Masoud Pezeshkian prisľúbil, že podnikne kroky na ochranu kúpnej sily Iráncov, keďže mena padá na rekordné minimá.
Zverejnené 30. decembra 2025
Kliknite sem a zdieľajte na sociálnych sieťach
zdieľať2
Iránsky prezident Masoud Pezeshkian vyzval svoju vládu, aby vypočula „legitímne požiadavky“ demonštrantov, a zaviazal sa chrániť ich živobytie po dvoch dňoch demonštrácií v Teheráne proti klesajúcej národnej mene a hrozným ekonomickým podmienkam.
V komentároch na sociálnych sieťach, o ktorých v utorok informovala aj vládna tlačová agentúra IRNA, Pezeshkian uznal obavy demonštrantov, ktorí od nedele zatvorili svoje obchody a skandovali na uliciach na demonštráciách v hlavnom meste.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
„Živobytie ľudí je mojou každodennou starosťou,“ napísal Pezeshkian na X.
„Poveril som ministra vnútra, aby si vypočul legitímne požiadavky protestujúcich prostredníctvom dialógu s ich predstaviteľmi, aby vláda mohla zo všetkých síl konať pri riešení problémov a zodpovedne reagovať.“
Vláda mala „na programe zásadné kroky na reformu menového a bankového systému a zachovanie kúpnej sily ľudí“, dodal.
Obchodníci vychádzajú do ulíc
Protesty v Teheráne vypukli, keď iránsky rial klesol na nové rekordné minimá voči americkému doláru.
Riál v posledných týždňoch rýchlo klesá, keďže Spojené štáty a ich západní spojenci hromadia svoje sankcie a diplomatický tlak a hrozba ďalšej vojny s Izraelom pretrváva.
Obchodníci v blízkosti dvoch hlavných nákupných centier s technológiami a mobilnými telefónmi v teheránskej oblasti Jomhouri, ako aj na Veľkom bazáre a jeho okolí, v nedeľu zatvorili svoje podniky a vyšli do ulíc, pričom v pondelok popoludní nasledovali ďalšie protesty.
Na záberoch na sociálnych sieťach bolo vidieť, ako demonštranti skandovali: „Neboj sa, sme spolu.“
Viaceré videá ukázali, že protipokojové jednotky v plnej výzbroji nasadili slzotvorný plyn na rozohnanie demonštrantov.
Viaceré výzvy
Iránske štátne médiá informovali o protestoch, ale zdôraznili, že sú motivované skôr nekontrolovaným znehodnocovaním rialu, než širším rozčarovaním z teokratického establishmentu, ktorý vládne krajine od revolúcie v roku 1979.
Znehodnocujúca sa mena nie je jedinou výzvou, ktorej krajina čelí. Inflácia dosahuje približne 50 percent, čo je sústavne jedna z najvyšších na svete už niekoľko rokov, pričom podľa kontroverzného zákona o rozpočte sa majú dane zvýšiť o 62 percent.
Irán čelí zhoršujúcej sa energetickej kríze, zatiaľ čo väčšina priehrad zásobujúcich Teherán a mnoho ďalších veľkých miest zostáva uprostred ťažkej vodnej krízy takmer prázdna.
Medzitým má Irán jedno z najobmedzenejších internetových prostredí na svete.
Pokračujúci pokles kúpnej sily pre 90 miliónov Iráncov prichádza uprostred rastúceho tlaku zo strany USA, Izraela a ich európskych spojencov ohľadom iránskeho jadrového programu.
Izrael a USA zaútočili na Irán v júni počas 12-dňovej vojny, ktorá zabila viac ako 1000 ľudí, vrátane civilistov, desiatok najvyšších vojenských a spravodajských veliteľov a jadrových vedcov.
Irán naposledy zažil celoštátne protesty v rokoch 2022 a 2023, pričom tisíce ľudí prúdili do ulíc po celej krajine po smrti 22-ročného Mahsu Aminiho v policajnej väzbe za údajné nedodržiavanie prísnych islamských zákonov týkajúcich sa šatiek.
V súvislosti s protestmi boli zabité stovky ľudí, viac ako 20 000 bolo zatknutých a niekoľko ďalších bolo popravených.
