Bangladéšsky minister zahraničných vecí Khalilur Rahman bol zvolený za 81. prezidenta 193-členného Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Úradu sa ujme po otvorení zasadnutia VZ OSN v septembri.
Rahman, ktorý predtým zastával niekoľko portfólií v OSN, vyhral prezidentské kreslo po tom, čo porazil cyperského veľvyslanca Andreasa Kakourisa v ostro spornom hlasovaní a prevzal kormidlo najreprezentatívnejšieho diplomatického orgánu na svete v čase globálnych geopolitických nepokojov.
Odporúčané príbehy
zoznam 4 položiekkoniec zoznamu
Kto je Khalilur Rahman?
Kariérny diplomat Rahman vstúpil do bangladéšskej zahraničnej služby v roku 1979. Zastával aj vysoké pozície OSN v New Yorku a Ženeve, okrem iného ako hovorca pre najmenej rozvinuté krajiny (LDC) a ako osobitný poradca Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD).
V rokoch 1986 až 1991 pôsobil ako prvý tajomník Stálej misie Bangladéša pri OSN.
Rahman sa stal ministrom zahraničných vecí vo februári, keď Bangladéšska nacionalistická strana (BNP) vyhrala prvé voľby v krajine od povstania vedeného študentmi proti premiérovi šejkovi Hasinovi v roku 2024.
Predtým pôsobil ako poradca pre národnú bezpečnosť a vysoký predstaviteľ pre problematiku Rohingov v dočasnej vláde vedenej nositeľom Nobelovej ceny Muhammadom Yunusom.
Rahmanovo predsedníctvo sa bude zhodovať s jedným z najvýznamnejších procesov v kalendári OSN – výberom nástupcu generálneho tajomníka Antonia Guterresa – keďže jeho funkčné obdobie vyprší na konci tohto roka.
„OSN začne svoju deviatu dekádu v čase, keď je dôvera v našu organizáciu testovaná na viacerých frontoch,“ povedal diplomatom zhromaždeným na VZ OSN, keď prijal novú úlohu. „Spolu tieto výzvy majú tendenciu podkopávať dôveru verejnosti a dôveru v schopnosť našej organizácie splniť svoje sľuby.“
Guterres zablahoželal Rahmanovi a povedal: „Vaše pozoruhodné politické a diplomatické skúsenosti sú zárukou úspechu nielen Valného zhromaždenia, ale aj Organizácie Spojených národov ako celku.“
Ako sa vyberá predseda VZ OSN?
Hoci je predsedníctvo VZ OSN prevažne slávnostné, je aj prestížne. Je to orgán OSN, kde môžu hovoriť veľké aj malé krajiny, a je to dejiskom najväčšieho každoročného diplomatického stretnutia na svete.
Predseda Valného zhromaždenia OSN sa zvyčajne volí aklamáciou, čo znamená, že členské štáty sa na kandidátovi dohodnú na základe širokého konsenzu. Ak nie je možné dosiahnuť konsenzus, uskutoční sa tajné hlasovanie; V takom zriedkavom prípade sa prezidentom stane kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Pred týmto rokom boli posledné sporné prezidentské voľby VZ OSN v roku 2016, keď predsedníctvo na 71. zasadnutí v tajnom hlasovaní vyhral fidžijský diplomat Peter Thomson, ktorý porazil cyperského kandidáta o štyri hlasy. V roku 2012 Srb Vuk Jeremič v ďalšom tajnom hlasovaní tesne porazil litovského kandidáta. V roku 1991 kandidát Saudskej Arábie, Samir Shihabi, vyhral prezidentský úrad v spornom hlasovaní proti kandidátom z Jemenu a Papuy-Novej Guiney.
V tajnom hlasovaní získal Rahman 99 hlasov, o osem viac ako jeho konkurent Kakouris. Celkovo bolo odovzdaných 190 hlasovacích lístkov, pričom nikto nehlasoval neplatne ani sa nezdržal hlasovania.
Predsedníctvo rotuje medzi piatimi regionálnymi skupinami OSN a 81. zasadnutie patrí ázijsko-pacifickej skupine. Rahman bude slúžiť jednoročné funkčné obdobie od 8. septembra, uviedla OSN.
Odchádzajúca predsedníčka VZ OSN Annalena Baerbock, nemecká ministerka zahraničných vecí, zdôraznila, že dôvera v multilateralizmus je pod rastúcim tlakom.
OSN čelí „nielen protivetru, ale aj obrovskému tlaku“, pričom dosiahnutie konsenzu je čoraz ťažšie a obhajoba Charty OSN sa stáva „dennou nevyhnutnosťou“.
„Úloha predsedu Valného zhromaždenia už nie je len procedurálna,“ povedala.
Americká administratíva pod vedením prezidenta Donalda Trumpa sa pokúsila podkopať systém OSN a uchýlila sa k jednostranným krokom na riešenie zložitých globálnych geopolitických problémov. Washington sa stiahol z niekoľkých organizácií OSN, ako je Svetová zdravotnícka organizácia a Rada pre ľudské práva, a znížil financovanie globálnej organizácie.
Americký prezident nazval OSN „obchodom na rozprávanie“, pričom spochybnil jej účel počas svojho prejavu na výročnom zasadnutí VZ OSN v septembri minulého roka. „OSN má taký obrovský potenciál… ale ani sa nepribližuje k naplneniu tohto potenciálu,“ povedal.
Čo je VZ OSN?
Valné zhromaždenie je najreprezentatívnejším orgánom OSN, združuje všetkých 193 členských štátov, pričom každý má jeden hlas. Jej každoročné septembrové zhromaždenie v New Yorku je jediným fórom OSN, na ktorom môžu vystúpiť svetoví lídri zo všetkých krajín.
Valné zhromaždenie OSN kontroluje rozpočet OSN, prijíma zmluvy, rieši globálne problémy od chudoby po korupciu a prijíma množstvo rezolúcií, ktoré, hoci nie sú právne záväzné, takmer vždy odzrkadľujú celosvetový názor.
VZ OSN tiež prijíma kľúčové rozhodnutia pre OSN, vrátane menovania generálneho tajomníka na odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) a voľby nestálych členov rady.
Nadchádzajúce zasadnutie VZ OSN sa otvorí 8. septembra.
VZ OSN v stredu zvolilo Rakúsko, Kirgizsko, Portugalsko, Trinidad a Tobago a Zimbabwe do 15-člennej BR OSN na dvojročné funkčné obdobie od 1. januára 2027.
Nemecko, ktoré tvrdo lobovalo za kreslo, nedokázalo získať kreslo v BR OSN, čo bol veľký neúspech pre kancelára Friedricha Merza.
Rada je jediným orgánom OSN, ktorý môže prijímať právne záväzné rozhodnutia, ako je uvalenie sankcií a povoľovanie použitia sily. Má päť stálych členov s právom veta: Čínu, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké.
