Stovky ľudí sa pripojili k protestu vedenému domorodými obyvateľmi v druhý deň klimatického summitu OSN v brazílskom meste Belem, ktorý zdôraznil napätie v súvislosti s tvrdením brazílskej vlády, že stretnutie je otvorené pre hlasy domorodých obyvateľov.
Desiatky domorodých demonštrantov si vynútili vstup na 30. výročnú konferenciu OSN o zmene klímy (COP30) v utorok večer po tom, čo sa stovky ľudí zúčastnili na pochode na miesto konania.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
„Nemôžeme jesť peniaze,“ povedal Gilmar, domorodý vodca z komunity Tupinamba v blízkosti dolného toku rieky Tapajos v Brazílii, ktorý používa iba jedno meno, odkazujúc na dôraz na klimatické financovanie na mnohých stretnutiach počas prebiehajúceho summitu.
„Chceme, aby naše pozemky netrpeli agrobiznisom, ťažbou ropy, nelegálnymi baníkmi a nelegálnymi ťažbami dreva.“
Hovorca OSN, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť vo vnútri dejiska, uviedol vo vyhlásení, že „skupina demonštrantov prelomila bezpečnostné bariéry pri hlavnom vchode do COP, pričom spôsobila ľahké zranenia dvom bezpečnostným pracovníkom a menšie škody na mieste konania“.
Protest prišiel v čase, keď brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vyzdvihol domorodé komunity ako kľúčových hráčov v tohtoročných rokovaniach COP30, aj keď počas jeho predsedníctva niekoľko priemyselných odvetví naďalej zasahuje do amazonského dažďového pralesa.
Lula minulý týždeň na summite lídrov povedal, že účastníci COP30 budú „inšpirovaní domorodými obyvateľmi a tradičnými komunitami – pre ktorých bola udržateľnosť vždy synonymom ich spôsobu života“.
Domorodí účastníci, ktorí sa zúčastňujú protestov na stretnutí o zmene klímy a okolo neho, však tvrdia, že je potrebné urobiť viac, a to zo strany Lulovej ľavicovo orientovanej vlády doma aj na celom svete.
Spoločné vyhlásenie pred summitom domorodých obyvateľov Amazonskej nížiny a všetkých biomov Brazílie zdôraznilo dôležitosť ochrany pôvodných území v Amazónii.
Ako „záchyt uhlíka približne 340 miliónov ton“ oxidu uhličitého, najväčší dažďový prales na svete, „predstavuje jednu z najúčinnejších stratégií na zmiernenie a adaptáciu“, uvádza sa vo vyhlásení.
Demonštranti vrátane domorodého obyvateľstva sa v utorok zúčastňujú na demonštrácii na okraji Konferencie OSN o zmene klímy (COP30) v Brazílskom Beléme (Anderson Coelho/Reuters)
Vo vyhlásení sa tiež požaduje, aby boli domorodé územia vylúčené z ťažby a iných činností, vrátane „najmä povodia Amazonky, Konga a Borneo-Mekong-juhovýchodná Ázia“.
Leo Cerda, jeden z organizátorov protestnej flotily Yaku Mama, ktorá dorazila na summit po preplávaní 3 000 km (1 864 míľ) po rieke Amazon, pre Al Jazeera povedal, že domorodé obyvateľstvo sa snaží zabezpečiť prírodu nielen pre seba, ale aj pre ľudstvo.
„Väčšina štátov chce naše zdroje, ale nechcú zaručiť práva domorodých obyvateľov,“ povedal Cerda.
Keď sa flotila plavila smerom k COP30, brazílska štátna ropná spoločnosť Petrobras získala licenciu na začatie prieskumných pobrežných ropných vrtov v blízkosti ústia rieky Amazonky.
„Nemôžete robiť politiku v oblasti klímy bez pôvodných obyvateľov pri rokovacom stole.“
Táto flotila domorodých aktivistov práve preplávala celú dĺžku rieky Amazon, aby priniesla svoje posolstvo na klimatickú konferenciu #COP30. pic.twitter.com/55YjlZgJct
— AJ+ (@ajplus) November 11, 2025
Cerda tiež povedal, že je dôležité, aby sa na konferencii zúčastnili domorodí ľudia, keďže priemysel fosílnych palív sa tiež zúčastňuje na stretnutiach už niekoľko desaťročí.
Podľa denníka The Guardian sa na klimatických summitoch OSN za posledné štyri roky zúčastnilo približne 5 350 lobistov za fosílne palivá.
Tohtoročného summitu sa zúčastňujú zástupcovia zo 195 krajín, pričom nezaznamenali ani Spojené štáty. Za prezidenta Donalda Trumpa USA bojovali proti opatreniam v oblasti zmeny klímy, čím ešte viac posilnili svoju úlohu najväčšieho historického producenta fosílnych palív na svete.
Najnovšie Trump torpédoval rokovania o riešení emisií z lodného priemyslu.
Je pozoruhodné, že tohtoročné zasadnutie je prvé, odkedy najvyšší súd OSN, Medzinárodný súdny dvor (ICJ), rozhodol, že krajiny musia splniť svoje záväzky v oblasti klímy a že ak tak neurobia, môže to porušiť medzinárodné právo.
