Zakladateľ WikiLeaks povedal, že ocenenie vodcu venezuelskej opozície je „hrubou spreneverou“ finančných prostriedkov a rizikom napomáhania k vojnovým zločinom.
Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange podal vo Švédsku trestné oznámenie na Nobelovu nadáciu, čím spochybňuje rozhodnutie organizácie udeliť cenu za mier venezuelskej opozičnej líderke Marii Corine Machado.
Assange povedal, že tohtoročné udelenie ceny Machadovi predstavuje „hrubú spreneveru“ finančných prostriedkov a „napomáhanie vojnovým zločinom“ podľa švédskeho práva. Dodal, že sa snaží zmraziť 11 miliónov švédskych korún (1,18 milióna dolárov), aby jej neboli prevedené ako peňažné odmeny.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Nobelov výbor udelil Machadovi v októbri cenu za presadzovanie demokratických práv a boj za mierový prechod od diktatúry k demokracii.
Assangeovo trestné oznámenie podané v stredu obviňuje 30 osôb spojených s Nobelovou nadáciou vrátane vedenia organizácie zo sprenevery finančných prostriedkov, napomáhania vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti a financovania zločinov agresie.
Udelením ceny Machadovi sa „nástroj mieru“ premenil „na nástroj vojny“, uviedol Assange v sťažnosti a obvinil Machada z podnecovania a podpory „páchania medzinárodných zločinov“ zo strany Spojených štátov amerických, keď vyvíjajú vojenský tlak, aby prinútili venezuelského prezidenta Nicolasa Madura odstúpiť.
Sporný výber
Machadovej výber na prestížne ocenenie sa nezaobišiel bez kontroverzií po tom, čo vyvolala kritiku za jej hlasnú podporu Izraelu počas prebiehajúcej genocídnej vojny v Gaze, vrátane telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom krátko po oznámení jej Nobelovej ceny v októbri.
Zaviazala sa, že v prípade nástupu do funkcie presunie venezuelské veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema.
Machado tiež vyjadrila podporu niekoľkomesačnej kampani amerického prezidenta Donalda Trumpa proti venezuelskému Madurovi, pričom sa pripojila k pravicovým jastrabom v jeho administratíve.
Predstavitelia Trumpa argumentujú, že Maduro má väzby na zločinecké drogové gangy, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre národnú bezpečnosť USA – napriek pochybnostiam, ktoré vyvolala spravodajská komunita Washingtonu – a pohrozili vojenským zásahom proti Venezuele.
Od septembra Trump nariadil viac ako 20 vojenských útokov proti údajným plavidlám obchodujúcim s drogami v Karibiku a pri tichomorskom pobreží Latinskej Ameriky, pri ktorých doteraz zahynulo 104 ľudí.
Masívne nasadenie amerických námorných a vzdušných síl prebieha aj v Latinskej Amerike, keďže rastú obavy, že Washington by mohol nariadiť inváziu do Venezuely s cieľom zvrhnúť Madura.
Assange tento týždeň uviedol, že Machadova podpora Trumpovej vojenskej kampane ju „kategoricky vylučuje“ z úvahy o udelení ceny, pretože porušuje kritériá stanovené v závete zakladateľa ceny, švédskeho vynálezcu a priemyselníka Alfreda Nobela.
„Sťažnosť ukazuje, že závet Alfreda Nobela z roku 1895 výslovne nariaďuje, aby cenu mieru dostal jednotlivec, ktorý počas predchádzajúceho roka ‚udelil ľudstvu najväčší úžitok‘ tým, že vykonal ‚najviac alebo najlepšiu prácu pre bratstvo medzi národmi‘,“ povedal Assange.
WikiLeaks tiež tvrdili, že existuje „skutočné riziko“, že finančné prostriedky boli alebo budú „odklonené od ich charitatívneho účelu napomáhať agresii, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom“.
Cenu mieru udeľuje nórska výberová komisia v Osle, ale Assange tvrdil, že nadácia so sídlom v Štokholme musí prevziať finančnú zodpovednosť. Švédska polícia potvrdila tlačovej agentúre AFP, že prijala sťažnosť.
Assange založil whistleblowingovú organizáciu WikiLeaks v roku 2006 a do popredia sa dostal v roku 2010 po zverejnení série únikov informácií od analytičky americkej armády Chelsea Manningovej.
V roku 2012 Assangeovi poskytlo útočisko ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, aby sa vyhol vydaniu do Švédska, kde čelil obvineniam zo sexuálnych útokov, ktoré boli nakoniec zrušené a zostal tam sedem rokov.
Potom bol v rokoch 2019 až 2024 uväznený v prísne stráženom londýnskom väzení Belmarsh, keď sa ho vláda USA snažila vydať kvôli obvineniam, ktoré sa pokúsil preniknúť do amerických vojenských databáz, aby získal citlivé tajné informácie.
Ako súčasť dohody ministerstva spravodlivosti USA o vine a treste bol Assange prepustený z väzenia v Spojenom kráľovstve v roku 2024 po tom, ako sa priznal k jedinému porušeniu špionážnych zákonov, a potom sa vrátil do svojej rodnej Austrálie.
