Bagdad, Irak – Nový iracký parlament má svoje prvé zasadnutie v pondelok, čo je veľmi očakávaná udalosť, keď povolebný Irak zápasí s otázkou, kto sedí v parlamente a kto povedie budúcu vládu.
Kto bude predsedom vlády, je len jedna otázka, aj keď je na prvom mieste úradujúceho premiéra Mohammeda Shia al-Sudaniho, ktorému Federálny najvyšší súd (FSC) v novembri obmedzil právomoci, čím sa jeho vláda stala úradníčkou.
Keď sa al-Sudani snaží získať nové spojenectvá, aby kompenzoval rozbitý volebný blok, bude musieť dokázať, že dokáže riadiť krajinu cez komplikovanú domácu a medzinárodnú pozíciu.
Vráťte sa do rámca
Podľa zdroja z koalície al-Sudani’s Reconstruction and Development Coalition (RDC) chcel využiť čas medzi dňom volieb a prvým zasadnutím nového parlamentu na zvýšenie dynamiky rokovaní.
Pokúsil sa vytvoriť svoju politickú základňu prostredníctvom nezávislého volebného zoznamu – a zvíťazil vo veľkom s približne 46 z 329 kresiel – ale rozhodnutie FSC ho poslalo späť do Shia Coordination Framework (SCF), do aliancie, ktorá ho pred štyrmi rokmi nominovala a z ktorej sa snažil vymaniť.
Teraz stráca výhodu víťazstva svojej RDC a musí sa podriadiť vedeniu SCF, z ktorých mnohí nezastávajú kreslá v parlamente a namiesto toho pôsobia ako externí makléri.
Či už zvolí al-Sudani alebo niekoho iného za premiéra, najväčšou úlohou SCF je prísť na to, ako sa vysporiadať s tradičnými šiitskými stranami, ktoré v týchto voľbách prehrali, zatiaľ čo šiitské strany s ozbrojenými krídlami vo veľkom vyhrali.
Ozbrojené skupiny sú už dlho členmi SCF a zohrávali úlohu v Iraku, ale proiránske a protizápadné ozbrojené skupiny nikdy nemali takú veľkú prítomnosť a hlas v parlamente.
To je problematické nielen pre veľmoci, s ktorými má Irak vzťahy, ale aj pre časť šiitských Iračanov, ktorí sú nespokojní s obrovským vplyvom Iránu v ich krajine.
Vzostup ozbrojených frakcií
SCF riadi približne 180 MP; z nich 80 až 90 patrí k skupinám a ozbrojeným frakciám blízkym Iránu – väčšina z nich podlieha sankciám USA. V roku 2021 mali len 17 kresiel.
V bloku al-Sudani pripadlo 10 kresiel šéfovi ľudových síl mobilizácie (PMF) Falehovi al-Fayyadovi a osem ministrovi práce Ahmedovi al-Asadimu, ktorý tiež vedie brigády Jund al-Imam, ozbrojenú frakciu v rámci PMF.
Táto rozšírená prítomnosť protizápadných, proiránskych ozbrojených skupín v procese formovania vlády stavia Irak do potenciálneho konfliktu s Európskou úniou, štátmi Perzského zálivu, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi.
Iračanka 11. novembra 2025 hlasuje v parlamentných voľbách vo volebnom stredisku v Bagdade v Iraku (foto Hadi Mizban/AP)
Podľa irackého ministra zahraničných vecí Fuada Husajna USA odovzdali odkaz irackým lídrom, že nebudú akceptovať tieto frakcie, z ktorých mnohé dlhodobo fungujú ako štátom platené subjekty s politickými krídlami, ktoré zaujímajú pozície vo vláde.
USA predtým prijali nevyslovenú politiku „nezasahovania“ s predstaviteľmi ozbrojených frakcií, pričom sa s nimi odmietli angažovať, pričom so zvyškom kabinetu udržiavali normálne vzťahy.
Angažovanosť Washingtonu s ďalšou vládou bude úplne závisieť od rozsahu zastúpenia týchto frakcií, čo je záležitosť, ktorá stále čaká na vyriešenie.
Stále sa však uvidí, či sa USA obmedzia na ďalšie sankcie voči jednotlivcom, alebo či prejdú k ochromujúcim opatreniam, ktoré by mohli ochromiť iracký štát, ako napríklad sankcionovanie Štátnej organizácie pre marketing ropy (SOMO) alebo obmedzenie prístupu Bagdadu k fondom americkej centrálnej banky.
USA už uvalili sankcie na mnohých vedúcich predstaviteľov vládneho procesu, vrátane šéfa PMF al-Fajjáda, vodcu Asaiba Ahl al-Haka Qaisa al-Khazaliho a vodcu Khadamatu Shibla al-Zaidiho.
Rokovania o zostavení vlády
Keď sa zíde parlament, členovia zložia prísahu a vyberie sa predseda parlamentu. Táto osoba je konsenzuálnym sunnitským kandidátom podľa zaužívaného systému muhasasa, ktorý existuje od prvej vlády podľa ústavy po roku 2003.
Potom nasleduje hlasovanie o prezidentskom úrade, kurdskom kandidátovi, podľa muhasasa. Prezident potom nominuje kandidáta najväčšieho šiitského bloku – SCF – za predsedu vlády.
Predseda Najvyššej súdnej rady Faiq Zaidan pred voľbami vyzval politikov, aby dodržali ústavný časový plán na zostavenie vlády – maximálne 90 dní – a FSC ratifikovala výsledky rýchlejšie ako zvyčajne.
Historicky však žiadna iracká vláda nebola vytvorená v rámci ústavných termínov – v roku 2021 to trvalo viac ako 300 dní – a boj SCF nájsť správneho kandidáta a zároveň vyvážiť viditeľnosť ozbrojených skupín, ktoré teraz sedia v parlamente, by mohol tento proces predĺžiť.
Historicky Irán hral ústrednú úlohu pri dosahovaní konsenzu o premiérovi medzi šiitskými frakciami.
Teraz je však regionálne oslabená, zápasí s následkami izraelských a amerických útokov, oslabujúcou ekonomickou krízou spôsobenou sankciami a degradáciou svojich regionálnych zástupcov, čím je úloha Iránu tentoraz otázna.
Či to zmení názor medzinárodných mocností na veľké zisky, ktoré proiránske šiitské ozbrojené skupiny dosiahli v parlamente, sa ešte len uvidí.
