Keď Gabriel Boric v roku 2022 zložil prísahu ako prezident Čile, jeho víťazstvo bolo stúpencami ohlasované ako začiatok novej éry v politickej histórii krajiny.
Ľavicového lídra, ktorý mal v tom čase len 36 rokov, zmietla k moci vlna protestov zameraných na otázky životných nákladov.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Sľúbil tiež, že bude dohliadať na prepísanie čilskej ústavy, vytvorenej počas diktatúry Augusta Pinocheta a preslávenej tým, že krajinu uzavrel do protrhového modelu.
Ale o niekoľko rokov neskôr, po sérii neúspešných snáh nahradiť starú ústavu, je Čile na pokraji ostrého obratu. Boric je v úrade obmedzený na jedno funkčné obdobie a politická pravica v krajine vidí možnosť návratu k moci, najmä v súvislosti s nárastom obáv z kriminality a imigrácie.
V nedeľu sa v Čile uskutoční prvé kolo prezidentských volieb v roku 2025. Preteky však pravdepodobne postúpia do druhého kola, pričom Jeannette Jara, nominantka Boricovej koalície, vedie nabité pole konzervatívnych rivalov.
Táto rozbitá pravicová základňa sa však pravdepodobne v druhom kole hlasovania skonsoliduje do impozantnej sily.
Kto sú hlavní kandidáti v nedeľňajšom hlasovaní? Ktoré problémy sú v popredí? A čo nám hovoria prieskumy o prvom kole hlasovania? Na tieto a ďalšie otázky odpovedáme v tomto krátkom vysvetlení.
Kedy sú voľby?
Prvé kolo hlasovania sa uskutoční 16. novembra, na úplné víťazstvo kandidáta je potrebných 50 percent hlasov.
Ak žiadny kandidát nedosiahne túto hranicu, druhé kolo hlasovania sa uskutoční 14. decembra.
Hlasovanie zo 16. novembra však bude kľúčové pre rozhodnutie o zložení zákonodarného zboru krajiny, pričom sa bude hrať o všetkých 155 kresiel v Poslaneckej snemovni, ako aj o 23 z 50 kresiel v Senáte.
Bude hlasovanie povinné?
Prvýkrát od roku 2012 sa do prezidentských volieb v Čile vracia povinné hlasovanie.
To znamená, že miera účasti sa pravdepodobne zvýši. Počas prvého kola volieb v roku 2021 sa napríklad zúčastnilo len asi 47 percent oprávnených voličov.
Počas povinného hlasovania v ústavných referendách sa toto číslo zvýšilo o viac ako 80 percent.
Podľa vládnej volebnej agentúry bolo v roku 2024 v Čile 15 450 377 registrovaných voličov.
Kto sú kandidáti?
Boric nemôže usilovať o znovuzvolenie, ale jeho vládna koalícia Unity for Chile vložila nádeje do Jeannette Jara (51).
Jednota pre Čile, ktorá pozostáva z ôsmich strán, sa v júni konali primárky, ktoré Jara s prehľadom vyhral so 60 percentami hlasov.
Jara ako ministerka práce za Borica viedla úsilie o skrátenie pracovného týždňa zo 45 hodín na 40. Viedla kampaň za dostupnosť a zaviazala sa zvýšiť v Čile minimálnu mzdu a urobiť bývanie dostupnejším.
Jej kandidatúra je v súčasnej čilskej politike považovaná za historickú, sčasti pre jej pôvod z robotníckej triedy a sčasti preto, že zastupuje komunistickú stranu, ktorá od návratu Čile k demokracii nezaznamenala takú širokú podporu.
Jara sa snažil premietnuť do kampane stabilné a skúsené vedenie. Predložila tiež plán verejnej bezpečnosti, ktorý by vyškolil viac policajtov a rozšíril väzenský systém v krajine.
Prezidentská kandidátka Jeannette Jara z koalície Jednota pre Čile hovorí počas predvolebného zhromaždenia v Santiagu v Čile 11. novembra (Luis Hidalgo/Foto AP)
Zatiaľ čo vládna ľavicová koalícia mala primárky v júni, stredopravé a krajne pravicové strany to odmietli, čo viedlo k viacerým kandidátom v novembrových prezidentských voľbách.
Predskokanom vpravo je Jose Antonio Kast, 59-ročný bývalý kongresman kandidujúci za Republikánsku stranu.
Krajne pravicový Kast predtým prehral s Boricom v prezidentských voľbách v roku 2021, no tentoraz sa mu podľa odhadov bude dariť dobre, najmä ak sa dostane do druhého kola hlasovania.
Tam si pravdepodobne upevní podporu ďalších pravicových kandidátov, ktorým sa nepodarí postúpiť do záverečného hlasovania.
Počas svojej kampane Kast predložil tvrdú víziu v otázkach, ako je kriminalita a prisťahovalectvo, pričom ako inšpiráciu poukázal na vodcu silného muža Salvadoru Nayiba Bukeleho.
Zaviazal sa uskutočniť kampaň masovej deportácie, znížiť vládne výdavky a hľadať väčšie stimuly pre spoločnosti, aby investovali v Čile.
Kast tiež vyjadril podporu diktatúre zosnulého vojenského vodcu Augusta Pinocheta, ktorý počas vlády v rokoch 1973 až 1990 dohliadal na mučenie, miznutie a zabíjanie disidentov.
Jose Antonio Kast a jeho manželka Maria Pia Adriasola mávali priaznivcom na predvolebnom zhromaždení v Santiagu v Čile 11. novembra (Foto Esteban Felix/AP)
Ďalším kandidátom kandidujúcim na platformu tvrdej pravice je Johannes Kaiser, 49-ročný bývalý YouTuber a poslanec Poslaneckej snemovne, ktorý kandiduje za Národnú liberálnu stranu.
Kaiser prisľúbil hlbšie protrhové reformy ako Kast, ako aj ukončenie zapojenia Čile do medzinárodných dohôd o zmene klímy a ľudských právach. Zaujal tiež pravicové postoje v oblasti verejnej bezpečnosti a vyzval na používanie trestu smrti a väčší prístup k strelným zbraniam.
Ďalšími kandidátmi sú Franco Parisi, bývalý rozhlasový moderátor a ekonóm kandidujúci ako nezávislý, a Evelyn Matthei, probiznisová, stredopravá politička.
Ako hodnotia prieskumy prezidentských kandidátov?
Podľa priemerov prieskumov Americkej spoločnosti/rady Ameriky (AS/COA) momentálne vedie ľavicová nominantka Jeannette Jara. Vo väčšine prominentných prieskumov verejnej mienky získava asi 25 percent voličskej podpory.
Jej najbližším súperom je Jose Antonio Kast, krajne pravicový kandidát s približne 20-percentnou podporou.
Libertarián Johannes Kaiser a nezávislý Franco Parisi zaznamenali mierny vzostup podpory svojich kampaní. Každý z nich má podporu 10 až 14 percent.
Stredopravicová kandidátka Evelyn Mattheiová zaznamenala malý pokles, ale vo voľbách sa pohybuje v rovnakom rozmedzí, medzi 11 a 14 percentami.
Aké problémy sú v popredí?
Keď voliči idú k urnám, na prvom mieste je niekoľko problémov. Októbrový prieskum od výskumnej firmy Activa ukazuje, že kriminalita a prisťahovalectvo dominujú ako oblasti záujmu, pričom nezamestnanosť a zdravie sú na treťom mieste.
Čile zostáva relatívne bezpečnou krajinou v porovnaní s ostatnými v Latinskej Amerike, s jednou z najnižších mier násilných trestných činov v regióne.
Ale je to čiastočne kvôli očakávaniu nižšej kriminality, že nedávny nárast organizovanej trestnej činnosti, korupcie a krádeží bol pre voličov taký dezorientujúci.
„Musela som nainštalovať kamery na diaľkové sledovanie (a) pripútať stoly a cez víkendy som si najala ochranku, aby mi pomáhala strážiť,“ povedala pre spravodajskú službu The Associated Press Leidy Paredes, majiteľka nočného klubu v hlavnom meste Santiaga.
Čile nie je jedinou krajinou v Južnej Amerike, ktorá zaznamenala nárast kriminality. Za posledných niekoľko rokov nárast násilia v Ekvádore tiež pomohol poháňať kandidátov sľubujúcich politiku „mano dura“ alebo „silnej ruky“, hoci odborníci poznamenávajú, že boj proti zločinu je mnohostranné úsilie a len sila je zriedka odpoveďou.
Zľava prezidentskí kandidáti Franco Parisi zo Strany ľudu, Jeannette Jara z koalície Unidad por Chile, Marco Enriquez-Ominami z Progresívnej strany, Johannes Kaiser z Národnej libertariánskej strany, Jose Antonio Kast z Republikánskej strany, Eduardo Artes zo Strany proletárskej akcie, Evelyn Matthei z koalície nezávislých Mayoldov a Indonézskej koalície Harolda Geesta po N. diskusia pred novembrovými všeobecnými voľbami v Santiagu v Čile v pondelok 10. novembra 2025 (Esteban Felix/AP Photo)
V prezidentských voľbách v Čile pravicoví kandidáti ako Kast sľúbili „železný prístup k zločinu“.
Zatiaľ čo ľavicoví súperi ako Jara obvinili svojich rivalov zo šírenia paniky, aj oni boli nútení zaujať tvrdší postoj k zločinu a verejnej bezpečnosti. Jara napríklad sľúbil, že postaví ďalšie väznice.
V krajine došlo aj k odporu verejnosti voči prisťahovalectvu po podstatnom náraste migrantov a žiadateľov o azyl, z ktorých mnohí utekajú pred ekonomickými a politickými nepokojmi vo Venezuele.
Správa dvoch imigračných agentúr v krajine zistila, že migrácia do Čile sa medzi rokmi 2018 a 2024 zvýšila o 46,8 percenta. Od roku 2022 do roku 2024 bol nárast oveľa nižší, 4,5 percenta.
Na celom svete sú imigranti často terčom obáv z kriminality a ekonomickej stagnácie, čo predstavuje pre politikov vhodného obetného baránka. Kandidáti ako Kast prisľúbili kampaň masovej deportácie, zatiaľ čo Jara navrhol vytvorenie dočasného registračného systému na sledovanie nezdokumentovaných príchodov.
Svoju úlohu vo voľbách zohráva aj spomalenie ekonomiky Čile, kde je 9-percentná miera nezamestnanosti v Čile jedna z najvyšších v Latinskej Amerike.
