Balkánska krajina opäť hlasuje, zatiaľ čo premiér Albin Kurti hľadá väčšinu, aby prelomil patovú situáciu a zostavil vládu.
Zverejnené 28. decembra 2025
Kliknite sem a zdieľajte na sociálnych sieťach
zdieľať2
Kosovo hlasuje o voľbe nového parlamentu druhýkrát za 11 mesiacov, keďže strana nacionalistického premiéra Albina Kurtiho sa snaží získať väčšinu, aby ukončila ročnú patovú politickú situáciu.
Volebné miestnosti sa otvorili o 7:00 miestneho času (06:00 GMT) a zatvoria sa v nedeľu o 19:00 (18:00 GMT), pričom volebné miestnosti sa očakávajú krátko po skončení hlasovania.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Predčasné parlamentné hlasovanie bolo zvolané po tom, čo strana Hnutie za sebaurčenie (LVV) premiéra Albina Kurtiho nedokázala zostaviť vládu napriek tomu, že vo voľbách z 9. februára získala najviac hlasov.
Ak by sa nepodarilo zostaviť vládu a znovu otvoriť parlament, kríza by sa v kritickom čase predĺžila. Zákonodarcovia musia v apríli zvoliť nového prezidenta a ratifikovať 1 miliardu eur (1,2 miliardy USD) v úverových zmluvách od Európskej únie a Svetovej banky, ktorých platnosť vyprší v najbližších mesiacoch.
Opozičné strany balkánskej krajiny odmietli vládnuť s Kurtim a kritizovali jeho vzťahy so západnými spojencami a jeho prístup k etnicky rozdelenému severu Kosova, kde žije srbská menšina.
Úradujúci kosovský premiér a líder strany LVV Albin Kurti (Súbor: Armend Nimani/AFP)
Napriek medzinárodnej podpore 1,6-miliónová krajina zápasí s chudobou, nestabilitou a organizovaným zločinom. Kurtiho funkčné obdobie, ktoré sa začalo v roku 2021, bolo prvým prípadom, keď vláda Prištiny dokončila celé funkčné obdobie.
Aby si prilákal voličov, Kurti prisľúbil dodatočný mesačný plat ročne pre pracovníkov verejného sektora, 1 miliardu eur ročne v kapitálových investíciách a novú prokuratúru na boj proti organizovanému zločinu. Opozičné strany tiež prisľúbili, že sa zamerajú na zlepšenie životnej úrovne.
Prieskumy verejnej mienky sa v Kosove nezverejňujú, takže výsledok je neistý. Mnohí voliči hovoria, že sú rozčarovaní.
„Nebola by veľká radosť, keby Kurti vyhral, a nebola by ani, keby vyhrala opozícia. Táto krajina potrebuje drastické zmeny a ja nevidím, že by takáto zmena prichádzala,“ povedal pre tlačovú agentúru Reuters lekár Edi Krasiqi.
Napätie so Srbskom
Kosovo, predtým provincia Srbska, s takmer výlučne albánskou populáciou, vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 po povstaní a intervencii NATO v roku 1999.
Uznalo ho viac ako 100 krajín, no nie Rusko, Srbsko, Grécko či Španielsko. Považuje sa za potenciálneho kandidáta na vstup do EÚ.
Napätie so Srbskom vzplanulo v roku 2023, čo viedlo EÚ k uvaleniu sankcií na Kosovo.
Blok tento mesiac uviedol, že ich zruší po zvolení starostov etnických Srbov v obciach na severe krajiny, ale tieto opatrenia pravdepodobne stoja Kosovo stovky miliónov eur.
Kosovo zostáva jednou z najchudobnejších krajín v Európe. Je to jedna zo šiestich krajín západného Balkánu, ktoré sa snažia nakoniec vstúpiť do EÚ, ale Belehradu aj Prištine bolo povedané, že najprv musia normalizovať vzťahy.



