Napriek všetkej diskusii o beletrizovaní futbalového podujatia, ktoré ľudia intenzívne vnímajú, a o tom, ako sú zastúpené niektoré postavy, môže byť film „Saipan“ značne iróniou. Možno to odhalilo niečo nové.
Aj keď je ťažké povedať, či sa „spoilery“ môžu vzťahovať na skutočnú históriu a na takú, kde sa ľudia už dve desaťročia hádajú o jemných detailoch, tu sa to pravdepodobne hodí. Zvážte teda toto spravodlivé varovanie.
reklama
Nie je to len spoiler, ktorý nasleduje, ale detail, ktorý môže zmeniť pohľad ľudí na jednu z najväčších kontroverzií v írskej športovej histórii, ako aj príbeh o tom, ako hviezdny kapitán Manchestru United akosi nehral na majstrovstvách sveta, na ktoré mal kľúčový význam pre kvalifikáciu – už z princípu.
Film je o odchode Roya Keana z írskej reprezentácie v predvečer majstrovstiev sveta 2002 kvôli jeho nepriateľstvu s manažérom Mickom McCarthym… ale mohol tam byť zvrat.
Na vrchole filmu, keď je Írsko v šialenstve nad tým, či sa Keane môže vrátiť, postava McCarthyho, ktorú hrá Steve Coogan, mu skutočne zavolá. Rozsah tohto by bol obrovský, pretože jednou z posadnutostí krajiny bolo prinútiť týchto dvoch mužov, aby sa rozprávali. Ako vysvetľuje scenárista Paul Fraser, Coogan sa pri príprave na túto rolu radil s McCarthym.
„Mick povedal Stevovi o tom, čo sa stalo na samom konci filmu, že mu zavolal a povedal ‚chceš hrať?‘ Nemyslím si, že to Mick niekedy vyhlásil… a to bol dodatok k scenáru na poslednú chvíľu. Ale to je to, čo povedal Stevovi. A pomyslel som si: ‚Musím to tam dať, pretože je to dôležité‘.
reklama
Povedať, že celý príbeh bol pre Ír dôležitý, je slabé slovo. Keaneov odchod – napokon podnietený hádkou o zlej príprave na výcvikovej základni, z ktorej film pochádza – bol opísaný ako „moment princeznej Diany v krajine“. Takéto pocity sa skutočne objavujú vo filmových zostrihoch skutočných záberov, ktoré slúžia na zobrazenie emocionálneho chaosu, do ktorého sa Írsko dostalo. Alebo, ako hovorí spolurežisér Glenn Leyburn, „horúčkový sen“.
Ak si odpustíte krátke odbočenie do prvej osoby, tento spisovateľ to cítil až príliš horlivo. Ako vtedy 18-ročný v Dubline, ktorý bol posadnutý futbalom a tiež študoval žurnalistiku, som robil diplomovú prácu o mediálnom pokrytí „Saipanu“. Bol som hlboko. Dokonca viem o skupine bratov, ktorí zorganizovali v podstate „summit“, aby rozhodli o postoji rodiny.
Pri sledovaní filmu z tejto perspektívy existuje nebezpečenstvo, že vám príliš záleží na jemných detailoch – čo je bežný problém skutočných príbehov.
Film pripomína moment, ktorý rozdeľuje názory dodnes (Archív PA)
Ale film bol väčšinou len… skvelá zábava. Je to tiež vtipné, a to hneď z dvoch hľadísk, v neposlednom rade preto, že už len zmienka o niektorých detailoch vybagrovala 24-ročné hádky.
reklama
Fraser, Leyburn a spolurežisérka Lisa Barros D’Sa sa domnievajú, že tón mal evokovať absurditu tohto obdobia.
„Predpokladám, že je to zvýšený tón,“ hovorí Barros D’Sa a ukazuje na vynájdenú obrovskú kartónovú hlavu skvele pozorovaného Keana Eanny Hardwicke, ktorá ho zrejme sleduje. „Zdalo sa mi, ako keby Írsko vstúpilo do Saipanu a cez zrkadlo, aby konfrontovalo možno skreslenú, prehnanú, ale v konečnom dôsledku odhaľujúcu verziu samého seba.“
Leyburn dodáva: „Ak sa pozriete na široké ťahy, tím ide na ostrov, na ktorý sa dostali za 24 hodín, tri rôzne lety a nie je tam žiadne futbalové ihrisko ani lopty. To je absurdné.“
Tón však zašiel len tak ďaleko. „Je to napísané ako tragédia,“ hovorí Fraser. „Vnímal som to ako dve neuveriteľne komplikované egá neochotné odstúpiť a pozrieť sa na následky. Ak by jedno z nich mohlo mať len…“
reklama
To sú slová, ktoré mnohí írski fanúšikovia vyslovili v priebehu rokov, keď prevláda presvedčenie, že vrcholný Keane mohol viesť dobrú stranu do finále majstrovstiev sveta, ktoré sa vyznačuje nepokojmi. Ďalší spoiler: Írsko vyradilo Španielsko v osemfinále na penalty.
Éanna Hardwicke a Steve Coogan hrajú Keane a McCarthy (Getty Images pre BFI)
„Veľkou tragédiou bolo, že neboli schopní komunikovať a prekonať tieto veci,“ hovorí Leyburn. „V tomto som mal svoju stranu, ale súcitím s oboma mužmi, z ktorých obaja vášnivo chcú to isté, sú masívne odhodlaní to uskutočniť, ale majú rozdielne perspektívy a sú vydaní na milosť a nemilosť okolnostiam okolo seba.“
Preto, vysvetľuje Barros D’Sa, film bol tiež urobený ako „príbeh o stroskotaní lode“, samotný ostrov je postavou v tomto klasickom zmysle, pretože oboch mužov uzavrel.
reklama
„Naozaj ma tá bublina zaujala,“ vysvetľuje Fraser. „Bolo to skoro, keď Írsko išlo spať, Saipan sa zobudil.“
Do toho sa ponorili aj tvorcovia, ktorí spotrebovali všetok materiál z doby. Barros D’Sa často vo svojom aute počúvala hodiny hysterických rozhlasových debát, v ktorých bol autor životopisov Keane Eamon Dunphy do značnej miery hlavnou postavou.
Aj keď tvorcovia nemusia opakovať myšlienku, že detaily zo skutočného života sa musia zmeniť, aby sa vytvoril pútavý príbeh, niektoré rozhodnutia vyvolávajú zaujímavé otázky.
Skutočný príbeh Saipanu vo svojej podstate pôsobí tak, že je o dvoch veciach: stáť si za svojimi zásadami a írskej identite, najmä pokiaľ ide o náhodnejšie staré Írsko, ktoré je tam šťastné, a Keaneovu modernú ultraprofesionalitu. „Samozrejme, moderný svet vyzerá trochu viac ako Royova verzia toho, ako by sa veci mali robiť,“ hovorí Barros D’Sa.
reklama
Čo sa týka írskej identity, osobitnou témou je prieskum diaspóry do Spojeného kráľovstva; „plastové paddies“, ktorými sa írske tímy v tej dobe stali známymi.
Spolurežiséri Lisa Barros D’sa a Glenn Leyburn (na obrázku) a scenárista Paul Fraser vysvetlili proces výroby filmu (Getty Images)
To všetko prispieva k dramatickému vyvrcholeniu filmu a jednej z jeho hlavných kontroverzií. To je posledný spor medzi McCarthym a Keanom, ktorý videl, že hráč odišiel. Bývalí hráči, ktorí boli v miestnosti, trvali na tom, že Keane nikdy nenazval svojho manažéra „anglickým c**t“ ani nespochybňoval jeho Írstvo, ako bolo krátko oznámené v roku 2002, a že veria, že film zobrazuje.
Ale. „Vo filme nie je žiadny bod, kde sa to skutočne hovorí,“ smeje sa Leyburn. „Píše sa tam ‚zbytočná kravina. Ukazuje to omylnosť pamäti!“
reklama
Ak Keane priamo spochybnil McCarthyho írstvo – a to v tíme „Anglos“ – zainteresované strany popreli, Fraser vysvetľuje dôvody. „Príbeh musí byť založený na tomto argumente,“ hovorí. „Keď píšete scénu a máte eskalujúcu hádku, musíte sa dostať do bodu, kedy pôjdete ‚oh, sakra, už sa z toho nevrátiš‘. A už sa z toho nevrátiš. Je to tam z iného dôvodu ako tie druhy hádok, ktoré má generácia Írov…“
„Tváre ľudí, spôsob, akým o tom hovorili, bolo jasné, že bola prekročená hranica,“ hovorí Leyburn. „A čo sa týka angličtiny, samozrejme, máme širší výskum, Royove autobiografie,“ dodáva Barros D’Sa.
Bola tam jedna čiara, ktorú nemohli prekročiť. „Niektorí ľudia mi povedali, že ten príbeh poznajú, ale stále si mysleli, že by sa mohol vrátiť a hrať,“ hovorí Fraser. „Je to fikcia, ale založená na nejakej danej pravde. Nie je to ako ‚Inglourious Basterds‘, nikdy nebude existovať verzia tohto, kde Roy zostane a Írsko porazí Španielsko.“
