Irán v stredu uviedol, že prehodnocuje mierový návrh Spojených štátov, o ktorom zdroje uviedli, že by formálne ukončil vojnu, pričom nevyriešené kľúčové požiadavky USA, aby Irán pozastavil svoj jadrový program a znovu otvoril Hormuzský prieliv.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí citovaný iránskou tlačovou agentúrou ISNA v stredu uviedol, že Teherán svoju odpoveď oznámi. Americký prezident Donald Trump vyjadril presvedčenie, že Irán chce dohodu.
„Chcú uzavrieť dohodu. Za posledných 24 hodín sme mali veľmi dobré rozhovory a je veľmi možné, že sa dohodneme,“ povedal Trump v stredu novinárom v Oválnej pracovni.
Deň predtým Trump pozastavil „Projekt Sloboda“, aby znovu otvoril zablokovanú ulicu, pričom uviedol pokrok v mierových rokovaniach. Hrozí, že de facto blokáda vodnej cesty spôsobí globálnu recesiu. Irán je pod tlakom, aby si ponechal pod kontrolou Hormuz, cez ktorý prechádza pätina svetových dodávok ropy a plynu.
Tu je viac o návrhu USA na ukončenie vojny a o tom, ako si odborníci myslia, že Irán zareaguje.
Aký je najnovší návrh USA na ukončenie vojny v Iráne?
Americké médiá Axios uviedli, že obe strany sa „približujú“ k dohode o 14-bodovom dokumente. Podľa memoranda Irán súhlasí s tým, že nevyvinie jadrovú zbraň a zastaví obohacovanie uránu najmenej na 12 rokov.
USA by zrušili sankcie a uvoľnili zmrazené iránske aktíva v hodnote miliárd dolárov a obe strany, ktoré uvalili konkurenčné blokády v Hormuzskom prielive, by znovu otvorili kritickú vodnú cestu do 30 dní od podpisu.
Na Irán sa už desaťročia vzťahujú americké sankcie a zrušenie niektorých sankcií podľa jadrovej dohody z roku 2015 bolo zrušené po tom, čo Trump odstúpil od prelomovej dohody podpísanej za jeho predchodcu, prezidenta Baracka Obamu. Iránsky majetok v hodnote miliárd dolárov zostáva zmrazený v zahraničných bankách kvôli sankciám.
Nie je jasné, ako sa toto memorandum líši od 14-bodového plánu, ktorý minulý týždeň navrhol Irán.
Tlačová agentúra Reuters vo štvrtok s odvolaním sa na zdroj informovaný o sprostredkovaní uviedla, že rokovania USA viedli Trumpov vyslanec Steve Witkoff a zať Jared Kushner. Ak by sa obe strany dohodli na predbežnej dohode, začalo by to 30 dní podrobných rokovaní na dosiahnutie úplnej dohody.
Úplná dohoda by ukončila súperiace blokády USA a Iránu v úžine, zrušila by americké sankcie a uvoľnila by zmrazené iránske finančné prostriedky. Zahŕňal by aj určité obmedzenia iránskeho jadrového programu, čo povolil jadrový dozorný orgán OSN.
Zatiaľ čo zdroje uviedli, že memorandum nebude spočiatku vyžadovať ústupky od žiadnej strany, nespomenuli niekoľko kľúčových požiadaviek, ktoré Washington v minulosti predložil a ktoré Irán odmietol, ako napríklad obmedzenie iránskeho raketového programu a ukončenie jeho podpory ozbrojeným zástupným skupinám na Blízkom východe.
Zdroje sa tiež nezmieňujú o existujúcich zásobách Iránu viac ako 400 kg (900 libier) uránu blízkeho zbrani.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, Trumpov spojenec, v stredu povedal, že obaja lídri sa dohodli, že všetok obohatený urán musí byť odstránený z Iránu, aby sa mu zabránilo vo vývoji jadrovej bomby.
USA a Izrael zbombardovali iránske jadrové zariadenia vlani v júni počas 12-dňovej vojny, po ktorej Trump tvrdil, že jadrový program Teheránu bol zlikvidovaný. Významná časť zásob obohateného uránu v Iráne zostáva pochovaná vo zbombardovaných jadrových lokalitách.
Teherán popiera, že by chcel získať jadrovú zbraň. Trvá na tom, že jej program je určený na civilné účely, ako to umožňuje jej postavenie signatára zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Pracovník vchádza do zariadenia na konverziu uránu 30. marca 2005 neďaleko mesta Isfahán, asi 410 kilometrov južne od hlavného mesta Teheránu v Iráne. Prezident chce, aby Irán ukončil svoj jadrový program (Súbor: Getty Images)
Mohol by Irán súhlasiť s týmto návrhom?
Irán zatiaľ formálne neodpovedal na najnovší návrh USA. Iránski lídri sa však proti tomu postavili.
Iránsky zákonodarca Ebrahim Rezaee, hovorca mocného parlamentného výboru pre zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť, opísal text ako „skôr americký zoznam želaní než realitu“.
Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf zrejme zosmiešňoval správy, že obe strany sú si blízke, a na sociálnych sieťach v angličtine napísal, že „Operácia Trust Me Bro zlyhala“.
Resul Serdar Atas z al-Džazíry, ktorý podáva správy z Teheránu, vo štvrtok uviedol, že Irán stále posudzuje americký návrh, po čom sa očakáva odpoveď pakistanským sprostredkovateľom ešte dnes.
Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že víta správu o možnej dohode medzi Iránom a USA a dodalo, že v tejto fáze nezverejní ďalšie informácie.
„Ako sprostredkovatelia nestratíme dôveru oboch strán odhalením podrobností,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré cituje Al Jazeera Arabic.
Atas povedal: „Iránci hovoria, že v tejto fáze nerokujú o svojom jadrovom programe; ide len o ukončenie vojny na všetkých frontoch.“
Dodal, že Teherán chce priame záruky od Bezpečnostnej rady OSN, zrušenie sankcií a znovuotvorenie Hormuzského prielivu.
„Ak sa to dosiahne, v druhej fáze sú pripravení diskutovať o svojom jadrovom programe.“
Almigdad Alruhaid z Al-Džazíry v utorok z Teheránu informoval, že Irán stanovil „veľmi pevnú červenú líniu“ v jadrovom spise. „O programe jadrového obohacovania sa nedá rokovať,“ povedal.
Podľa bývalého námestníka ministra zahraničných vecí USA Marka Kimmitta je Trumpova hlásená požiadavka, aby Irán zastavil všetko obohacovanie uránu, nereálna a Teherán pravdepodobne neprijme.
„Ak Iránci chcú na týchto rokovaniach niečo trvať, je to ich právo obohatiť urán na úroveň 3,67 percenta, čo je povolené zmluvami o nešírení jadrových zbraní,“ povedal Al-Džazíre.
Kimmitt dodal, že dokonca aj jadrová dohoda z roku 2015 umožnila Iránu pokračovať v obohacovaní. Irán zvýšil svoje obohacovanie až o 60 percent po tom, čo Trump odstúpil od dohody v roku 2018, počas svojho prvého funkčného obdobia.
Kimmitt však predpokladal, že Trump by mohol chcieť existujúce zásoby obohateného uránu mimo Iránu. Dodal, že Irán môže buď súhlasiť s presunom obohateného uránu mimo krajiny, alebo ho rozriediť na neobohatený stav.
Alruhaid, korešpondent Al-Džazíry, však povedal, že Irán sa bráni odovzdaniu svojich existujúcich zásob obohateného uránu.
Predpokladá sa, že Irán má asi 440 kg (970 libier) uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný 90-percentný prah obohateného uránu.
Alruhaid z Al-Džazíry uviedol, že „suverenita nad Hormuzským prielivom sa stáva jednou z hlavných otázok na rokovacom stole.
„Vidíme, že Iránci sprísňujú svoju kontrolu. Stanovujú nový protokol, nový mechanizmus na kontrolu tohto strategického škrtiaceho bodu pre každé plavidlo, ktoré má preplávať.“
Americkí spojenci v Perzskom zálive, ktorí čelili náporom iránskych odvetných útokov, presadzujú obnovenie plavby v prielive bez akýchkoľvek podmienok. Irán podnikol útoky na krajiny Perzského zálivu, zamerané najmä na vojenské prostriedky USA, po tom, čo naň 28. februára zaútočili USA a Izrael.
Trump opakovane nahrával vyhliadku na dohodu, ktorá by ukončila vojnu, zatiaľ bez úspechu. Obe strany zostávajú v spore v rôznych zložitých otázkach, ako sú jadrové ambície Iránu a jeho kontrola nad Hormuzským prielivom.
Pakistanský zdroj a ďalší zdroj informovaný o sprostredkovaní povedali agentúre Reuters, že bola uzavretá dohoda o jednostranovom memorande, ktoré formálne ukončí konflikt, informovala vo štvrtok agentúra.
Táto dohoda by odštartovala diskusie o odblokovaní lodnej dopravy cez prieliv, zrušenie amerických sankcií voči Iránu a obmedzenie iránskeho jadrového programu, uviedli zdroje.
Al-Džazíra však nemohla potvrdiť pravdivosť správ.
