Obchodný prebytok Číny – rozdiel medzi hodnotou tovaru, ktorý dováža a vyváža – po prvýkrát dosiahol 1 bilión dolárov, čo je významné meradlo v úlohe krajiny ako „továrne sveta“, ktorá vyrába všetko od ponožiek a záclon až po elektrické autá.
Za prvých 11 mesiacov tohto roka vzrástol čínsky export na 3,4 bilióna dolárov, zatiaľ čo dovoz mierne klesol na 2,3 bilióna dolárov. To zvýšilo obchodný prebytok krajiny na približne 1 bilión dolárov, uviedla v pondelok čínska Generálna colná správa.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Zásielky do zámoria z Číny vzrástli napriek globálnej obchodnej vojne amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá z veľkej časti pozostávala z rozsiahlych „recipročných“ ciel na väčšinu krajín, ktoré boli zavedené začiatkom tohto roka v snahe znížiť obchodný deficit USA.
Ale Čína, ktorá bola pôvodne zasiahnutá americkými clami vo výške 145 percent predtým, ako boli znížené, aby umožnili obchodné rokovania, vyviazla z patovej situácie bez ujmy zvýšením dodávok na trhy mimo USA.
Po Trumpovom víťazstve vo voľbách v roku 2024 začala Čína diverzifikovať svoj exportný trh smerom od USA výmenou za užšie vzťahy s juhovýchodnou Áziou a Európskou úniou. Okrem toho zriadila nové výrobné uzly mimo Číny pre nízkotarifný prístup.
Prečo má Čína taký veľký obchodný prebytok?
Čínsky export sa minulý mesiac vrátil k rastu po nečakanom poklese v októbri, pričom vzrástol na 5,9 percenta viac ako pred rokom a ďaleko prekonal 1,9 percentný nárast dovozu, podľa čínskej Generálnej colnej správy.
Tovarový prebytok Číny za prvých 11 mesiacov roku 2025 vzrástol o 21,7 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Väčšinu tohto nárastu spôsobil silný rast high-tech tovarov, ktorý predbehol nárast celkového exportu o 5,4 percenta.
Vývoz automobilov, najmä elektrických vozidiel, vzrástol, keď čínske firmy získali podiel na japonskom a nemeckom trhu. Podľa údajov poradenskej spoločnosti Automobility so sídlom v Číne sa v tomto roku celkové dodávky automobilov zvýšili o viac ako jeden milión na približne 6,5 milióna kusov.
A hoci Čína stále zaostáva za americkými lídrami, ako je Nvidia, pokiaľ ide o pokročilé čipy, stáva sa dominantnou vo výrobe polovodičov (používaných vo všetkom, od elektromobilov po zdravotnícke zariadenia). Vývoz polovodičov sa za uvedené obdobie zvýšil o 24,7 percenta.
Technologický pokrok Číny tiež podporil stavbu lodí, kde vývoz vzrástol o 26,8 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024.
Ako to teda Čína dosiahla vzhľadom na nepriateľské prostredie globálneho obchodu?
Presmerovanie a diverzifikácia
Hoci Washington v posledných mesiacoch znížil clá na čínsky dovoz, zostávajú vysoké. Priemerné dovozné clá na čínsky tovar sú v súčasnosti na úrovni 37 percent. Z tohto dôvodu čínske zásielky do USA klesli do novembra medziročne o 29 percent.
Niektoré čínske spoločnosti presunuli svoje výrobné závody do juhovýchodnej Ázie, Mexika a Afriky, čo im umožnilo obísť Trumpove clá na tovar prichádzajúci priamo z Číny. Napriek tomu celkový obchod medzi oboma krajinami zostáva na nízkej úrovni.
Za prvých osem mesiacov tohto roka napríklad USA doviezli z Indonézie tovar v hodnote približne 23 miliárd USD, čo predstavuje takmer tretinový nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024. Je všeobecne známe, že nárast je spôsobený presmerovaním čínskeho tovaru cez Indonéziu.
„Zdá sa, že úloha presmerovania obchodu pri vyrovnávaní tlaku z amerických ciel stále rastie,“ napísal v pondelok v poznámke pre klientov Zichun Huang, ekonóm Capital Economics. Huang dodal, že „vývoz do Vietnamu, hlavného (čínskeho) centra presmerovania, naďalej rýchlo rástol.
Keď sa obchod s USA oslabil, Čína zdvojnásobila rozvoj vzťahov s ďalšími hlavnými obchodnými partnermi. To zahŕňa 15-percentný nárast čínskych zásielok do EÚ v porovnaní s predchádzajúcim rokom a 8,2-percentný nárast exportu do krajín juhovýchodnej Ázie.
Slabšia mena
Ďalším dôvodom obchodného úspechu Číny je, že jej mena bola v posledných rokoch v porovnaní s ostatnými lacná. Nižší renminbi spôsobuje, že vývoz je relatívne lacný na výrobu a dovoz je relatívne drahý na spotrebu.
Čína udržiava „riadený kurz“ renminbi – čo znamená, že centrálna banka intervenuje na devízových trhoch, aby udržala svoju hodnotu voči iným menám – s cieľom udržať stabilnú cenu.
Mnoho ekonómov už roky tvrdí, že čínska mena je podhodnotená. Podľa ich názoru to poskytuje vývozcom konkurenčnú výhodu tým, že zvyšuje príťažlivosť lacných čínskych výrobkov na úkor iných krajín, čo vedie k veľkej nerovnováhe v obchode.
Ak vezmeme do úvahy globálnu dynamiku inflácie, skutočný efektívny výmenný kurz – meradlo konkurencieschopnosti čínskeho tovaru – je skutočne na najslabšej úrovni od roku 2012.
Ako sa sem Čína dostala?
Ohromujúci čínsky obchodný prebytok vo výške 1 bilióna dolárov – nikdy predtým zaznamenaný v ekonomickej histórii – je vyvrcholením desaťročí priemyselnej politiky, ktorá umožnila Číne vymaniť sa z nízkopríjmovej agrárnej spoločnosti v 70. rokoch a stať sa dnes druhou najväčšou svetovou ekonomikou.
Čína sa v 80. rokoch etablovala ako spoľahlivý výrobca lacného priemyselného tovaru, ako sú tričká a topánky. Odvtedy sa vyšplhala po priemyselnom rebríčku k tovarom s vyššou hodnotou, ako sú elektrické vozidlá a solárne panely.
Jednoznačne jeho najväčším sektorom z hľadiska exportu je elektronika. Čína v roku 2024 vyviezla do celého sveta elektronický tovar v celkovej hodnote viac ako 1 bilión USD. Takto sa postupuje podľa vzoru iných priemyselných krajín, pričom začína s jednoduchým tovarom náročným na pracovnú silu a potom prechádza do zložitejších sektorov. Čína to však urobila s nezvyčajným rozsahom a rýchlosťou, aby upevnila svoju dominanciu v mnohých globálnych dodávateľských reťazcoch.
Dominuje aj obchodu s kovmi vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre výrobu širokej škály tovarov od smartfónov až po bojové lietadlá.
Dvanásť zo 17 kovov vzácnych zemín v periodickej tabuľke sa nachádza v Číne a ťaží sa v nej 60 až 70 percent svetových zdrojov vzácnych zemín. Vykonáva aj 90 percent spracovania týchto kovov na komerčné využitie.
(Al Jazeera)
V historickom kontexte je obchodný prebytok Číny s tovarom z továrne väčší ako podiel na jej ekonomike, ako mali USA v rokoch po druhej svetovej vojne, keď sa väčšina ostatných výrobných krajín dostávala z vojnových trosiek.
Ako ostatné krajiny reagujú na rozširujúcu sa dominanciu Číny?
Mnohí hľadajú spôsoby, ako napraviť rovnováhu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý minulý týždeň navštívil Čínu, varoval, že EÚ môže prijať „silné opatrenia“ vrátane uvalenia vyšších ciel, ak Peking nevyrieši nerovnováhu.
EÚ už uvaluje dodatočné clá na elektrické vozidlá (EV) vyrobené v Číne, ktoré sa pohybujú od 17 percent do 35,3 percenta, napríklad k existujúcemu 10-percentnému dovoznému clu.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval do Číny na dvojdňovú cestu v pondelok tento týždeň a stal sa posledným vysokým európskym predstaviteľom, ktorý navštívil na rozhovoroch uprostred rýchlo sa rozvíjajúceho obchodu s tovarom medzi krajinou a Európou.
Wadephul pred svojou cestou uviedol, že plánuje prediskutovať otázku ciel so svojimi čínskymi partnermi, najmä tých, ktoré sa týkajú vzácnych zemín, okrem obáv z priemyselných „nadmerných kapacít“, ktoré podľa neho deformujú globálne ceny priemyselného tovaru.
Bude čínsky export naďalej rásť?
Napriek úsiliu USA a ďalších bohatých krajín diverzifikovať sa od Číny len málo ekonómov očakáva, že sa dynamika širokospektrálneho obchodu krajiny v blízkej dobe spomalí.
Ekonómovia z Morgan Stanley predpovedajú, že podiel Číny na globálnom exporte tovarov dosiahne do konca desaťročia 16,5 percenta, čo je nárast zo súčasných 15 percent, čo odráža schopnosť Číny rýchlo sa prispôsobiť meniacemu sa globálnemu dopytu.
Čoskoro, silná obchodná výkonnosť Číny znamená, že ročný cieľ rastu – stanovený Pekingom na usmerňovanie hospodárskej politiky a zosúlaďovanie regionálnych vlád – pravdepodobne splní asi 5 percent.
