Spojené štáty americké varovali Dočasnú prezidentskú radu Haiti a napísali, že zvážia kroky, ak by dočasný riadiaci orgán ohrozil bezpečnosť karibskej krajiny.
Vo štvrtkovom stroho formulovanom príspevku na sociálnych sieťach americké veľvyslanectvo na Haiti tvrdilo, že jeho cieľom je „vytvorenie základnej bezpečnosti a stability“.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
„Spojené štáty by považovali akékoľvek úsilie o zmenu zloženia vlády nezvolenou Dočasnou prezidentskou radou v tomto neskorom štádiu jej funkčného obdobia (ktoré má vypršať 7. februára) za snahu podkopať tento cieľ,“ napísal námestník ministra zahraničných vecí Christopher Landau.
Dodal, že USA by reagovali, ak by k takýmto zmenám v rade došlo. Jeho vyhlásenie však nedokázalo identifikovať presné okolnosti, ktoré viedli k varovaniu.
„Spojené štáty by považovali každého, kto by podporoval takýto rušivý krok uprednostňujúci gangy, za to, že koná v rozpore so záujmami Spojených štátov, regiónu a haitského ľudu, a budú podľa toho konať,“ povedal Landau.
Haiti naďalej zápasí s pustošením rozsiahleho násilia gangov, nestabilitou a korupciou vo svojej vláde.
Americká hrozba však pravdepodobne vyvolá otrasy v celom regióne, najmä po útoku na Venezuelu z 3. januára.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa opakovane presadzovala názor, že celá západná pologuľa patrí do jej sféry vplyvu, ako súčasť politiky, ktorú nazvala „Donroeova doktrína“, čo je riff na Monroeovu doktrínu z 19.
Trump sa odvolal na túto premisu na ospravedlnenie použitia americkej vojenskej sily na únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ako aj na tvrdenie, že USA potrebujú ovládnuť Grónsko.
Politická kríza
Haiti, ktoré sa nachádza asi 11 000 kilometrov juhovýchodne od USA, už dlho zápasí s nestabilitou. Je považovaná za najchudobnejšiu krajinu na západnej pologuli, keďže naďalej trpí dedičstvom zahraničných intervencií, diktatúr a prírodných katastrof.
V roku 2021 však krajina čelila novej kríze, keď bol vo svojom dome v hlavnom meste Port-au-Prince zavraždený prezident Jovenel Moise.
Federálne voľby sa odvtedy nekonali, čo viedlo ku kríze dôvery vo vládu. Posledným federálne zvoleným funkcionárom vyprší mandát v roku 2023.
Odborníci tvrdia, že nedostatok vedenia umožnil haitským gangom prekvitať a od atentátu na Moisea ovládli rozsiahle územia vrátane až 90 percent hlavného mesta.
Výsledné násilie vyhnalo z domovov viac ako 1,4 milióna Haiťanov. Milióny ďalších trpia potravinovou neistotou, keďže dopravné cesty sú často obmedzené zátarasami vedenými gangmi.
Tento týždeň správa Organizácie Spojených národov zistila, že medzi januárom a novembrom minulého roka bolo pri násilnostiach zabitých odhadom 8 100 ľudí. To znamená eskaláciu od roku 2024, keď ich ročný celkový počet bol 5 600.
Vynaložilo sa však úsilie na obnovenie stability krajiny. Prechodná prezidentská rada bola navrhnutá ako dočasná riadiaca štruktúra na stanovenie rámca pre nové federálne voľby. Bola založená v roku 2024 a má deväť členov, ktorí rotujú vo funkcii predsedu.
Rada však veľmi rýchlo čelila kritike za svoje členstvo – prevažne vybrané z podnikateľskej a politickej elity krajiny – a rozvírili sa obvinenia z korupcie. Boje vypukli aj medzi členmi.
K napätiu v rade prispeli aj USA. V novembri oznámila vízové obmedzenia voči nemenovanému vládnemu predstaviteľovi, ktorý bol neskôr v médiách identifikovaný ako jeden z členov rady, ekonóm Fritz Alphonse Jean.
Zatiaľ čo rada mala usporiadať odstupňované voľby od novembra minulého roka, nepodarilo sa jej splniť tento štandard a prvé hlasovanie bolo odložené na august.
Medzitým sa má mandát rady rozpustiť 7. februára a budúcnosť panelu zostáva nejasná.
OSN vyzýva na akciu
V tohtotýždňovej správe o Haiti spojil generálny tajomník OSN Antonio Guterres pokračujúcu humanitárnu krízu na Haiti s vákuom v jeho vláde.
„Násilie sa geograficky zintenzívnilo a rozšírilo, čím sa zhoršila potravinová neistota a nestabilita, keďže prechodné vládne opatrenia pred vypršaním platnosti a oneskorenými voľbami sú stále naliehavé,“ povedal Guterres.
Ďalší predstaviteľ OSN – Carlos Ruiz-Massieu, ktorý vedie Integrovaný úrad OSN na Haiti (BINUH) – tiež zdôraznil okamžitú potrebu transparentných demokratických procesov a jednotného vládnutia.
„Povedzme si to jasne: krajina už nemá čas plytvať dlhotrvajúcimi vnútornými bojmi,“ povedal.
Ruiz-Massieu však v stredajšom prejave v Bezpečnostnej rade OSN dodal, že pred tohtoročnými plánovanými voľbami sa objavili „povzbudivé“ signály. Ocenil snahy zvýšiť registráciu voličov, a to aj v haitskej diaspóre, a podporiť politickú účasť žien.
Ruiz-Massieu však zdôraznil, že obavy o bezpečnosť, vrátane násilia gangov, by mohli brániť demokratickému procesu a že pred voľbami je potrebné urobiť viac.
„Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať trvalú koordináciu medzi príslušnými inštitúciami, predvídateľné financovanie volebného procesu a bezpečnostné podmienky, ktoré umožnia všetkým voličom a kandidátom zúčastniť sa bez strachu,“ povedal.
OSN tiež naznačila, že koncom tohto roka posilní svoju mnohonárodnú misiu na podporu bezpečnosti na Haiti o ďalších vojakov.
