TOUprostred zúrivosti, vojen, hlbokej histórie siahajúcej až k britským inváziám v rokoch 1806 a 1807, Božej ruke a Beckhamovej čižme, existuje aj uznanie od tých, ktorí sú najbližšie k zápasu, že Anglicko a Argentína sú dokonalými futbalovými sparingpartnermi.
Oči popisované ako jediné transkontinentálne derby, rivalita v politike a histórii, ako aj vo futbalovom folklóre, sa väčšine argentínskych futbalistov rozžiaria, keď sa reč zvrtne na Anglicko.
Zoberme si Diega Simeoneho, teraz agresívneho trénera Atlética Madrid, ale kedysi hlavného nepriateľa Davida Beckhama, muža, ktorý predstieral, že sa zrúti na zem, keď ho Beckhamov hlúpy pohyb zachytil na majstrovstvách sveta v roku 1998, čím zmenil trajektóriu tohto zápasu prostredníctvom Beckhamovej červenej karty.
„Rád hrám proti Angličanom,“ povedal mi Simeone v roku 2002, keď ma so svojou vtedajšou manželkou Carolinou hostili v ich luxusnej vile v Ríme na rozhovor pred tohtoročným súbojom týchto dvoch krajín na majstrovstvách sveta. „Anglický futbal je vždy otvorenejší, agresívnejší a vášnivejší. Či už vyhráte alebo prehráte proti anglickým tímom, vždy máte pocit, že to bola správna súťaž. Prvýkrát som proti nim hral vo Wembley v roku 1991…“ V tomto momente si Simeone vyhrnul nohavice a ukázal na jazvu na holeni. „Stále mám z toho dňa suvenír od Stuarta Pearca. Skvelá hra.“
Čo sa týka slávneho zápasu v osemfinále v roku 1998, bol to prvý zápas na majstrovstvách sveta od božej ruky Diega Maradonu v roku 1986 a opäť Anglicko bolo oklamané argentínskou prefíkanosťou, konkrétne Simeoneho. Pamätal si to však hlavne ako jednu z veľkých súťaží Svetového pohára.
„Je to najlepší medzinárodný zápas, v ktorom som hral,“ povedal Simeone. „V ten večer boli (Anglicko) neuveriteľní. Alan Shearer a Paul Ince boli výnimoční. Občas sa zdalo, že Shearer s nami bojuje sám. Musíte si uvedomiť, že hrali 70 minút s 10 mužmi.“
Simeone predniesol vyššie uvedený riadok, akoby si nevšímal skutočnosť, že bol hlavným protagonistom tejto udalosti. Ak nie práve kajúcny, bol veľmi hanblivý za svet bolesti, ktorý spôsobil Beckhamovi jeho vylúčením v 47. minúte. „Desať hrdinských levov, jeden hlúpy chlapec“ bol titulok Mirror a podobizeň Beckhama bola zavesená na slučke pred londýnskou krčmou.
„To už je prehnané,“ povedal Simeone, keď som sprostredkoval príbeh. „Nie že by ma to vystrašilo, ale je to budíček pre všetkých, vrátane novinárov. Musíte byť opatrní.“
„Nebola to len moja chyba. Je v tom aj rozhodca. Predpokladám, že David mal pár mesiacov po tom strašné počasie. Tlač hádzala všetku vinu na neho. Nemyslím si, že to bolo vôbec fér. Urobil len chybu, inštinktívnu reakciu.“
Treba povedať, že Simeone a Beckham boli spolu na obrázku v Miami v zápase Argentíny proti Kapverdám. „Narazil som na starého priateľa,“ napísal Beckham na Instagrame.
Zatiaľ čo Argentína bude mať vždy druhý gól Maradonu od roku 1986, gól oveľa dôležitejší a často vyhlasovaný za najlepší v histórii, Anglicko má prinajmenšom mimoriadny beh Michaela Owena od polovice ihriska a v roku 1998 ho zakončilo na 2:1.
Owen mal vtedy iba 18 rokov a v roku 2018 sa v ten deň stretol s Glennom Hoddleom, anglickým manažérom, pri príležitosti 20. výročia hry. „Nebol v ňom vôbec žiadny strach,“ povedal mi Hoddle. „Keď sa Michael otočí, rozbehne a porazí prvých pár hráčov, pamätám si, že som si pomyslel: 'Do pekla! Je čistý!' Ale (argentínsky obranca) Roberto Ayala bol taký hlboký, že bol takmer na D pokutového územia a ja som ho nevidel. Ale hneď ako sa k nemu Ayala postavila, bolo jasné, že nemá ani poňatia, aký pokoj má Michael.“
Owen súhlasil. „Becks (Beckham) mi zahral úvodnú loptu a jeden z ich stredopoliarov bol odo mňa len pár metrov. Len som si myslel, že ak sa dobre dotknem, môžem okolo neho prebehnúť a začať útočiť. Až po prvom dotyku, ktorý som urobil svojim krokom, som zdvihol hlavu a pomyslel som si: 'Och môj bože, tu je gól!'
„Hneď, ako som uvidel Ayalu, ktorý bol hlbšie izolovaný, išlo o to, ako urobiť čo najväčšiu šancu na strelu. Nechcete sa k nemu dostať príliš blízko a nechať sa riešiť. Nechcete to príliš tlačiť na rovinu a sťažiť uhol. Potom to už bolo len o zakončení.“
Simeone pripustil, že Argentína nesplnila svoju domácu úlohu na Owenovi, ktorý v tom roku debutoval len v Anglicku. „Bol to pre nás šok,“ povedal. „Mal len 18 a nevideli sme ho hrať. Pre fanúšikov to bolo príjemné prekvapenie (ale) nie pre nás.“
Čo sa týka karty, ktorú ukázal dánsky rozhodca Kim Milton Nielsen, aj keď sa s ňou teoreticky ťažko dalo polemizovať, prehnaný dopad sťažoval jej prijatie. Hoddle si spomenul: „Myslel som si: 'Ach, prichádza žltá', ale zrazu vyšla červená. A ja si hovorím: 'Čo sa to tu preboha deje?' Nikdy za milión rokov to nebolo poslanie. Becks vie, že urobil zlú vec a že na tejto úrovni z toho urobia niečo iné, čo sa im aj podarilo. Ale potrebujete silného rozhodcu.“
V samostatnom rozhovore neskôr Simeone pripúšťa: „Niekedy musíte byť trochu prefíkaní a niekedy sa hráte na blázna. Ja som bol náhodou ten inteligentný. Beckham mi nič neurobil.“
Dráma pokračovala, keď Sol Campbell zamieril domov, čo vyzeralo ako víťaz v 81. minúte, len preto, že to nebolo povolené pre výzvu Shearer. Anglický tím oslavoval v rohu, zatiaľ čo Argentína útočila na bránu Davida Seamana.
po propagácii newslettera
„Je to skoro, ako keby som to znova prežíval. Je to také hlboké,“ povedal Hoddle, keď si spomenul na tento moment o 20 rokov neskôr. „Zjazvilo ma to. Pozerám sa dolu do rohovej vlajky, kde je Michael na Solovom chrbte. Je tu asi päť hráčov, ktorí oslavujú. Zrazu som uvidel Raya Clemencea, trénera brankárov. Pozerá sa späť na ihrisko a hovorí: 'Čo sa to kurva deje?' Moje oči sa vracajú na ihrisko a útočia. „Je to ako nočná mora.“
Owen povedal: „To, ako z toho Argentína nedala gól, bolo úžasné. Myslím, že to bolo 11 proti štyrom!“
Rozuzlenie prišlo po porážke 4:3 na penalty. Je spravodlivé povedať, že Argentínčania prijali víťazstvo nad Angličanmi. Po zápase sa autobusy príslušných tímov nakrátko postavili vedľa seba pred štadiónom Saint-Étienne. Argentínski hráči sa opierajú o eufóriu zo zdolania odvekého rivala. „Mohlo vám byť odpustené, že ste si ich pomýlili s fanúšikmi,“ povedal John Gorman, Hoddleov asistent v tom čase. „Skákali hore a dole ako šialení.“
Simeone nerozptýlil dojem, že tento znamená viac. „Knockovať Anglicko so všetkou históriou, ktorá s tým súvisí, bola obrovská radosť,“ povedal.
V roku 2002 došlo k akejsi pomste a náznak toho, že Anglicko je teraz v hre viac pouličných. Anglicko triumfovalo 1:0 v Sappore, David Beckham strelil penaltu, ktorú vyhral Michael Owen za faul, ktorého sa dopustil argentínsky obranca, o ktorom vtedy v Anglicku sotva kto počul, Mauricio Pochettino. Keď sa Pochettino pýta na jeho výzvu na Owena, vždy sa usmieva a dobromyseľne poučuje anglické publikum o svojom zmysle pre fair play. „Určite to bol ponor,“ povedal Pochettino.
„Mohol som zostať na nohách, obranca ma chytil a mal som z toho slušnú ranu na holeni – ale mohol som zostať hore,“ pripúšťa Owen.
No nič celkom nezapuzdrovalo dualitu, ktorá poháňa argentínsky futbal, remeslo a prefíkanosť, viac ako Maradona v roku 1986. Simeone, vtedy tínedžer, si spomínal, ako sledoval zápas so svojím otcom.
„Keď Maradona strelil gól rukou Boha, môj otec zakričal 'hádzaná'. Povedal som otcovi: 'Nie, je to dobrý gól.' Len som to nevidel. Maradona bol taký rýchly. Ale druhý gól dokázal, že bol najlepším hráčom na svete.“
Hlboký pôvod tohto druhého cieľa bol témou, ktorú chcel Simeone obšírne odhaliť. „V Argentíne, keď sme sa ako dieťa hrávali na ulici, nehovorili sme tomu futbal,“ povedal. „Nazývame to hrať loptu (hra s loptou). Je to krajšie ako futbal. Ide o porážanie hráčov, driblovanie, predvádzanie sa. Futbal je niečo profesionálnejšie, serióznejšie a disciplinovanejšie. V Argentíne je driblovanie okolo troch hráčov vrcholom.“
A keď Maradona strelil gól storočia proti Anglicku? „To,“ povedal Simeone, „bolo „hrať loptu.“