Pre obyvateľa Gazy Jásira Shaheena boli noci najťažšou časťou života počas izraelskej zničujúcej dvojročnej vojny v enkláve.
„Mnoho nocí sme preležali, naše pery suché, srdce nám búšilo strachom, mali sme pocit, akoby sa na nás zrútila samotná obloha,“ povedal pre Al Jazeera.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Pásmo leží v troskách – jeho ekonomika je zničená, infraštruktúra v troskách a jeho ľudia sú vysídlení, keďže krehké prímerie sprostredkované Spojenými štátmi sotva drží. Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze bolo potvrdených zabitých viac ako 68 000 Palestínčanov, pričom asi 10 000 je stále pochovaných pod troskami.
Keď sa svetoví lídri v katarskom hlavnom meste Dauha tento týždeň zaviazali, že „nikoho nenechajú pozadu“ na Druhom svetovom samite OSN o sociálnom rozvoji (WSSD), tieto záväzky boli v ostrom kontraste s realitou v Gaze, kde prístup k základným potrebám zostáva luxusom.
„Dokonca aj chlieb sa môže zdať nedostupný,“ prezradil Shaheen, vedúci tímu charitatívnej organizácie Humanity First UK v Gaze.
Distribúcia potravín Humanity First UK v Gaze (Courtesy of Humanity First UK)
Hoci ceny v porovnaní s najhoršími obdobiami vojny klesli, stále sú šesť až desaťkrát vyššie, povedal Shaheen.
Vládny úrad pre médiá v Gaze vo štvrtok uviedol, že Izrael povolil vstup len 4 453 nákladným autám, čo je sotva štvrtina toho, čo sa malo podľa dohody o prímerí, ktorá nadobudla platnosť 10. októbra, denne.
Medzitým bola infraštruktúra v enkláve takmer úplne zničená, lamentoval Shaheen, pričom zostali len trosky „kde kedysi stáli ulice a budovy“.
Podľa odhadov OSN bolo od začiatku izraelskej vojny proti enkláve 7. októbra 2023 poškodených alebo zničených 92 percent všetkých obytných budov v Gaze, ktoré vyprodukovali 55 až 60 miliónov ton sutiny.
„Školy, kliniky, obchody, domy… všetko, čo umožňovalo životu fungovať, sa zmenilo na prach,“ povedal.
Rozvoj „nemožný“ kvôli nedostatku práv
Na WSSD tento týždeň, ktorý sa skončil vo štvrtok, členské štáty potvrdili záväzky prijaté na summite v roku 1995 v Kodani, vrátane odstránenia chudoby, poskytovania „slušnej“ práce, sociálnej integrácie, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva sveta.
Výsledná politická deklarácia z Dauhy, prijatá na konci summitu, bola „podporným impulzom pre rozvoj“, uviedol generálny tajomník OSN Antonio Guterres.
Podľa Rohana Talbota, riaditeľa advokácie v britskej Medical Aid for Palestinians, však globálne deklarácie, ako je WSSD, robia len málo vzhľadom na hroznú situáciu v Gaze.
„Napriek prímeriu zostáva situácia v zdravotníctve katastrofálna, s vážnym nedostatkom zdravotníckeho vybavenia a liekov a so stovkami zdravotníckych pracovníkov zabitých alebo stále zadržiavaných,“ povedal pre Al-Džazíru.
„Rozvoj je nemožný, zatiaľ čo Palestínčanom sú odopierané tie najzákladnejšie práva na bezpečnosť, pohyb a dôstojnosť.“
Echoing Talbot, vedúci Humanity First UK, Aziz Hafiz, povedal, že „žiadna deklarácia, akokoľvek výrečná, nemôže nahradiť základné právo na slobodu a bezpečnosť“.
„Rozvoj nemôže prekvitať izolovane od spravodlivosti a mieru,“ povedal Al-Džazíre. Tvrdil však, že to neznamená, že „čakáme na mier.
„Každý odborný program, školská rehabilitácia alebo psychosociálna iniciatíva sa stáva aktom odporu voči zúfalstvu,“ povedal. „Zatiaľ čo trvalý mier zostáva hlavným predpokladom prosperity, zachovanie ľudskej dôstojnosti v súčasnosti je rovnako dôležité.“
Talbot z MAP tvrdil, že pre akýkoľvek „zmysluplný rozvoj“ musí medzinárodné spoločenstvo zabezpečiť dodržiavanie humanitárneho práva.
„Musí existovať skutočný tlak na izraelskú vládu ako okupačnú mocnosť, aby presadila trvalé prímerie, otvorila priechody a umožnila neobmedzený vstup pomoci a zdravotníckeho materiálu pre tisíce zranených Palestínčanov,“ povedal.
‚Prestavba je ako sen‘
Po dvoch rokoch neúnavných izraelských útokov a ničenia Shaheen povedal, že Palestínčania v Gaze najviac chcú „obnoviť (svoje domovy) vlastnými rukami a znovu získať kus normálneho života“.
„Život v vysídlených táboroch je jednou z najťažších vecí, ktorými ľudia teraz prechádzajú,“ zdôraznil.
„Väčšina ľudí nemá žiadne skutočné útočisko, iba tenké, chatrné stany, ktoré sotva stoja proti vetru. Nie je tu priestor, súkromie, žiadne pohodlie. Keď prší alebo keď páli slnko, nie je kam ujsť.“
Shaheen však hovorí, že rozsah devastácie vyvoláva bolestivé otázky o tom, ako vyzerá prestavba.
„Ako dlho bude trvať odstránenie trosiek? Počuli sme, že to môže trvať roky. A ak odpratávanie trosiek trvá tak dlho, ako dlho bude trvať, kým sa vôbec začne prestavba?“ povedal.
Pohľad na ťažko poškodenú štvrť Jabalia v severnej Gaze (Súbor: Anas Zeyad Fteha/Agentúra Anadolu)
Čo je však dôležitejšie, pre Shaheena prestavba nie je len o „betóne a stenách“.
„Ide o prebudovanie ich životov, ich pocitu bezpečia a ich dôstojnosti. Nechcú, aby sa budovy opäť postavili, ale aby sa vrátil život.“
Izrael podľa vládneho úradu pre médiá v Gaze porušil prímerie najmenej 80-krát. Od začiatku prímeria zabila izraelská armáda viac ako 240 Palestínčanov vrátane desiatok detí.
Riaditeľ advokácie MAP Talbot povedal, že jedinou cestou k udržateľnému mieru a rozvoju v pásme sú „spravodlivosť a zodpovednosť“ za spáchané zverstvá.
„Vyhlásenia a summity zostanú prázdnymi cvičeniami, pokiaľ nebudú spojené s politickou vôľou ukončiť základné príčiny utrpenia Gazy, vrátane pokračujúcej vojenskej okupácie a blokády Izraela,“ povedal.
„Palestínčania musia mať sebaurčenie, aby viedli svoje zotavenie a definovali, ako bude vyzerať ich budúcnosť.“
