Štáty Perzského zálivu presadzujú rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktorá sa Iránu vyhráža sankciami a inými opatreniami, ak nezastaví útoky na lode v Hormuzskom prielive, nezastaví „nezákonné poplatky“ a nezverejní polohu všetkých mín, aby umožnil slobodu plavby.
Špičkoví diplomati z Kataru, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov (SAE) vo štvrtok vo svojom prejave na pôde OSN zdôraznili dôležitosť sumarizácie predvojnovej úrovne premávky na úzkej vodnej ceste, cez ktorú prechádza v čase mieru asi pätina svetového exportu energie.
Odporúčané príbehy
zoznam 3 položiekkoniec zoznamu
Zabezpečiť, aby úžina zostala otvorená, je „požiadavkou stanovenou“ dohovormi OSN, ako aj „spoločnou medzinárodnou zodpovednosťou“, povedala katarská veľvyslankyňa pri OSN Alya Ahmed Saif al-Thani. Súčasná situácia „nielen ohrozuje globálnu ekonomickú stabilitu a energetickú bezpečnosť, ale zhoršuje aj humanitárne krízy a podkopáva regionálnu stabilitu,“ dodala.
Tri krajiny Perzského zálivu, ktoré spolu so Saudskou Arábiou, Kuvajtom a Spojenými štátmi navrhujú rezolúciu, tiež požadujú, aby sa Irán „okamžite zúčastnil a umožnil“ úsilie OSN o vytvorenie humanitárneho koridoru v prielive, ktorý by poskytoval životne dôležitú pomoc, hnojivá a iný tovar.
Krajiny bohaté na ropu a plyn sa ocitli v prvej línii vojny medzi Teheránom a Washingtonom. Po tom, čo USA a Izrael začali koncom februára útočiť na Irán, islamská republika reagovala údermi na energetickú a civilnú infraštruktúru v susedných krajinách okolo Perzského zálivu. Irán tiež takmer úplne zastavil dopravu cez Hormuzský prieliv, takže tranzit je príliš riskantný. Zatiaľ čo Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty majú potrubia, ktoré obchádzajú úzku vodnú cestu a umožňujú určitý vývoz, iné krajiny Perzského zálivu, ako napríklad Katar, boli nútené zastaviť vývoz energie.
Keď globálne ceny plynu a ropy stúpali, Trumpova administratíva uvalila embargo na iránske prístavy, čo bránilo Teheránu vyvážať ropu.
Vyslanec Bahrajnu pri OSN Jamal Alrowaiei zdôraznil potrebu „kolektívnej akcie“ na udržanie prielivu „bezpečného, zabezpečeného a úplne otvoreného“.
„Návrh uznesenia sa riadi jasným princípom: sloboda plavby v súlade s medzinárodným právom.“
Mohammed Issa Abushahab, zástupca Spojených arabských emirátov pri OSN, dodal, že „medzinárodné vodné cesty nemožno kontrolovať nátlakom, nátlakovými útokmi alebo hrozbami voči civilnej a obchodnej lodnej doprave“.
„Rezolúcia požaduje odhalenie a odstránenie námorných mín umiestnených v Hormuzskom prielive a okolo neho. Odmieta uvalenie nezákonného mýta a zasahovanie do slobody plavby a zákonného tranzitného prechodu. Podporuje zriadenie humanitárneho koridoru na uľahčenie pohybu pomoci, hnojív a iného nevyhnutného tovaru cez prieliv,“ uviedol Abúšáhab.
„jednoduchá požiadavka“
Americký vyslanec pri OSN, Mike Waltz, odsúdil správy, že Irán spúšťa Úrad pre úžiny Perzského zálivu, ktorý by zaviedol mýto pre lode prekračujúce vodnú cestu, pričom rozptýlenie námorníkov v prielive označil za „cynickú snahu o pákový efekt“.
„Kolektívne trestanie celého sveta za pokus vyriešiť nejaký druh sporu je neprijateľné, je to nemorálne a v medzinárodnom práve je to nezákonné,“ povedal.
„Toto by mala byť jednoduchá požiadavka. Odstránenie mín z medzinárodnej vodnej cesty, pri ktorej nemôžete vyberať nelegálne poplatky. Musíme sa zaoberať týmito porušeniami tu v rade a musíme si položiť otázku, či sa krajina rozhodne postaviť sa proti takémuto jednoduchému návrhu, či naozaj chce mier,“ povedal Waltz.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí uviedol, že plavba v prielive sa vráti do normálu, ak sa vojna skončí a blokáda, ako aj sankcie voči jeho krajine budú zrušené.
V súvislosti s návrhom rezolúcie OSN dodal, že ignoruje dôvod súčasnej situácie v prielive, pričom obviňuje USA z použitia sily a útokov na Irán.
Predchádzajúca bahrajnská rezolúcia, ktorú podporili USA a zdalo sa, že otvára cestu k legitimizácii vojenskej akcie proti Iránu, zlyhala minulý mesiac, keď Rusko a Čína uplatnili svoje právo veta v 15-člennej Bezpečnostnej rade.
Nový návrh sa vyhýba explicitnému vyjadreniu o povoľovaní síl, zatiaľ čo stále pôsobia podľa kapitoly VII Charty OSN, čo umožňuje Bezpečnostnej rade ukladať opatrenia od sankcií až po vojenské akcie.
Washington údajne dúfa, že rýchlo uzavrie diskusie medzi členmi Bezpečnostnej rady s cieľom rozoslať konečný návrh rezolúcie do piatka a hlasovať o ňom začiatkom budúceho týždňa, hoci Rusko a Čína stále zvažujú konkurenčný text.
