Členka Medzinárodného olympijského výboru Afganistanu Samira Asghariová tvrdí, že orgány Talibanu musia čeliť krutej pravde, že ak majú byť niekedy medzinárodne akceptované, musia rešpektovať práva žien na vzdelanie a šport.
Asghari, ktorý vo veku 31 rokov žije už druhýkrát v exile, však uprednostňuje spoluprácu s afganskými vládcami.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Vláda Talibanu zakázala dievčatám starším ako 12 rokov chodiť do škôl a ženám zakázala väčšinu pracovných miest a verejných služieb – a tiež športovať.
Asghari, ktorá sa v roku 2018 stala vôbec prvou členkou MOV Afganistanu, akceptuje jej „situácia je dosť náročná“ a udieranie do bubna afganského ženského športu „si vyžaduje určité opatrenia“.
Napriek tomu sa bývalá medzinárodná basketbalová hráčka, podobne ako mnohé špičkové afganské atlétky, nedá odradiť, keď hovorí o zaobchádzaní so ženami pod vedením Talibanu.
„Skutočnosť je taká, že keď sa verejne postavíte za práva žien, stanete sa terčom, ale pevne verím v komunikáciu a angažovanosť,“ povedala v e-mailovom rozhovore pre tlačovú agentúru AFP.
„Pokiaľ bude Taliban v Afganistane realitou, nemôžeme si dovoliť strácať čas nič nerobením.
„Vo svojej úlohe som sa pokúsil pomôcť zmierniť diskusie medzi MOV a tými, ktorí to momentálne riadia, so zameraním na športové práva žien a dievčat a najmä dievčat základných škôl, ktoré sú stále v Afganistane.“
Asghari, jedno zo štyroch detí narodených matke profesionálnej vizážistky na dôchodku a otcovi, ktorý bol manažérom afganského olympijského národného výboru, hovorí, že „rozhovory nie sú vždy ľahké“.
„Nejde im o legitimizáciu akejkoľvek vlády,“ povedala.
„Sú však veľmi dôležité pre vytváranie hmatateľných príležitostí pre budúce generácie mladých chlapcov a dievčat v Afganistane.“
„Dúfam, že FIFA sa dokáže zosúladiť s rozhovormi MOV s Talibanom“
Keďže afganské športovkyne sú rozšírené po celom svete, zostavovanie tímov je zložité.
Ženský futbalový tím Afghan Women United, ktorý tvoria hráčky so sídlom v Európe a Austrálii, však nedávno súťažil na FIFA Unites: Women’s Series 2025 v Maroku.
„Táto podpora pre športovcov mimo Afganistanu je len prvým krokom a dúfam, že FIFA sa dokáže zosúladiť s prebiehajúcimi rozhovormi MOV s Talibanom,“ povedala.
Asghari, ktorý sa na „projekte“ podieľal viac ako rok, dúfa, že sa správa dostane k vládcom Afganistanu.
„Taliban dostal krajinu a teraz sa snaží udržať si moc, pričom ignoruje základné ľudské práva, najmä pre ženy,“ povedala.
„Je pre nich veľmi ťažké takto dlhodobo vládnuť Afganistanu a Taliban musí pochopiť, že ich medzinárodné prijatie je priamo spojené s rešpektovaním ľudských práv vrátane práv žien na vzdelanie a šport.“
Asghari, ktorá sa zúčastnila nedávnych hier islamskej solidarity v Rijáde, kde súťažili afganské ženy a muži, povedala, že dúfa v „malé otvorenie“ v postoji Talibanu.
„Tiež sa domnievam, že ak dokážeme nájsť malé otvory – ako napríklad rozvoj športu na základných školách, kde dievčatá môžu stále navštevovať až šiesty ročník – mali by sme ich prijať,“ povedala.
„Toto nie je o akceptovaní obmedzení Talibanu, ale o neopustení dievčat a žien z Afganistanu.
„Musíme pracovať s realitou a zároveň pokračovať v presadzovaní zásadných zmien.“
Asghari hovorí, že aj dosiahnutie malých prielomov, ako je tento, by mohlo zabrániť dlhodobým škodám, ktoré ženy utrpeli počas prvého vládnutia Talibanu v rokoch 1996 až 2001.
Povedala, že videla vplyv na jej návrat z prvého obdobia exilu v Iráne.
„Hlboko ma znepokojuje, že vytvárame ďalšiu stratenú generáciu,“ povedala.
„Pamätám si, keď som mal 12 rokov v šiestej triede a vedľa mňa v tej istej triede sedela 20-ročná žena, pretože počas predchádzajúcej éry Talibanu nemohla chodiť do školy.
„Nevedel som s ňou komunikovať a bolo to ťažké pre nás oboch, no najmä pre ňu, pretože stratila toľko rokov.
„Nemôžem akceptovať, že sa to bude opakovať. Preto aj na malých príležitostiach tak záleží.“
Asghari si napriek pochmúrnym vyhliadkam zachováva nádej a verí v „pokračujúce angažovanie sa a dialóg“ s Talibanom.
„Budúcnosť Afganistanu je táto mladá generácia. Musíme im dať každú príležitosť, bez ohľadu na to, aké malé sú, a nikdy, nikdy sa ich nevzdať.“
