Prímerie v Libanone, ktoré začalo 16. apríla, sa čoraz viac dostáva pod tlak, pričom Izrael aj Hizballáh proti sebe zintenzívňujú útoky.
Prímerie začalo po šiestich týždňoch bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. Ale nasledujúci deň libanonská armáda hlásila niekoľko porušení izraelskými silami. Odvtedy Izrael aj Hizballáh pokračujú v útokoch.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Skončilo sa aj predstieranie prímeria? Čo sa môže stať?
Tu je to, čo vieme:
Aké sú posledné útoky Izraela?
Odkedy Izrael začal 2. marca svoju vojnu proti Libanonu, bolo zabitých najmenej 2846 ľudí a viac ako milión bolo vysídlených.
Izraelská ofenzíva zahŕňala veľkú pozemnú inváziu a okupáciu južného Libanonu. V nedeľu libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že izraelské útoky po celej krajine zabili 51 ľudí vrátane dvoch zdravotníckych pracovníkov.
„Izraelský nepriateľ pokračuje v porušovaní medzinárodných zákonov a humanitárnych noriem a pridáva ďalšie zločiny proti zdravotníkom, keďže sa pri dvoch náletoch priamo zameral na dva body zdravotníckeho úradu v Qalawiji a Tibnine v okrese Bint Jbeil,“ uviedlo ministerstvo.
Od začiatku izraelskej vojny proti Libanonu 2. marca Organizácia Spojených národov uvádza, že pri viac ako 130 izraelských útokoch bolo zabitých najmenej 103 libanonských zdravotníkov a 230 zranených.
„Sme v ohrození každú sekundu, každý deň,“ povedal v nedeľu Al-Džazíre Ali Safiuddin, šéf libanonskej civilnej obrany v Tire v južnom Libanone. „Pýtame sa sami seba, či prežijeme, alebo či zomrieme, vieme, že sme sa už vzdali svojho života tým, že sme tu pracovali. Stratili sme toľko ľudí a máme pocit, že sme už tiež preč.“
Obaida Hitto z Al-Džazíry, reportujúci z Tyre, v nedeľu povedal, že „medzinárodné humanitárne zákony sú jasné: zdravotnícky personál a záchranári, ako je libanonská civilná obrana, musia byť chránení v ozbrojenom konflikte, ale v tejto frontovej línii nie je otázkou, či príde ďalší štrajk. Ide o to, koľko ľudí zostane, aby odpovedali na volanie o pomoc.“
Doktor Tahir Mohammed, vojnový chirurg a humanitárny pracovník, ktorý pracoval v Gaze aj v Libanone, povedal Al-Džazíre, že vidí paralely v izraelských akciách na oboch miestach.
„Zvykli sme vidieť našich kolegov v Gaze neustále prechádzať dverami. Mal som kolegov, zdravotné sestry, študentov medicíny zabitých izraelskými zbraňami, a tak som videl rovnakú politiku zameranú na zdravotníckych pracovníkov v Libanone… je to konzistentné,“ povedal.
„Keby Izrael išiel po svojom, úplne by obsadil celý južný región Libanonu a urobil by to zajtra. Nezáleží im na živote. Videl som to na vlastné oči,“ dodal Mohammed.
Izraelské útoky pokračovali aj v pondelok.
Izraelský letecký útok na mesto Abba zabil dvoch ľudí a päť zranil, uviedla Libanonská národná tlačová agentúra (NNA). Vojnové lietadlá obnovili svoje nálety na mesto Kfar Remman po druhýkrát za menej ako hodinu, dodala NNA.
Izraelská armáda vydala nové varovanie pre južný Libanon a vyzvala obyvateľov deviatich oblastí, aby utiekli pred možnými izraelskými útokmi. Oblasti sú: Ar-Rihan (Jezzine), Jarjouaa, Kfar Reman, al-Numairiyah, Arab Salim, al-Jumayjimah, Machghara, Qlayaa (západná Bekaa) a Harouf.
Izrael opakovane povedal, že sa zameriava iba na infraštruktúru Hizballáhu, ktorá sa nachádza predovšetkým na juhu Libanonu. Minulý týždeň však Izrael prvýkrát od začiatku prímeria bombardoval aj južné predmestie Bejrútu.
Na čo zaútočil Hizballáh?
Libanonská ozbrojená skupina pokračovala v útokoch na izraelské sily.
Hizballáh v pondelok skoro uviedol, že za posledných 24 hodín vykonal 24 útokov zameraných na pozície izraelskej armády, vojakov a vojenské vozidlá v južnom Libanone.
Medzi ciele patrili zhromaždenia izraelských vojsk, tanky Merkava, buldozéry, vojenské vybavenie a novozriadené veliteľské centrá v niekoľkých pohraničných oblastiach vrátane Khiam, Deir Seryan, Tayr Harfa, Bayyada, Rashaf a Naqoura.
Operácie zahŕňali výbušné drony, raketové prepady, delostrelecké ostreľovanie a riadené strely, pričom Hizballáh si pri niekoľkých útokoch nárokoval „potvrdené zásahy“.
Izraelská armáda uviedla, že zachytila „podozrivý vzdušný cieľ“ v južnom Libanone v zjavnej narážke na dron vypustený Hizballáhom.
Jerusalem Post uviedol, že izraelská armáda má problémy s odpoveďou na bezpilotné lietadlá z pohľadu prvej osoby (FPV), ktoré vypustil Hizballáh.
Noviny uviedli, že Hizballáh používa vlákna z optických vlákien na navádzanie dronov a vyhýbanie sa izraelským bezdrôtovým rušiacim zariadeniam.
Jerusalem Post poznamenal, že Hizballáh v nedeľu zverejnil video, na ktorom FPV dron zasiahol batériu Iron Dome na severnej hranici.
Počas svojej minulotýždňovej návštevy južného Libanonu vysocí izraelskí predstavitelia „načrtli niekoľko nových pilotných programov na lepšiu identifikáciu a zostrelenie FPV“, ale dodali, že „vojaci sa stále snažia dohnať ich v reálnom čase“.
V pondelok Hizballáh uviedol, že jeho bojovníci zaútočili na izraelskú vojenskú pozíciu v dome v Baydar al-Faqani v meste Taybeh, čím si vynútili ústup. Stíhačky zaútočili na pozíciu trikrát, kým nezasiahol izraelský vrtuľník, aby evakuoval zranených, uviedla skupina.
Izraelská armáda zatiaľ útok nekomentovala, uviedla však, že traja vojaci boli zranení výbuchom nástražného dronu v južnom Libanone.
Armáda už skôr oznámila, že vojak bol zabitý dronom vypusteným Hizballáhom neďaleko libanonských hraníc.
Je teda prímerie len pretvárka?
Teoreticky prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom existuje, ale obe bojujúce strany od jeho začiatku eskalovali útoky.
Prímerie nasledovalo po predchádzajúcom, ktoré údajne platilo od 27. novembra 2024. Organizácia Spojených národov odvtedy napočítala viac ako 10 000 izraelských porušení prímeria a stovky libanonských úmrtí.
„Nemyslím si, že predstieranie prímeria tam niekedy skutočne bolo, ale myslím si, že Izrael môže pokračovať (v útokoch), rovnako ako môže podpísať mierovú dohodu,“ povedal izraelský analytik Ori Goldberg pre Al Jazeera.
„Izraelu je to v podstate jedno a urobí, čo sa povie. IDF (izraelská armáda) chce zatiaľ víťazstvo a šancu uplatniť svoju silu, ale to sa môže v okamihu zmeniť,“ povedal.
Izrael opakovane povedal libanonskej vláde, že Hizballáh musí byť odzbrojený, aby akékoľvek prímerie trvalo.
Hizballáh je dlho považovaný za najsilnejšiu vojenskú silu v Libanone, hoci bol oslabený vojnou s Izraelom a zabitím väčšiny jeho vodcov. Napriek tomu si zachováva podporu libanonskej šiitskej komunity, z ktorej vzišiel.
Hizballáh uviedol, že Izrael sa musí stiahnuť z južného Libanonu, čo bolo súčasťou dohody o prímerí z roku 2024. Boje sa rozhoreli v októbri 2023 po tom, čo Hizballáh vypálil rakety na Izrael v solidarite s Palestínčanmi v Gaze. Pri izraelských útokoch vtedy zahynulo najmenej 3 768 Libanončanov a 1,2 milióna bolo vysídlených.
Vládni lídri v Bejrúte sú už dlho znepokojení vplyvom Hizballáhu v Libanone. Vlani v decembri vláda uviedla, že je blízko k dokončeniu odzbrojenia Hizballáhu južne od rieky Litani pred konečným termínom do konca roka v rámci dohody o prímerí s Izraelom z roku 2024.
Na začiatku posledného konfliktu libanonská vláda postavila mimo zákon vojenské krídlo Hizballáhu.
V januári však Izrael uviedol, že Hizballáh je stále prítomný blízko hraníc a obnovuje svoje vojenské kapacity „rýchlejšie, ako ich (libanonská) armáda rozkladá“.
„Čo sa stane medzi Izraelom a Libanonom, závisí od USA a EÚ. Ak si vynútia ruku Izraela, môže nastať dokonca mier,“ povedal Goldberg.
„Je pravdepodobnejšie, že Izrael bude pokračovať v bombardovaní, keď budú rokovania pokračovať, ale bude nútené sa občas zastaviť,“ dodal.
čo ďalej?
Americké ministerstvo zahraničia plánuje na 14. a 15. mája dva dni intenzívnych rozhovorov medzi vládami Izraela a Libanonu.
„Rokovania vo Washingtone prispejú k dosiahnutiu „komplexnej mierovej a bezpečnostnej dohody, ktorá v podstate rieši hlavné problémy oboch krajín,“ uviedlo ministerstvo.
8. mája prijal libanonský prezident Joseph Aoun bývalého veľvyslanca Simona Karama, ktorý vedie libanonskú delegáciu na rokovaniach, a poskytol mu „usmernenia pred jeho cestou do Washingtonu“.
Hizballáh nebude zahrnutý do rozhovorov a protestoval proti ich uskutočneniu.
V rozhovore pre al-Džazíru 17. apríla, po začatí prímeria, politik Hizballáhu Ali Fayyad povedal, že skupina bude pristupovať k novo ohlásenému prímeriu s „opatrnosťou a ostražitosťou“ a varoval, že akékoľvek zacielenie izraelských síl na libanonské miesta by predstavovalo porušenie.
David Wood, hlavný libanonský analytik z International Crisis Group, povedal Al-Džazíre, že v krátkodobom horizonte bude veľa závisieť od rozhovorov medzi libanonskou a izraelskou delegáciou koncom tohto týždňa.
„Tieto rokovania môžu viesť k ďalšiemu dočasnému predĺženiu súčasného prímeria a udržať niektoré časti Libanonu do značnej miery mimo palebnej línie,“ povedal.
„Alternatívne môžu rozhovory úplne zlyhať a viesť k úplnému kolapsu prímeria,“ dodal.
„V oboch scenároch má americký prezident Donald Trump potrebný vplyv, aby povzbudil strany, aby uprednostnili deeskaláciu a našli diplomatické východisko z katastrofálnej vojny,“ povedal.
