci, nikdy!“
Chystajú sa USA ísť do vojny s Venezuelou?
Trump v posledných týždňoch potvrdil, že poveril CIA vykonávať tajné operácie vo Venezuele. Okrem toho nasadil do Karibiku najväčšiu lietadlovú loď na svete USS Gerald R Ford, tisíce vojakov a vojenské lietadlá F-35.
Trump 20. novembra povedal, že pozemné štrajky vo Venezuele môžu prísť bezprostredne. Zatiaľ čo niektorí vnímajú prezidentove komentáre a operácie ako prípravu na vojenskú akciu, Trump minulý víkend novinárom povedal, aby z jeho nedávnych krokov „nič nečítali“.
Venezuela v posledných týždňoch vykonávala pravidelné vojenské cvičenia v rámci prípravy na akýkoľvek možný útok.
(Al Jazeera)
Prečo je Trump nepriateľský voči Madurovi?
Nedávna demonštrácia sily Washingtonu pripomína dlhú históriu vojenských intervencií v Latinskej Amerike zo strany po sebe nasledujúcich vlád USA, často motivovaných strachom z nepriateľských mocností v blízkosti hraníc USA.
Od 90. rokov vo vzťahoch medzi Washingtonom a Caracasom dominovalo napätie spojené s Madurovým ľavicovým predchodcom Hugom Chávezom. Bilaterálne vzťahy sa ďalej zhoršili po tom, čo sa Maduro dostal k moci po Chávezovej smrti v roku 2013.
V posledných mesiacoch dominovali vo vzťahoch americké vojenské útoky na údajných venezuelských pašerákov drog v Karibiku.
V júli americký minister zahraničných vecí Marco Rubio obvinil Madura, že je „vodcom označenej „narkoteroristickej“ organizácie Cartel de los Soles a je zodpovedný za „pašovanie drog do Spojených štátov a Európy“. Neposkytol dôkazy na podporu svojho tvrdenia.
Okrem toho odborníci tvrdia, že Cartel de los Soles nie je kartel.
Maduro zo svojej strany obvinil Washington z používania drogovej ofenzívy ako zámienky na organizovanie zmeny režimu a zabavenie venezuelskej ropy.
Aké kroky podnikla Trumpova administratíva?
USA zhromaždili v regióne 15 000 vojakov a rozmiestnili tam lietadlovú loď.
Od septembra tiež uskutočnila najmenej 21 útokov na údajné drogové lode v Karibiku a Tichomorí, pri ktorých zahynulo až 83 ľudí.
Medzitým vojenskí experti tvrdia, že zhromaždená palebná sila USA v Karibskom mori ďaleko prevyšuje to, čo je potrebné na operáciu obchodovania s drogami, zatiaľ čo Caracas tvrdí, že USA sa snažia o zmenu režimu, aby prevzali kontrolu nad obrovskými prírodnými zdrojmi Venezuely vrátane ropy.
Minulý týždeň sudca z Delaware nariadil predaj venezuelskej ropnej spoločnosti Citgo – dcérskej spoločnosti štátnej ropnej spoločnosti Petroleos de Venezuela, SA (PDVSA) so sídlom v Houstone – s cieľom splatiť miliardy dolárov v zameškaných splátkach dlhu.
Venezuela v utorok odsúdila „nútený predaj“ ropnej spoločnosti nariadený USA, ktorý by pripravil Venezuelu o životne dôležité zahraničné príjmy.
Na inom mieste Trump vyhlásil, že venezuelský vzdušný priestor bol „uzavretý“ 29. novembra. Jeho komentáre nasledovali po varovaní amerického Federálneho úradu pre letectvo o „potenciálne nebezpečnej situácii“ vo venezuelskom vzdušnom priestore.
Napriek vyznávaniu, že je proti „večným vojnám“, nedávne kroky Trumpa vo Venezuele – vrátane hrozby vojenských útokov – signalizujú pripravenosť eskalovať napätie.
Sú štrajky lodí legálne?
Mnohí právni vedci odsúdili americké útoky v medzinárodných vodách ako nezákonné podľa medzinárodného aj domáceho práva. Americký Kongres vyšetruje, či druhý útok na údajnú drogovú loď v septembri nezabil tých, ktorí prežili prvý útok. Biely dom obhajoval smrtiaci útok.
Generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že americké útoky na údajné člny „neboli v súlade s medzinárodným právom“. Vyjadril svoje znepokojenie nad eskaláciou napätia medzi USA a Venezuelou.
Kto sú kľúčoví spojenci Venezuely?
Kľúčových politických spojencov Venezuely spája spoločný odpor voči americkému vplyvu v regióne. Rusko zostáva jeho najsilnejším geopolitickým podporovateľom, ktorý ponúka vojenskú spoluprácu a diplomatickú podporu. Ekonomickú podporu poskytuje aj Čína, ktorá je vo Venezuele číslo jedna vo vývoze ropy.
Venezuela a Irán majú tiež prehlbujúce sa puto – zdieľajú protizápadný svetonázor a zoči-voči sankciám hľadajú alternatívne ekonomické a diplomatické kanály.
V Latinskej Amerike sa Venezuela spolieha na dlhoročných ideologických spojencov, akými sú Kuba, Nikaragua a Bolívia. Tieto vlády dôsledne obhajujú Caracas v regionálnych orgánoch a udržiavajú úzke väzby prostredníctvom rámcov ako ALBA-TCP a Petrocaribe.
Hoci Brazíliu a susednú Kolumbiu riadia ľavicové vlády, odmietli uznať Madurovo znovuzvolenie v roku 2024. Vyjadrili však obavy z vojenských hrozieb voči Venezuele.
Prečo Venezuela nie je bohatšia?
Venezuela má najväčšie overené zásoby ropy na svete, ktoré sa odhadujú na 303 miliárd barelov v roku 2023. V tom istom roku však vyviezla surovú ropu len v hodnote 4 miliardy dolárov, čo je výrazne pod úrovňou ostatných krajín produkujúcich ropu, a to najmä v dôsledku amerických sankcií uvalených počas prvého Trumpovho funkčného obdobia.
V produkcii ropy v krajine dominuje PDVSA, ktorá čelila výzvam vrátane starnúcej infraštruktúry, nedostatočných investícií, zlého hospodárenia a účinkov sankcií, ktoré všetky obmedzili schopnosť Venezuely plne využívať svoje obrovské zásoby.
Podľa údajov Observatory of Economic Complexity (OEC) vyviezla Venezuela v roku 2023 surovú ropu v hodnote len 4,05 miliardy USD. To je ďaleko pod úrovňou ostatných veľkých exportérov vrátane Saudskej Arábie (181 miliárd USD), USA (125 miliárd USD) a Ruska (122 miliárd USD).
Sankcie zvýšili aj cenu dovozu. Krajina trpí nedostatkom tovaru a nekontrolovateľnou infláciou – MMF predpovedá, že budúci rok dosiahne 600 percent. Ekonomická kríza, ktorú ešte zhoršili americké sankcie, prinútila v posledných rokoch milióny ľudí utiecť do susedných krajín.
V roku 2024 bol hrubý domáci produkt (HDP) Venezuely na úrovni 119,8 miliardy dolárov, čím sa zaradila medzi najmenšie ekonomiky v Latinskej Amerike. Ekonomická nestabilita Venezuely je zakorenená v rokoch tvrdých sankcií, ako aj v jej závislosti od ropy.
Aká bola medzinárodná odozva?
30. novembra Maduro vyzval Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), aby pomohla jeho krajine čeliť „rastúcim a nezákonným hrozbám“ zo strany Trumpovej administratívy.
Venezuelský prezident Maduro v liste členom OPEC povedal: „Dúfam, že môžem počítať s vaším najlepším úsilím zastaviť túto rastúcu agresiu.“ Zatiaľ nikto z členov skupiny verejne nereagoval.
25. novembra kolumbijský prezident Gustavo Petro pre CNN povedal, že Trump „neuvažuje o demokratizácii Venezuely, nieto ešte o obchodovaní s narkotikami“. Dodal, že len malá časť svetového obchodu s drogami prechádza cez karibskú krajinu.
Čo by sa mohlo stať ďalej?
Keď sa Trump 17. novembra spýtal na možnosť rozmiestnenia amerických jednotiek na venezuelskej pôde, povedal novinárom v Bielom dome: „To nevylučujem. Nevylučujem nič. Musíme sa len postarať o Venezuelu.“
Potom v pondelok agentúra Reuters uviedla, že Trump ponúkol Madurovi bezpečný prechod z Venezuely počas telefonátu z 21. novembra. Maduro údajne povedal Trumpovi, že je ochotný opustiť Venezuelu za predpokladu, že on a jeho rodinní príslušníci budú mať úplnú právnu amnestiu.
Venezuelský prezident tiež údajne požiadal o zrušenie sankcií pre viac ako 100 venezuelských vládnych predstaviteľov, z ktorých mnohí obvinili USA z porušovania ľudských práv, obchodovania s drogami alebo korupcie.
Trump väčšinu svojich žiadostí v rámci hovoru odmietol, no povedal Madurovi, že má týždeň na to, aby opustil Venezuelu do destinácie podľa vlastného výberu spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi. Al-Džazíra však správu nemohla nezávisle overiť.
