Ziad Mahmoud al-Amayiri sedel s fotografiami svojich 10 stratených členov rodiny, ktoré boli položené pred ním.
„Sú dve možnosti: buď mi dá vláda spravodlivosť, alebo sa spravodlivosti ujmem sám.“
Al-Amayiriho hrozba je zameraná na jedného muža: Fadiho Saqra.
Saqr bol veliteľom Národných obranných síl (NDF), milície lojálnej Bašárovi al-Asadovi, ktorá bola obvinená zo zverstiev, ako bol masaker v Tadamone v roku 2013, kde podľa miestnych sýrskych predstaviteľov, aktivistov a uniknutých videí boli desiatky ľudí odvedené do jamy a zastrelené.
Saqr však popiera akékoľvek spojenie s tým, čo sa stalo v Tadamone. Pre The New York Times povedal, že v tom čase nebol vodcom NDF.
Ale al-Amayiri trvá na tom, že Saqr by mal byť za mrežami za zmiznutie svojich blízkych, ktorých podľa neho v roku 2013 zatkli bojovníci NDF.
Namiesto toho Saqr kráča voľne.
Hassan Soufan, člen vládou menovaného Výboru pre občiansky mier, hovorí, že Saqr dostal „bezpečný prechod“ od nového sýrskeho vedenia „na začiatku oslobodzovania“.
Soufan povedal, že Saqrovo prepustenie bolo súčasťou stratégie na upokojenie napätia kvôli jeho väzbám na alawitské skupiny v regióne.
Fotografie niektorých členov al-Amayiriho rodiny, o ktorých sa domnieva, že ich zatkli a nakoniec zmizli pro-Asadovými národnými obrannými silami (Harriet Tatham/Al Jazeera)
„Nikto nemôže poprieť, že tento bezpečný prechod prispel k odvráteniu krviprelievania,“ povedal Soufan.
To však nestačilo na uspokojenie mnohých Sýrčanov, najmä v Tadamone, kde obyvatelia požadovali, aby bol Saqr súdený na súde.
„Ako mohla vláda odpustiť Fadimu Saqrovi krvou našich rodín?“ povedal al-Amayiri, keď hovoril o 10 milovaných, ktorých stratil.
„Nemyslím si, že ho potom budú môcť brať na zodpovednosť.“
Krehký mier v Sýrii
Rok po páde Bašára al-Asada sa nové vedenie Sýrie potýka s veľmi reálnym nebezpečenstvom, že ľudia sa budú cítiť frustrovaní z toho, že úsilie o spravodlivosť je odložené alebo odmietnuté.
Po prevzatí moci dočasný prezident Ahmed al-Sharaa povedal, že uprednostní „dosiahnutie občianskeho mieru“ a „stíhanie zločincov, ktorí prelievali sýrsku krv… prostredníctvom skutočnej prechodnej spravodlivosti“.
Posledný rok sa však niesol v znamení sektárskych bojov – a zaznamenal sa výrazný nárast takzvaných vrážd z pomsty.
K novembru 2025 Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) oznámilo, že od pádu Asadovho režimu v decembri 2024 zomrelo pri takzvaných „odvetných akciách“ 1 301 ľudí.
Tieto štatistiky nezahŕňajú ľudí zabitých počas násilných stretov na sýrskom pobreží v marci ani v júli v Suvajde.
Podľa sýrskeho observatória (Harriet Tatham/Al-Džazíra) je mier v Sýrii stále krehký, s viac ako 1 300 úmrtiami spojenými s „odvetnými akciami“.
Len samotné pobrežné masakry si podľa správy Organizácie Spojených národov vyžiadali smrť 1400 ľudí, najmä civilistov.
Strety v Suwayde, ktoré vyvolali boje medzi komunitami Drúzov a Beduínov, zabili stovky ľudí, z ktorých väčšinu tvorili Drúzi.
Abdel Basit Abdel Latif, šéf Národnej komisie pre prechodnú justíciu, vo svojom prvom rozhovore pre anglicky hovoriaci portál uznal riziká zastavenia spravodlivosti.
„Je isté, že každý sýrsky občan bude mať pocit, že ak sa proces prechodnej spravodlivosti nezačne správne, uchýlia sa k vlastným spôsobom, čo si neželáme,“ povedal Abdel Latif.
Ibrahim al-Assil z Atlantickej rady hovorí, že ide o príklad rébusu, ktorý sa často vyskytuje v prechodnej justícii: presadzovanie spravodlivosti verzus udržiavanie mieru.
„Ktorý je prvý? Je veľmi dôležité si uvedomiť, že musia pracovať ruka v ruke, ale veci nie sú nikdy ideálne.“
Vládne sily monitorujú kľúčové cesty a kontrolné body v Damasku a jeho okolí v snahe udržať mier a bezpečnosť (Harriet Tatham/Al Jazeera)
Prechodná spravodlivosť v Sýrii
Vláda zriadila dva orgány na dohľad nad prechodnou justíciou.
Jedna, na čele s Abdelom Latifom, sa zaoberá prechodnou justíciou širšie a zaoberá sa porušovaním, ktorého sa dopustil bývalý režim.
Druhá je zameraná na vyšetrovanie odhadovaných 300 000 Sýrčanov považovaných za nezvestných a všeobecne považovaných za zmiznutých v notoricky známom väzenskom systéme al-Asada a pochovaných v masových hroboch.
Žena drží portrét nezvestného príbuzného počas protestu pred železničnou stanicou Hijaz v Damasku 27. decembra 2024, ktorý vyzýva na vyvodenie zodpovednosti v Sýrii (Anwar Amro/AFP)
Kým rozsah nezvestných sa často uvádza viac ako 100 000 ľudí, šéf Národnej komisie pre nezvestných sa domnieva, že je to približne 300 000.
Už od jesene existujú obavy, že toto číslo stúpa, pričom hovorca OSN pre ľudské práva Thameen al-Kheetan povedal, že „naďalej dostávajú znepokojujúce správy o desiatkach únosov a násilných zmiznutiach“.
Obidva národné výbory sa stretli s medzinárodnými expertmi, aby sa poučili z iných procesov prechodnej justície.
Ale Danny al-Baaj, viceprezident pre advokáciu a vzťahy s verejnosťou na Sýrskom fóre, je presvedčený, že „sme ďaleko za skutočným pokrokom“.
„Stále chýba rámec. Stále chýba špeciálny zákon o prechodnom súdnictve,“ povedal.
Odpovede požadujú aj rodiny státisícov násilne zmiznutých Sýrčanov.
Wafa Ali Mustafa je sýrsky aktivista, ktorého otca Aliho Mustafu zatkli v hlavnom meste Damask pred 12 rokmi.
„Rodiny zadržaných nechodia každý deň do ulíc a hovoria, že teraz musíte kopať masové hroby,“ povedala.
„Hovoria, že aspoň s nami komunikujte, dajte nám aspoň vedieť, čo robíte.“
Šéf Národnej komisie pre nezvestné osoby Mohammad Reda Jalkhi vysvetlil, že Sýria potrebuje obrovské množstvo zdrojov.
Mohammad Reda Jalkhi, poverený vyšetrovaním jednej z najbolestivejších kapitol Sýrie, vedie Národnú komisiu pre nezvestných osôb a hľadá pravdu o násilne zmiznutých (Harriet Tatham/Al Jazeera)
„Musíme urobiť veľmi tvrdú prácu na budovaní kapacít, príprave infraštruktúry, zhromažďovaní údajov, analýze údajov a vybavení laboratórií,“ povedal Jalkhi.
„Toto všetko sa nestane cez noc.“
Vláda vykonala desiatky zatknutí vrátane ľudí spojených s bývalým režimom.
Na sociálnych sieťach zverejňuje lesklé videá väzenských dozorcov, ktorí sa priznávajú a podozrivých, ktorí predstupujú pred sudcov.
Otázkou však zostáva transparentnosť.
„Samozrejme, zakaždým, keď niekoho zatknú, ľudia sú veľmi, veľmi šťastní a vďační,“ dodal Wafa.
„Bohužiaľ, naozaj nevieme, čo sa s týmito ľuďmi deje, nevieme, kde sú zadržiavaní, nevieme, akému druhu vyšetrovania sú vystavení.“
Nejasnosti panujú aj v súvislosti so zatýkaním bezpečnostného a vojenského personálu, ktorý bol začiatkom tohto roka spojený so sektárskym násilím v Suvajde, pri ktorom zahynuli stovky ľudí.
Ale hlavný vyšetrovateľ vrážd Suwayda odmietol povedať koľko.
„Môj problém s hromadným zatýkaním je v tom, že to nie je podľa plánu,“ povedal al-Baaj.
„Nevieme, ako vláda robí svoju prácu.“
Vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom
Jednou z veľkých nádejí medzi Sýrčanmi je verejné, národné súdne konanie s vojnovými zločinmi z Assadovej éry.
Hasan al-Hariri pomohol prepašovať zo Sýrie viac ako 1,3 milióna kusov listinných dôkazov.
Viac ako desať rokov viedol Hasan al-Hariri tím vyšetrovateľov, ktorí zo Sýrie ukradli viac ako milión dôkazov (Harriet Tatham/Al Jazeera)
Od začiatku vojny v roku 2011 pracuje pre Komisiu pre medzinárodnú spravodlivosť a zodpovednosť (CIJA), ktorá sa špecializuje na zhromažďovanie dôkazov z trestnej činnosti.
Al-Hariri viedol tím ľudí, ktorí by lokalizovali a získali papiere z miest, ako sú budovy spravodajských služieb režimu a policajné stanice – v oblastiach, kde boli al-Asadove sily vyhnané, alebo keď ešte stále prebiehali boje.
Potom prišli s kreatívnymi spôsobmi, ako prepašovať cenné dokumenty cez vojenské kontrolné stanovištia a nakoniec cez hranice.
„Niekedy sme využívali výhody sťahovania nábytku,“ povedal al-Hariri.
„Doklady sme ukladali pod podlahu auta a naplnili sme ju nábytkom z domu.“
CIJA má teraz rozsiahly archív bezpečnostných, vojenských a spravodajských dokumentov, ktoré spájajú vojnové zločiny s predstaviteľmi režimu na najvyšších úrovniach, až po samotného al-Asada.
„Krajiny, ktoré zaznamenali konflikty, ako napríklad Bosna, začali pracovať po piatich rokoch a začali zbierať dôkazy, takže dôkazy boli preč, alebo sa dalo zhromaždiť len niekoľko jednoduchých vecí,“ povedal al-Hariri.
„Počas konfliktu sme pracovali, takže dôkazy boli živé.“
Ale hoci to naznačuje, že Sýria má náskok v súdnom procese, vnútroštátne súdne procesy sú ešte ďaleko.
Jeden z 1,3 milióna dokumentov, ktoré al-Hariri dúfa, že sa použije na stíhanie predstaviteľov Asadovho režimu (Harriet Tatham/Al Jazeera)
Právny systém z Assadovej éry sa stále reformuje.
„Potrebuje právnu infraštruktúru, administratívnu infraštruktúru, súdy, sudcov a zdroje,“ povedal al-Baaj.
Dodal však, že medzi Sýrčanmi je dychtivosť.
„Všetci chceme vidieť tieto verejné procesy, chceme vidieť, ako sa začne celý proces prechodnej spravodlivosti.“
To zahŕňa ľudí ako al-Amayiri, ktorý chce, aby bol Saqr súdený.
Hovorí však, že jeho najväčšou túžbou je, aby mohol oplakávať svojich blízkych.
„Teraz je pre nás snom mať hrob, ktorý by mohla naša rodina navštíviť,“ povedal.
„Vedieť, že toto sú ich pozostatky a že sú tu pochovaní.“
