Najbohatších 10 percent svetovej populácie teraz vlastní tri štvrtiny všetkého osobného bohatstva, podľa novo vydanej správy World Inequality Report 2026.
Príjmy sa príliš nelíšia, pričom 50 percent najlepšie zarábajúcich si berie domov viac ako 90 percent, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica sveta dostáva menej ako 10 percent z celkového príjmu.
V správe, ktorá sa vydáva každoročne od roku 2018, sa uvádza, že vydanie z roku 2026 prichádza v kritickom čase. Na celom svete životná úroveň mnohých stagnuje, zatiaľ čo bohatstvo a moc sa čoraz viac sústreďujú na vrchol.
(Al Jazeera)
Rozdiely medzi bohatstvom a príjmovou nerovnosťou
Úroveň bohatstva a príjmu nejdú vždy ruka v ruke. Najbohatší nemusia nevyhnutne zarábať najvyššie, čo poukazuje na pretrvávajúcu priepasť medzi tým, čo ľudia zarábajú, a tým, čo vlastnia.
Bohatstvo zahŕňa celkovú hodnotu majetku osoby, ako sú úspory, investície alebo majetok, po odpočítaní dlhov.
V roku 2025 najbohatších 10 percent svetovej populácie vlastnilo 75 percent globálneho bohatstva, prostredných 40 percent vlastnilo 23 percent a spodná polovica ovládala len 2 percentá.
Od 90. rokov 20. storočia rástol majetok miliardárov a stomilionárov každý rok o približne 8 percent, čo je takmer dvojnásobok miery spodnej polovice svetovej populácie.
Najbohatších 0,001 percenta – menej ako 60 000 multimilionárov – teraz ovláda trikrát viac bohatstva ako polovica ľudstva. Ich podiel sa vyšplhal z takmer 4 percent v roku 1995 na viac ako 6 percent dnes.
Najchudobnejší dosiahli malé zisky, ale tie sú zatienené rýchlou akumuláciou na samom vrchole, čo vedie k svetu, kde nepatrná menšina má mimoriadnu finančnú moc, zatiaľ čo miliardy stále bojujú o základné ekonomické zabezpečenie.
príjem sa meria pomocou príjmov pred zdanením po zaúčtovaní príspevkov na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
V roku 2025 najbohatších 10 percent sveta dostávalo 53 percent celosvetového príjmu, prostredných 40 percent dostávalo 38 percent a spodných 50 percent len 8 percent.
Ak by napríklad svet tvorilo 10 ľudí a celkový globálny príjem bol 100 USD, potom by najbohatší človek dostal 53 USD, ďalší štyria ľudia by spoločne zarobili 38 USD a zvyšných päť ľudí by si medzi nich rozdelilo 8 USD.
Ako je bohatstvo a príjem rozdelené regionálne?
Nerovnosť vyzerá na celom svete veľmi odlišne. Rodisko človeka zostáva jedným z najsilnejších faktorov pri určovaní toho, koľko zarábajú a aké bohatstvo môžu vybudovať. Regióny však zahŕňajú aj chudobné a bohaté krajiny a údaje v správe sú priemerné.
V roku 2025 bolo priemerné bohatstvo ľudí v Severnej Amerike a Oceánii, ktoré správa zoskupila, na úrovni 338 percent svetového priemeru, čo z neho robí najbohatší región na svete. Podiel na príjmoch dosiahol 290 percent svetového priemeru, čo je tiež najviac na svete.
Nasledovala Európa a východná Ázia, ktoré zostali nad svetovým priemerom, zatiaľ čo rozsiahle časti subsaharskej Afriky, južnej Ázie, Latinskej Ameriky a Blízkeho východu zostali hlboko pod celosvetovým priemerom.
(Al Jazeera)
Globálna nerovnosť vykresľuje strohý obraz, ale rozsah rozdielov v bohatstve a príjmoch sa môže v jednotlivých krajinách značne líšiť. Zatiaľ čo niektoré národy vykazujú mierne vyrovnanejšie rozdelenie, iné odhaľujú extrémnu koncentráciu bohatstva v rukách niekoľkých.
Ktoré krajiny majú najväčšiu príjmovú nerovnosť?
Južná Afrika má najvyššiu úroveň príjmovej nerovnosti na svete. Horných 10 percent zarába 66 percent z celkového príjmu, zatiaľ čo spodná polovica dostáva len 6 percent.
Krajiny Latinskej Ameriky ako Brazília, Mexiko, Čile a Kolumbia vykazujú podobný trend, kde najbohatších 10 percent dostáva takmer 60 percent zárobkov.
Európske krajiny ponúkajú vyváženejší obraz. Vo Švédsku a Nórsku zarába spodných 50 percent asi 25 percent z celkového príjmu, zatiaľ čo horných 10 percent dostáva menej ako 30 percent.
Mnohé rozvinuté ekonomiky vrátane Austrálie, Kanady, Nemecka, Japonska a Spojeného kráľovstva klesajú uprostred. Prvých 10 percent zarába zhruba 33 – 47 percent z celkového príjmu, zatiaľ čo spodná polovica zarába 16 – 21 percent.
V Ázii je rozdelenie príjmov zmiešané. Krajiny ako Bangladéš a Čína majú vyváženejšiu štruktúru, zatiaľ čo India, Thajsko a Turkiye zostávajú na vrchole, pričom 10 percent najbohatších zarába viac ako polovicu všetkých príjmov.
Nižšie uvedená tabuľka ukazuje, kde sú príjmy rozdelené najnerovnomernejšie.
Ktoré krajiny majú najväčšiu majetkovú nerovnosť?
Pokiaľ ide o nerovnosť bohatstva, opäť je na čele zoznamu Južná Afrika. Horných 10 percent kontroluje 85 percent osobného bohatstva, pričom spodných 50 percent má záporné podiely, čo znamená, že ich dlh prevyšuje aktíva.
Rusko, Mexiko, Brazília a Kolumbia vykazujú podobný model, kde najbohatší uchmatnú 70 percent alebo viac, zatiaľ čo najchudobnejší dostávajú sotva 2 až 3 percentá.
Európske krajiny ako Taliansko, Dánsko, Nórsko a Holandsko sú relatívne vyrovnanejšie. Tu prostredných 40 percent zachytáva približne 45 percent a spodná polovica má o niečo väčší podiel, hoci horných 10 percent stále dominuje. Švédsko a spodných 50 percent Poľska však majú negatívny podiel na bohatstve.
Dokonca ani bohaté štáty ako Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Austrália a Japonsko nie sú ani zďaleka rovnaké. Horných 10 percent zarába viac ako polovicu celkového príjmu, zatiaľ čo spodná polovica zostáva iba 1 až 5 percent.
Rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii – vrátane Číny, Indie a Thajska – tiež vykazujú výrazné nerovnosti. Najbohatších 10 percent kontroluje zhruba 65 – 68 percent bohatstva, čo poukazuje na pretrvávajúcu koncentráciu na vrchole.
